close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Zázraky sa dejú - Halloweensky Špeciál

13. listopadu 2012 v 21:02 | Laurika |  Zázraky sa dejú

Tak dlho očakávaný špeciál Zázraky sa dejú je na svete a úprimne môžem povedať, že som na seba pyšná. Myslela som si, že ho budem písať aspoň 2-3 dni, ale stihla som ho napísať behom dnešného dňa. :DD Tak tu to je. Príjemné čítanie.




Volám sa Elena Gilbertová a síce mám len 18 rokov som matkou dvoch detí. Dvojičiek - Damona a Lilly. Majú len pol roka, ale vedia rozprávať, chodiť a myslieť ako dvojročné deti. Je to preto, že ich otec nie je úplne človek. Je to upír. Damon Salvatore. Pred niekoľkými mesiacmi som však od neho odišla aj s našími ešte nenarodenými deťmi. Keby ste poznali Damona, pochopili by ste. Damon nie je typ človeka/upíra, ktorý chce deti a rodinu. No a tak sme tu v Denveri. Ja a moje krásne dvojičky.
"Elena, prosím poď s nami do Mystic Falls. Iba na Halloweena. Zajtra ráno sa zas vrátite sem," prosíkala Caroline.
"Aspoň deti spoznajú miesto, kde si sa narodila a vyrástla," súhlasila aj Bonnie.
"Áno mami, prosím," pribehli dvojičky. Chvíľu som len na nich mlčky hľadela no potom som súhlasila. Veď prečo nie. Dvojičky pôjdu koledovať potom tam prespíme a hneď ráno pôjdeme spať do Denveru. Len sa budem celý čas modliť, aby nás nestretol Damon.
"No dobre. Tak sa choďte rýchlo pobaliť," nakázala som dvojičkám s úsmevom. Obaja sa s krikom rozbehli do izby.
"Idem zaobstarať letenky," rozhodla Caroline a šla k notebooku. Ja som sa šla zatiaľ tiež pobaliť.
MYSTIC FALLS:
"Tak nech sa páči môžete vojsť," pozvala som ich do svojho domova.
"Mami, ty si tu bývala?" opýtala sa Lilly.
"Áno. Kým ste sa narodili bývala som tu,"usmiala som sa. Obaja si šli dom, hneď obzrieť.
"Elena, ak chceš môžeš ísť za Damonom. My ti deti postrážime," ponúkla sa Bonnie a Caroline s úsmevom prikývla.
"Áno a čo mu poviem. Ahoj, prišla som ťa pozrieť po vyše roku no zajtra ráno odchádzam. Takže smola," hystericky som sa zasmiala a zadržiavala slzy. Caroline a Bonnie si ku mne sadli a objali ma.
"Máš pravdu asi to nepôjde," priznala Bonnie.
"Asi nie. Aj keď by som bola veľmi rada keby to šlo," smutne som sa usmiala a šla za deťmi do mojej izby. Skákali po posteli.
"No ták zleste odtiaľ. Dnes tam budeme spať," karhala som ich s úsmevom.
"Idme koledovať!" zvískla Lilly.
"Áno ideme koledovať!" súhlasil aj jej brat.
"Tak poďme," súhlasila som. Zašli sme do obchodu s nejakými kostýmami. Lilly si vybrala kostým zebry a Damon kostým macka Pooh. Obaja boli strašne zlatučký. Caroline s Bonnie chceli do kostýmu navliecť aj mňa, ale nepodarilo sa im to. Tak boli nakoniec prezlečené len deti. Šli sme teda koledovať. Chodili sme od domu k domu a tak prešli snáď celé Mystic Falls. Dvojičky mali plné tašky cukríkov a čokolád.
"Mami, ešte jeden dom," ukázala Lilly na penzion vedľa nás. Dvojičky ani len netušili kto býva v tomto dome, ale ja áno. V tomto dome býva ich otec.
"Nie Lilly tam nejdeme. Tam nik nebýva. Poďte ideme už domov," rýchlo som ich zobrala a šli sme domov.
LILLY:
Keď sme kráčali domov zaujal ma jeden krásny a veľký dom. Vyzeral naozaj strašidelne a o to viac som tam chcela ísť.
"Mami, ešte jeden dom," ukázala som ho aj mamičke.
"Nie Lilly tam nejdeme. Tam nik nebýva. Poďte ideme už domov." Mamina nás rýchlo vzala a šli sme domov. Ten dom ma niak zvláštne priťahoval. Potrebujem zistiť čo v ňom je...
VEČER:
"Damon, vstávaj!" snažila som sa zobudiť toho spachtoša.
"Čo sa deje?" opýtal sa ospalo.
"Chcem ísť do toho domu," povedala som rozhodne a snažila sa ignorovať Damonov neveriacky pohľad.
"Teraz v noci? A sama?" opýtal sa vystrašene.
"Čo také by sa nám mohlo stať?"
"No ja neviem čokoľvek. Môžu nás zabiť alebo uniesť," stresoval môj braček.
"Poď ty strachopud! Nič sa nám nestane." Damonovi neostávalo nič iné než ísť so mnou. Obliekli sme si kostými zobrali prázdne tašky na nejaké cukríky a šli.
"Vieš presne, kde to je?" spýtal sa ma Damon.
"Hej viem. Aha už sme tu," povedala som a s víťazoslávnym úsmevom ukázala na dom pred nami. Damon sa tiež usmial a spoločne sme sa pobrali k dverám. Opatrne som zaklopala, obaja sme o trochu ustúpili a čakali čo sa stane. Onedlho niekto otvoril. Bol to muž. Vysoký, trocha strašidelný s čiernymi vlasmi a modrými očami. Trocha mi pripomínal Damona. Ten má tiež čierne vlasy a modré oči...
Ten muž si čupol, aby na nás lepšie videl a usmial sa: "Prišli ste koledovať?" opýtal sa. Obaja sme trocha neisto prikývli.
"Tak poďte ďalej," pozval nás. S Damonom sme sa na seba pozreli, no nakoniec sme vošli. Šli sme do kuchyne, kde nám dal zopár cukríkov a dve veľké čokolády.
"Tak najprv sa zoznámime. Ja som Damon a vy?" opýtal sa a mne to úplne vyrazilo dych. Môj braček sa volá a dosť podobá na tohto neznámeho pána. Na tomto niečo bude. Musím zistiť čo...
"Ja som Lilly," usmiala som sa.
"A ja, rovnako ako ty, Damon," usmial sa aj môj braček.
"Rád vás spoznávam. A, kde máte rodičov?" opýtal sa nás.
"My nemáme rodičov. Máme štyri roky," klamala som: "Žijeme v detskom domove, ale už sa nám tam nechcelo byť tak sme ušli," pokrčila som plecami akoby nič. Pritom som ignorovala bratovo kopanie ma pod stolom.
"Tak to je veľmi smutné," povedal Damon.
"Ak chcete môžete dnes prespať tu," navrhol nám a ja som, hneď súhlasila a tým som si od svojho brata vyslúžila neveriaci a nesúhlasný podľad.
"Chcete spať so mnou v mojej izbe alebo chcete vlastnú?" opýtal sa nás.
"S tebou," povedal Damon a ja som súhlasila.
Keď sme šli hore do izby streštli sme ďalšieho uja.
"Ahoj, braček. Dnes večer tu budeme mať menšiu návštevu," usmial sa Damon na svojho (zrejme) brata.
"Čo?" čudoval sa a zvláštne sa na nás pozeral.
"Choďte hore ja sa musím porozprávať tuto s mojím bračekom," povedal Damon a my sme hneď poslúchli.
DAMON:
"Chceš si tu len tak nechať niake deti z ulice?" opýtal sa Stefan neveriacky, keď deti odišli hore.
"Prečo to vlastne robíš?" opýtal sa podozrievavo.
"Pretože ona by to pre ne spravila," povedal som a odišiel. Zmienka o Elene ho zrejme schladila, pretože už nenamietal.
LILLY:
"Kukaj čo som našiel," povedal Damon a v ruke držal nejakú fotku. Obaja sme si obzerali Damonovu izbu. Šla som za ním a vzala si od neho fotku, ktorú držal. Zostala som len šokovane stáť, keď som zbadala fotku svojej mami. Konečne mi to dávalo zmysel. Mamička nechcela, aby sme šli do tohoto domu lebo vedela, že by sme tu narazili na našeho otca. Preto sa naňho malý Damon tak podobá, dokonca sa rovnako volá. Damon je náš ocko.
"Musíme mu to povedať," trval Damon na svojom.
"Nie. Teraz ešte nie. Až ráno," namietala som.
"Prečo až ráno?" nechápal Damon.
"Pretože ak sa Damon dozvie, že je náš otec, zavedie nás domov a mamička nás odvezie spať do Denveru. Takto s ním môžeme ešte chvíľku byť," vysvetlila som logicky.
"No dobre, ale aj tak nás mamička zaškrtí, keď sa dozvie čo sme spravili."
"Potom to už bude jedno. Poďme rýchlo do postele už ide Damon." A naozaj. Len čo sme si ľahli do postele, do izby vošiel Damon.
"Tak poďme už spať. Je neskoro," povedal s úsmevom a všetci traja sme šli spoločne spať.
RÁNO:
LILLY:
"Už si hore?" opýtala som sa brata, keď som sa zobudila.
"Hej. Čakám kým sa zobudíš ty."
"A ocko?"
"Neviem. Zrejme už je tiež hore."
"Tak ho poďme nájsť a povieme mu pravdu. Ak mamina zistí, že nie sme doma zblázni sa." Damon prikývol a obaja sme sa pobrali dole. Ocka sme našli v kuchyni.
"Ahojte," privítal nás s úsmevom. Pozdrav sme mu opätovali. Damon si všimol fotku v mojej ruke.
"Odkiaľ to máš a prečo si ju vzala?" opýtal sa na fotku mojej mamičky, ktorú som zvierala v pravej ruke.
"Včera sme ti klamali. Máme rodičov. Toto je naša mamička," povedala som a položila fotku na stôl: "No a ty si pravdepodobne náš otec," vyklopila som. Damon sa na nás díval ako na najväčších blbcov.
"To nie je možné ja som..."
"Upír? Aj my. Teda nie úplne, iba polovične. Napríklad toto," ukázala som na hrnčeky s kakaom, ktoré nám prichystal na raňajky: "My vôbec nepijeme."
"Ako mi to mohla zatajiť?" opýtal sa zrejme len sám seba.
"Ako je to vlastne možné? Povedali ste, že máte štyri roky. Toľko sa s Elenou ani nepoznám."
"Nie nemáme štyri roky. Mamina nám káže klamať, keďže sme upíri máme len pol roka a vieme už rozprávať, chodiť a myslieť ako štvorročné deti," vysvetľovala som ďalej.
"Takže máte len pol roka?" opýtal sa. Prikývli sme.
"Preto vtedy odišla," povedal no ja som nevedela o čom hovorí tak som mlčala. Z ničoho nič k nám prišiel a vyobímal nás. Objatie sme mu opätovali.
Po raňajkách nás zobral a šli sme za maminou. Toto nedopadne dobre, pomyslela som si.
DAMON:
Keď sme prišli k Elene, vyčaril som svoj sarkastický úsmev a ruka v ruke s oboma mojimi deťmi som zaklopal. Elena celá vystrašená otvorila. Zrejme si už všimla, že jej deti nie sú doma.
"Ahoj," usmial som sa ešte viac a užíval si jej vystrašený pohľad.
ELENA:
Niekto klopal. Keď som otvorila ostala som len nemo hľadieť do očí muža, ktorého som tak milovala a napriek tomu som ho opustila. Na jednej strane sa mi uľavilo, pretože deti boli v poriadku no na druhej strane som sa bála muža, ktorý mi ich priviedol.
"Ahoj," pozdravil so svojím sarkastickým úsmevom.
"Môžeme vojsť?" opýtal sa. Prebrala som sa so svojej hypnózi a odstúpila od dverí. Damon aj s deťmi vošli.
"A vy dvaja? Čo ste to urobili? Ako si môžete dovoliť len tak uprostred noci odísť a ísť bohvie kam?" kričala som: "Viete ako som sa bála? Ja sa ráno prebudím a moje deti tu nie sú."
"Prepáč mami," ospravedlnili sa so sklonenými hlavami.
"Choďte hore a opovažte sa zas niečo vyviesť," povedala som a keď odišli konečne som sa odvážila pozrieť na Damona.
"No môžeš začať vysvetľovať," povedal Damon a usadil sa ku kuchynskému stolu. Vyložil si nohy na stôl a založil si ruky na prsiach: "Počúvam. Prečo si mi zatajila, že máme spolu deti? Prečo si zbabelo ušla do Denveru? Počúvam."
"Ja neviem asi som sa bála. Bála som sa, že to nebudeš chcieť, že ma pošleš na potrat alebo tak..." priznala som potichu. Damon sa na mňa neveriacky pozrel a naštvane - až som odstúpila - sa postavil a vykročil ku mne.
"Myslela si si, že nechám zabiť vlastné deti?" opýtal sa a naštvane tresol do stola.
"Prepáč nechcela som..." prerušil ma: "Mala si mi to povedať. Spolu by sme to prediskutovali a rozhodli by sme sa čo budeme robiť. A nie že ty odídeš na druhý koniec USA a skrávaš sa tam aj s mojími deťmi," stále kričal no jeho pohľad bol už nežnejší.
"Zbožňujem deti a vždy som ich chel," povedal a pristúpil ku mne. Bol v mojej tesnej blízkosti a ja som prestala dýchať. Pozrel sa mi do očí a pohladil ma po líci. Ja som sa rozplakala. Ako som mohla o ňom pochybovať? Ako som si mohla myslieť, že by ma opustil a chcel zabiť naše deti?
"Neplač. Už je to za nami. Môžeme byť znova spolu aj s našimi deťmi," usmial sa a poriadne vášnivo ma pobozkal.
"Strašne si mi chýbala," povedal mi popri bozkávaní.
"Aj ty mne." Presunuli sme sa na gauč a plne poddali svojej vášni.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 terulka terulka | 13. listopadu 2012 v 21:09 | Reagovat

Úžasný:) páni klobouk dolů že si to stihla tak rychle :-P

2 adelinka123 adelinka123 | 13. listopadu 2012 v 23:24 | Reagovat

uzasny :)))

3 Katarina Katarina | 14. listopadu 2012 v 13:38 | Reagovat

síce to nemá ani hlavu ani pätu ale čítať sa to dá :D

4 ivuš ivuš | 14. listopadu 2012 v 14:33 | Reagovat

super,užasné :-)  :-D  :-)

5 Leli Leli | 24. listopadu 2012 v 12:04 | Reagovat

Je to super :D a chcem sa opýtať, kedy pribudne nová kapitola- Stratená dôvera (Zázraky sa dejú II.) Kapitola 2? :) lebo už sa jej nemôžem dočkať :)

6 Jane Jane | 29. listopadu 2012 v 20:12 | Reagovat

kedy bude dalsia cast prosiiiiiiiiiiiim :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama