Láska alebo Vášeň Kapitola 5. Púšťanie lampionov

31. října 2012 v 20:22 | Laurika |  Láska alebo Vášeň
Niak ma pochytilo písanie :D. Včera život našich hviezd, dnes láska alebo vášeň, zajtra možno zázraky sa dejú, ale nič nesľubujem. Ešte ma napadla jedna vec, ked už máme ten Halloween. čo keby som k poviedkam život našich hviezd a zázraky sa dejú spravila niečo také ako Halloweensky špeciál? Ku poviedke Zázraky sa dejú by som mohla spraviť na 100 percent a k poviedke život našich hviezd ak by ste chceli a ak by som mala niake nápady. Nijako by to nenadväzovalo na dej bol by to proste len niaky špeciál. čo vy na to? Píšte do komentov vaše názory.
PS: Dakujem za komenty pri všetkých svojich poviedkach. Vy naozaj viete ako človeka potešiť :D :D.



Pláž som si nakoniec nechala až na ráno a s Damonom sme sa teda vybrali do nočného San Trope.
"Je to tu nádherné," usmiala som sa a pozrela na Damona. Tiež sa uškŕňal od ucha k uchu. Kráčali sme bok po boku po meste. Damon ma chytil za ruku. Prekvapene som na neho pozrela, ale on robil, že to nepostrehol. Pustila som ho a preplietla si s ním prsty. Keď už ma chce držať tak poriadne, uškrnula som sa sama pre seba.
"Čo sa uškŕňaš?" opýtal sa.
"Ale nič," povedala som a s úškrnom kráčala ďalej. Prešli sme celé mesto až sme sa dostali na námestie. Bolo tam plno ľudí. Zrejme niaka slávnosť, pomyslela som si. Damon ma viedol bližšie k tým ľuďom. Napokon zastal a otočil si ma k sebe: "Počkaj tu. Hneď som späť." A už ho nebolo. Šiel do nejakého obchodu. O chvíľu bol už späť s niakou veľkou bielou vecou. Keď bol už pri mne došlo mi, že je to lampion.
"Načo tie lampiony preboha?" opýtala som sa s úsmevom.
"Dnes je tu tzv. "Deň prianí". Každý zapáli lampion a vypustí ho k nebu s niakym prianím, ktoré by sa mu potom malo aspoň sčasti splniť," vysvetľoval Damon popri zapaľovaniu lampiona. Poobzerala som sa okolo seba a naozaj. Každý už v ruke držal svoj lampion, buď zapálený alebo ešte zatiaľ nie.
Damon mi podal lampion a s úsmevom pozoroval čo s ním hodlám spraviť. Pozrela som mu do očí a tiež sa usmiala. Boli sme veľmi blízko pri sebe delil nás od seba len ten lampion. Trocha som sa cezeň naklonila a neisto Damona pobozkala. Neviem čo to do mňa vošlo proste som sa neovládla a musela som spraviť to po čom som túžila. Pobozkať ho. Znova ho pobozkať a cítiť tie jeho krásne a zmyselné pery bozkávajúce moje teraz trocha neisté. Chvíľu bol v pomikove no rýchlo sa spamätal a bozky mi oplácal. Bozk sa prehlbil a bol čoraz vášnivejší. Jednou rukou som ho objala okolo krku a vplietla prsty do jeho vlasov. Bozkávali sme sa niekoľko minút. Keď sme sa od seba konečne odlepili nemohla som uveriť, hneď dvom veciam. Ako som niečo takéto mohla spraviť a prečo k Damonovi cítim to čo cítim? A za druhé som sa nevedela vynadívať na tú krásu okolo nás. Kým sme sa s Damonom bozkávali skoro všetci už vypustili svoje lampiony a okolo nás ich poletovalo asi tisíce. Cez tú nádheru som ani nič nevidela, iba oranžové mihotajúce svetielka znášajúce sa smerom k nebu. Bolo to nádherné. Nevedela som sa na to vynadívať a všimla som si, že aj Damon je z toho vedľa. Usmieval sa a pozeral sa rovnakým smerom ako ja. Ja som svoj lampion ešte stále držala v ľavej ruke. Zdvihla som ho na úroveň svojej tváre a pustila ho. Prajem si, aby som si konečne uvedomila čo cítim k Damonovi. Aby som prišla na to čo pre mňa tento nesmierne krásny, no zároveň záhadný a niekedy temný starší Salvatore znamená. A prajem si, aby som si to aspoň ako - tak urovnala so Stefanom.
Keď som si popriala svoje prianie na rade bol Damon. Tiež zapálil svoj lampion a chvíľu sa naň len nemo díval. Zrejme premýšľal čo si priať. No po chvíľi sa nad našimi hlavami ligotalo ďalšie svetielko v podobe Damonovho lampionu. Obaja sme sa na seba krátko usmiali a znova sa venovali nádhere nad našimi hlavami. Damon sa na mňa pozrel a zrazu ma k sebe pritiahol. Objal ma okolo pliec a ja som nevidela dôvod prečo mu nepoložiť hlavu na plece. Vedela som, že by som to nemala robiť. Len pred nedávnom som sa rozišla s jeho bratom. Síce som ho pobozkala, ale nečakám od toho nič viac než priateľstvo. A ak mám pravdu povedať, necítila som to čo pri Stefanovi. Pri Damonovi som pociťovala túžbu a vášeň. Pri Stefanovi to bola láska. Čo teda cítim k Damonovi Salvatoremu, lásku alebo len vášeň? Z premýšľania ma vyrušila Damonova otázka: "Čo si si priala?" Nedíval sa na mňa. Stále sa díval hore smerom k lampionom.
"To sa nehovorí," usmiala som sa a venovala mu krátky pohľad. Potom som sa znova pozrela na lampiony. Nemohla som riskovať, že sa znova neovládnem a pobozkám ho.
"A ty?" opýtala som sa aj ja.
"To sa nehovorí," vrátil mi s úsmevom. Znova sme sa na seba usmiali a venovali sa už miznúcim lampionom.
DAMON:
"Počkaj tu. Hneď som späť." Prikázal som Elene, keď sme sa ocitli na námestí, kde sa dnes mali púšťať lampiony. Povedal mi to vodič taxíka, keď som sa ho pýtal na niake slávnosti tu v meste pokým tu s Elenou budeme. Elena samozrejme nič nerozumela čo mi vyhovovalo. Chcel som ju prekvapiť.
"Načo tie lampiony preboha?" spýtala sa so svojim krásnym úsmevom, keď som prišiel k nej s lampionmi v ruke.
"Dnes je tu tzv. "Deň prianí". Každý zapáli lampion a vypustí ho k nebu s niakym prianím, ktoré by sa mu potom malo aspoň sčasti splniť," vysvetľoval som pomocou taxikárových slov.
S úsmevom som jej podal lampion a čakal čo spraví. Pozrela sa na mňa a úsmev mi opätovala. Ja som si zatiaľ užíval čaro tejto chvíle. Ona sa díva do očí mne ja jej delí nás od seba len ten lampion. Nesmierne som túžil po tom ju pobozkať, ale nechcel som riskovať, že by som to pokazil. Nechcel som ju vystrašiť. Už len to, že som ju chytil za ruku pri ceste sem bolo možno veľa. Keď ja som nedokázal odolať. Francúzsko je veľmi romantická krajina, hlavne večer a po boku s takou krásnou ženou ako je Elena. Kým som premýšľal ani som si nevšimol, že Elena sa ku mne nakláňa. Nestihol som nijako zareagovať pretože ma zrazu pobozkala. Ostal som v pomikove a cítil jej neistotu s akou pritláča svoje pery k tým mojím. Dal som jej jasne najavo, že to chcem rovnako ako ona. Začal som jej bozky oplácať. Bozk bol čoraz vášnivejší. Elena ma voľnou rukou objala okolo krku a vplietla svoje prsty do mojich vlasov. Bolo neskutočne krásne a príjemné bozkávať ju, cítiť jej jemné, nežné a také sladké pery na tých mojich. Jej ruku hladiac ma po vlasoch. Cítil som sa úžasne. Po niekoľkých minútach sme bozk prerušili. Lampiony nad nami už lietali. Bol to krásny pohľad. No viac som si užíval pohľad na Elenu. Bola z toho unesená, páčilo sa jej to a o to mi dnes večer šlo. Očariť ju, prekvapiť a odviesť ju od myšlienok na môjho brata. Znova som sa zadíval na krásu nad nami. Elena svoj lampion zodvihla na úroveň svojej tváre a s radostným úsmevom ho pustila za ostatnými. Zamyslene sa naň dívala. Zrejme si niečo priala. Hneď na to bol samozrejme rad na mne. Zapálil som svoj lampion a chvíľu ho len tak držal pred sebou. Prajem si, aby toto dievča bolo v živote šťastné. Nech už je to so mnou alebo s mojím bratom. Prajem si, aby si vyriešila svoje problémy so Stefanom a hlavne nech si užije tento náš malý výlet. Usmial som sa a pustil aj svoj lampion. Krátko sme sa na seba usmiali a znova pozorovali svietielka nad našimi hlavami. Pozrel som sa na Elenu a pritiahol si ju k sebe. Objal som ju okolo pliec a ona si položila hlavu na moje plece.
"Čo si si priala?" opýtal som sa usmievajúc a pozerajúc na letiace lampiony.
"To sa nehovorí," usmiala sa aj ona a venovala mi krátky pohľad. Potom sa znova zadívala na oblohu.
"A ty?" opýtala sa aj ona.
"To sa nehovorí," vrátil som jej s úsmevom. Znova sme sa na seba usmiali a venovali sa už miznúcim lampionom.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 terulka terulka | 31. října 2012 v 21:39 | Reagovat

Úplně nádherná kapitolka:) je to skvělý a já sem určitě pro speiály :-P a těším se jestli zítra budou zázraky se dějí... :-P

2 terulka terulka | 31. října 2012 v 21:43 | Reagovat

Jo a jinak krásnej lay :)

3 kaťul kaťul | 31. října 2012 v 21:47 | Reagovat

Souhlasím taky sem pro speciál :D jak jinak:) Super kapitola :-D krásnej lay no prostě dokonalej blog :-P taky se kdyžtak těším na zázraky :)

4 Klára Klára | 1. listopadu 2012 v 9:56 | Reagovat

mooooc krásná kapitolka :) já jsem 100 % pro speciál ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama