
K poviedke: Natáčanie TVD je v plnom prúde. Dokonca je už aj odvysielaný pilotný diel, no producent má stále niake výhrady. Aké asi budú?
"Nina, Ian na miesta," zakričala na nás Julie. Už mesiac natáčame a my s Ianom práve natáčame scénu Damona a Eleny na večery u nej doma.
"Ešte jeden," oznámil mi Ian/Damon a vošiel do kuchyne, kde som umývala riad. Zasmiala som sa a pohár od neho prevzala.
"Si šikovný," pokračovala som podľa scenára.
"Páčiš sa mi. Si zábavná. Rozosmiala si Stefana čo som teda už veľmi dlho nevidel," pokračoval Ian/Damon.
"Pred tým si narážal na Katherin?" spýtala som sa a chcela som vložiť do umývačky tanier. Ian/Damon ho však odložil za mňa.
"Ako zomrela?" spýtala som sa.
"Dobre stop!" zakričala Julie. S Ianom sme sa na seba nechápavo pozreli. Neviem o tom, že by sme spravili niečo zlé. Ian len pokrčil plecami. Tiež nechápal.
"Boli ste skvelý máte pauzu," vysvetlila Julie s úsmevom.
"Za pol hoďku pokračujeme," povedala aj ostatným. Ja som sa teda pobrala s "kuchyne" a šla do šatne pre vodu. Ian ma následoval.
"Nechceš ísť niekam na obed?" spýtal sa ma. Usmiala som sa na neho: "Za pol hodinu sa nenajeme," ľútostivo som povedala.
"Skúsim nám to vybaviť na dlhšie. Veď Julie vlastne povedala, že dnes natáčame len šesť scén a tri z nich sú už natočené," vysvetľoval Ian.
"Áno. Ty možno natáčaš len šesť scén, ktoré natáčam aj ja, ale ja mimo našich spoločných scén natáčam ďalšie štyri, z ktorých nemám natočenú ani jednu," vysvetľovala som zas ja.
"Ty si nájdeš všeliake výhovorky, aby si so mnou nikam nemusela ísť pravda?" spýtal sa ma a priblížil sa ku mne. Zrazu som sa ocitla vo väzení. Vážne. Krásne modré väzenie, ktoré sa nazýva Ianove oči.
"Nie. Ja chcem ísť len..." začala som, ale radšej ani nepokračovala. Nakoniec som prikývla: "Fajn, ale za Julie pôjdeš ty, nie ja," oznámila som mu.
"Dobre ja to vybavím hneď som späť," povedal a už ho nebolo. Šla som hneď za ním.
"Ian počkaj! Idem s tebou," kričala som za ním s rehotom. Na chodbe sme stretli Julie.
"Ahoj, počuj viem, že žiadam veľa, ale... mohli by sme s Ninou odísť aspoň na takú hodinku?" spýtal sa Ian váhavo. Julie nebola vo svojej koži. Vždy bola veselá a s úsmevom na perách no teraz bola nervozna až nahnevaná. No Iana si vypočula.
"Samozrejme môžete, ale potrebujem s vami aj s ostatnými niečo prebrať," povedala vážne. "Poďte," dodala. Znova sme sa s Ianom na seba nechápavo pozreli, no Julie sme poslušne následovali. Dostali sme sa do "domu Salvatorovcov" a odtiaľ do ich "obývačky". Všetci naši kolegovia tam už sedeli. Julie ukázala na pohovku čím nám dala najavo, aby sme si aj s Ianom sadli. Pohovka však bola len pre jedného. Ian si sadol a než som stihla protestovať alebo niak inak zareagovať Ian ma stiahol k sebe a ja som sa ocitla na jeho kolenách.
"Neviem ako začať," začala Julie: "S týmto seriálom mám ešte veľa plánou a taktiež aj náš producent, no on si myslí, že tento seriál potrebuje niečo viac," pokračovala Julie. Všetci sme ju zaujato počúvali, ale ani jeden z nás nechápal.
"Tak inak. Poznáte hercov s twilight? Roba a Kristen?" spýtala sa nás. Na môj údiv všetci sme prikývli.
"No. Oni dvaja majú spolu románok. No a náš "milý" producent si myslí, že mi potrebujeme tiež niečo také. Románok, ktorý vznikne na pľaci," dostala zo seba Julie a bolo vidieť, že s tým vôbec nesúhlasí. Akoby aj mohla, je to choré. Ako prvý sa so svojho šoku prebral Ian: "Takže ty tvrdíš, že by sme sa teraz mali do seba niekto z nás zamilovať?" spýtal sa nechápavo.
"Nie. Chcem vám to len oznámiť. Že ako na tom sme. Nechcem vám nič zatajovať. Môžeme bojovať a povedať mu, že mi sa na niake takéto veci neznížime, ale neviem ako to príjme. On je totiž to strašne zákerný a ja som to vedela, keď som ho do TVD brala, ale je to najlepší producent. Myslela som, že zo zákernosťami skončil, ale neskončil. Povedal, že dvaja z vás majú predstierať, že spolu chodia," priznala Julie.
"A ako on môže vedieť, že tento seriál bude mať malú sledovanosť, keď bol odvysielaný len pilotný diel a sme v polovičke natáčania tretieho dielu," sťažoval sa Ian.
"Nie nejde o to. Proste tento seriál by bol zaujímavejší keby sme na pľaci mali niaky románik," vysvetlila Julie. Zrazu už nik nemal čo dodať tak to Julie uzavrela: "No dobre, ale teraz s tým nič nespravíme. Máte pauzu. Vy dvaja," ukázala na nás: "Máte dve hoďky. Ostatný pol hodinu," povedala a s úsmevom odišla.
"Taaaak? Ideme?" spýtal sa ma Ian. S úsmevom som pokrčila plecami: "Poďme," súhlasila som.
V REŠTAURÁCII:
"Čo si dáš?" spýtal sa ma Ian kukajúc do jedálneho lístka.
"Ja neviem. Mám chuť na pizzu, ale celú ju nezjem," povedala som tiež kukajúc na lístok.
"Tak si ju môžeme dať napoly?" spýtal sa Ian s úsmevom.
"To bude super," povedala som aj ja a úsmev mu opätovala. No hneď mi zamrel na perách. Stále som musela premýšľať nad Julie a tým jej problémom s producentom. Všimol si to aj Ian: "Čo sa deje?" spýtal sa ma.
"Ale nič. Len som rozmýšľala, že možno my dvaja," znie to celkom dobre, pomyslela som si: "By sme mohli, predstierať chodenie," zatváril sa prekvapene tak som radšej hneď pokračovala: "Veď, sme si blízky a..." Keď videl s akými rozpakmi sa to snažím vysvetliť zasmial sa a slovo prevzal on: "Dobre, dobre. Chápem," vydýchla som si a vďačne sa na neho pozrela. Lišiacky sa usmial.
"Ale prečo ťa to napadlo?" spýtal sa.
"Neviem. Chcem pomôcť Julie a zdalo sa mi to ako dobrý nápad," pokrčila som ľahostajne ramenami aj keď som bola strašne nervozna. Stále som klopila zrak aj keď on chcel, aby som sa dívala na neho.
"No dobre. Mne je to v podstane jedno. Bude pekné pomôcť Julie. Spravme to," súhlasil s úsmevom. Tiež som mu úsmev opätovala.
"Takže máme naše prvé rande?" spýtal sa lišiacky.
"Ak to chceš brať takto..." povedala som taktiež s úsmevom. Konečne nám doniesli tú pizzu. Rozdelila som ju na poli a Ianovi dala tú druhú na jeho tanier.
"Ludia sa počas prvého rande aj bozkávajú?" spýtal sa ma Ian počas jedenia. Úplne vážne bez štipky vtipu. Zarazene som sa na neho pozrela no on ma ignoroval, stále jedol svoju časť pizze. Hrala som jeho hru:
"Áno. Asi áno," priznala som a dúfala, že v mojom hlase neznie nervozita. No toto nezvládam, nedokážem hrať jeho hru: "Ale nie. Srandovala som. Nebudeme to preháňať," povedala som a konečne sa na mňa pozrel. V jeho pohľade bolo sklamanie a bolesť. Bože, je taký krásny, pomyslela som si a zľakla sa samej seba. Nič nehovoril. Ďalej som to fakt nezvládla. Vstala som a prešla okolo stola až k nemu. Kľakla som si tak, aby som na neho videla. Aby sme si navzájom videli do očí. Chytila som ho za tvár. Zmätene sa na mňa pozrel. Ignorovala som to. Jemne som priložila svoje pery na tie jeho. Naozaj len letmo a le na chvíľu. Potom som sa odtiahla a pozrela sa na neho. V jeho tvári sa odrážalo toľko pocitov. Od zmätenia až po radosť.
"Stačí?" spýtala som sa s úsmevom. Len prikývol. Od jeho zmätenia som sa musela znova zasmiať.
Keď sme sa najedli, Ian zaplatil. Protestovala som a povedala, že polovičku zaplatím ja, ale nedovolil mi to. Vzdala som to. Neskôr ma zobral do mesta. Ja som trvala na tom, že sa už vrátime, ale on povedal, že ešte máme hodinu. Aj to som vzdala. Šli sme sa teda spolu prejsť po Atlante. Ian ma mimovoľne chytil za ruku. Neprotestovala som len ma to nesmierne prekvapilo. Po prechádzke sme sa konečne vrátili do štúdia. Ruka v ruke sme vošli do "Salvatorovskej obývačky" kde sedeli naši kolegovia, s Julie a producentom. Všetci na nás šokovane pozerali.
































Nádhetná povídka
předstírat chození no to mě dostalo ale doufám že potom to nebude předstíraní
těším se na další ..