close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Život našich hviezd Halloweensky špeciál - Aj Halloween má svoje čaro

3. listopadu 2012 v 10:09 | Laurika |  Život našich hviezd

Ahojte, prepáčte, že tak neskoro, ale skôr som nestíhala. Tu je ten spomínaný a sľúbený Halloweensky špeciál. Viem, že už je po Halloweene, ale sľúbila som to. Zázraky sa dejú budú zrejme až nabudúci týždeň alebo zajtra ved ešte uvidím ako budem stíhať. Zatiaľ teda život našich hviezd.
Ešte raz dodávam, že to nenadvezuje na dej.



"Dobré ránko všetkým," pozdravila som, keď som vošla do štúdia.
"Dobré aj tebe Nina. Dnes si niaka veselá," usmiala sa Julie. Sedeli v obývačke Salvatorovcov.
"BAF!" vyskočil na mňa Ian spoza dverí. Všade po sebe mal krv a vyzeral ako zombík z toho seriálu Walking Dead.
"Ty si, ale dežo. Vieš ako som sa zľakla," karhala som ho a strčila do neho.
"Tak prepáč no. Dneska je Halloween. Trocha radosti do života," usmial sa a začal ma štekliť.
"Prestaaaaaň. Nemám rada Halloween. Samé kostými a strašidlá, malé škriekajúce deti škemrajúce o cukríky. Nemám to rada. Cez tieto sviatky si najradšej sadnem na gauč pred telku a kuknem niaky horror."
"To snáď nemyslíš vážne. Všetci herci boli pozvaný na Halloweensky večierok. Musíš tam ísť aj ty," namietal Ian.
"Keď mne sa vážne nechce ísť," povzdychla som si.
"Poď bude sranda," presviedčala ma aj Candice. Julie tiež s úsmevom prikývla. Zdá sa, že sa všetci nesmierne tešia na ten večierok. Mne sa, ale vážne nechce ísť!
"Nie. Prepáčte, ale ja na Halloween vážne niesom."
"Tak teda dobre. Nútiť ťa nemôžeme. Choďte sa teda prezliecť a natočíme niake scény Damona a Eleny." S Ianom sme sa teda pobrali do šatne. Vyzliekať ho z toho kostýmu bola fakt fuška a to ani nehovorím o zotieraní toho make-upu.
"Nina, poď na ten večierok. Budú tam všetci. Candice, Kat, Julie, Steven, Michael, Matt, Zach... Prosím."
"Keď ja na takéto veci fakt niesom."
"Tak po tomto večierku už budeš," povedal mi Ian s úsmevom. Úsmev som mu opätovala a pozrela mu do očí. Mal krásne oči a ja som v nich bola akoby uväznená. Nemohla som sa na neho prestať dívať. Ian sa začal približovať a keď už bol len centimeter od mojich pier...
"Ahojte, ste pripravený?" Do šatne ako hurikán vtrhla Candice.
"Jasne," povedala som s čo najpresvedčivejším úsmevom. Ian sa tiež nervozne usmial. Nezostávalo nám nič iné než ísť natáčať.
NESKôR:
"Tak pôjdeš na ten večierok? So mnou?" opýtal sa Ian, keď sme si v šatni brali veci a chystali sa ísť domov. Prevrátila som očami a spýtala sa: "O koľkej?" Ian sa radostne usmial.
"O piatej som u teba ako na koni. A za čo ideš?" Nad tým som nerozmýšľala. Napadla ma tá Hermiona z Harryho Pottera. Kamarátka ten kostým mala minulý rok. Dúfam, že ho ešte má.
"Neviem nad týmto som ešte nerozmýšľala, ale moja kamarátka mala minulý rok kostým Hermiony z Harryho Pottera tak sa jej ozvem či mi ho nepožičia," povedala som otrávene. Nechce sa mi tam ísť! Ale, keď ide o Iana. No kto by mu odolal? Znova som premýšľala nad vecami, nad ktorými by som rozmýšľať nemala a v duchu som sa za to karhala. Ian je kamarát. Nič viac ani nič menej. Ale prečo ma potom chcel pobozkať? Ja už tomuto vôbec nerozumiem. A radšej ani nechcem.
"Neboj. Bude sranda. A ak chceš po tom večierku môžeme ísť k nám a pozrieť si niaky dobrý horror. Napríklad Nenávisť. To ani domov nepôjdeš tak sa budeš báť," povedal a oslnil ma tým svojím krásnym úsmevom.
"Veď dobre dobre. Teším sa. Neboj," usmiala som sa aj ja a spoločne sme sa vydali k svojím autám.
"Tak o piatej," usmial sa ešte Ian kým nastúpil do auta.
"Budem ťa čakať. Pa," usmiala som sa aj ja a nasadla do toho svojeho.
U NINY DOMA:
"Ideš koledovať? Nie si na to už trochu stará?" rehotala sa mama, keď som do kuchyne vstúpila v kostýme Hermiony.
"Smeje sa ti dobre? Ian ma presvedčil, že mám ísť na ten Halloweensky večierok, na ktorý sme boli pozvaný."
"Idete spolu?" opýtala sa so zdvihnutým obočím. Ignorovala som to a povedala: "Hej. Každú chvíľu tu bude."
"Myslím, že máš preňho slabosť," uškrnula sa: "prikývneš mu na všetko," dodala.
"To nie je pravda!" bránila som sa: "Ja ho mám len proste rada. A má pravdu. Na tom večierku si užijeme. Nič viac. Aspoň nebudem sedieť doma pri telke."
"Vždy na Halloween sedíš pri telke a doteraz ti to nevadilo."
"Však mne to nevadí, ale keď mám možnosť ísť von sa zabaviť tak idem," pokrčila som ľahostajne plecami. Ešteže zazvonil zvonček a prišiel Ian lebo ďalšie vypočúvanie by som asi nezvládla. Šla som mu otvoriť.
"Ahoj," pozdravila som s úsmevom.
"Ahoj. Vypadáš skvele," povedal aj on s úsmevom.
"Podobne," usmiala som sa, rozlúčili sme sa s mojou mamou a šli do Ianoveho auto. Bol prezlečený za niakeho supermana alebo čo a slušelo mu to. Bol nádherný. Takýmto supermanom by som teda chcela byť zachránená...
Na večierku boli naozaj všetci. Candice, Kat, Julie, Michael, Claire a ostatný. Všetkých sme pozdravili a potom sme si šli zatancovať.
"Bavíš sa?" opýtal sa popri vykrúcaniu na parkete.
"Áno. Som rada, že som sa nechala presvedčiť. Ďakujem," usmiala som sa.
"Nemáš zač. Bolo to tvoje rozhodnutie," opätoval mi úsmev. Pozrela som sa na neho a úsmev mi zamrel na perách. Úplne ma zhypnotizovali tie jeho krásne modré očká. Už sme prestali aj tancovať. Proste sme sa jeden na druhého pozerali a vychutnávali si čaro tejto chvíle.
Ian sa zrazu priblížil a neisto ma pobozkal. Zisťoval či to chcem aj ja. A chcela som! Pritisla som sa k nemu a objala ho okolo krku. Bozky som mu vracala. Bozkávali sme sa niekoľko sekúnd, no potom sa Ian odtiahol a s úsmevom sa na mňa pozrel. Pohladil ma po líci a skôr než som stihla nejako zareagovať vyrušil nás Paul: "Smiem prosiť?" opýtal sa a pozýval ma do tanca. Ian odo mňa doslova odskočil. Musela som sa na tom uškrnúť. Ale nechápem prečo má taký strach z toho, že nás niekto uvidí? Veď je to normálne, či nie?
"Iste," povedala som a nechcala sa Paulom odviesť. Paul bol naozaj dobrý tanečník tak ako aj ostatný, s ktorými som dnes večer tancovala, no nemohla som sa poriadne odreagovať. Od toho bozku som Iana nevidela a dosť ma to vydesilo. Odišiel by bez toho, aby mi dal vedieť? Bez rozlúčky? Nemyslím si, ale bála som sa. Vydesila som ho tým bozkom? Ale veď nemala som ako. On ma pobozkal! Samozrejme na bozk musia byť dvaja a ja som spolupracovala, ale on začal. Tak prečo tu není?
Tieto myšlienky mi hlavou vírili celú noc počas toho ako som sa na parkete vykrúcala s mojími tanečníkmi. Tancovala som asi zo všetkými na večierku, dokonca aj takými, ktorých nepoznám. S každým mi bolo super, spoznala som veľa nových ľudí, ale potrebovala som zistiť čo je s Ianom. A hlavne čo je medzi nami. Po ďalšom tanci so Zackom (tak sa volal) som šla za bar dať si whisky. Nikdy whisky nepijem, ale bola som strašne nervozna. Iana stále nebolo.
"Whisky?" opýtal sa zrazu niekto za mnou a ja som až nadskočila. Tak som sa zľakla. Keď som sa otočila zistila som, že je to Ian: "Preboha vydesil si ma. Dnes už druhý krát," usmiala som sa a nesmierne mi odľahlo, že ho zas vidím. Usmial sa a ospravedlnil: "Prepáč. Piješ whisky?" opýtal sa.
"Kde si bol? Celý večer ťa nebolo," spýtala som sa a ignorovala otázku ohľadom whisky. Samozrejme, že whisky nepijem. Ale toto je prípad núdze. Nevedela som, kde zmizol chlap, s ktorým som sa pred niekoľkými hodinami bozkávala!
"No vieš, veľa obdivovateliek, fanúšikovia a tak," mávol rukou akože ho to už otravuje, ale ja som vedela, že si to užíva.
Usmial sa a spýtal sa: "Ideme?"
"A kam?" opýtala som sa a na jeden glg vypila whisky až do dna.
"Dnes večer som ti ešte sľúbil ten horror. Pamätáš?"
"Aha. A to si myslel vážne?"
"Samozrejme. Ty si so mnou šla na večierok ja si s tebou pozriem film," usmial sa a chytil ma za ruku. Okamžite som pocítila také to príjemné elektrické chvenie na mieste, kde sa ma dotkol. Usmiala som sa na neho a šli sme k nemu domov.
U IANA:
"Idem sa prezliecť z toho kostýmu lebo ma asi porazí. Chovaj sa ako doma," usmial sa a ukázal na obývačku.
"Ian?" zastavila som ho. Otočil sa: "A čo ideme pozerať?" opýtala som sa. Samozrejme to som sa ho opýtať nechcela. Chcela som sa spýtať či by som tu nemohla prespať, ale radšej som to nechala tak.
"Nenávisť. Ale varujem ťa, keď si ten horror pozrieš budeš sa báť ísť domov," uškrnul sa a šiel na poschodie, no na schodoch sa ešte zvrtol a spýtal sa: "Nechceš tu radšej prespať?"
"No ak ti to nevadí, tak veľmi rada," usmiala som sa a dodala: "ženské veci tu asi nemáš čo?"
"Donesiem ti niaku moju košeľu," uškrnul sa a už vážne zmizol na poschodí. O chvíľu už bol dolu a len v trenkách! Okamžite som sa otočila a začala sa rehotať: "To ti nevadí, že som tu?" opýtala som sa cez rehotanie.
"Však som tu doma nie? Ja doma chodím len v trenkách," usmial sa a to, že som sa otočila nemalo žiaden význam pretože sa postavil oproti mne a podal mi tú košeľu.
"Kam sa môžem ísť prezliecť?" opýtala som sa. Ian mávol rukou a ukázal na gauč. To snáď nemyslí vážne, že sa mám prezliekať pred ním? Vlastne je to jedno, pretože tu budem pobehovať len v spodnom prádle a na tom bude poletovať Ianova košeľa, ktorá toho veľa nezakryje... No aj tak som robila prekvapenú: "To nemyslíš vážne?" spýtala som sa.
"Ale no ták Nina. Sme dospelý ľudia, nemusíme sa na nič hrať. Normálne sa tu prezleč a pozrieme si ten film," povedal a sadol si na gauč. Kým on hľadal film ja som sa teda rýchlo prezliekla. Nebolo to také hrozné. Ian sa na mňa nedíval. Všetku svoju pozornosť venoval DVD-éčkam. Teda aspoň dúfam!
"Tak tu to je. Môžeme kukať," povedal, vložil DVD-éčko dnu a posadil sa vedľa mňa. Bola mi celkom zima a všimol si to aj Ian. Omotal okolo mňa deku, on sa zakryl druhou dekou a privinul si ma k sebe. Neprotestovala som. Položila som si hlavu na jeho plece a on ma objal okolo pliec. Bolo príjemné byť tu takto s ním. Film bol zaujímavý a aj strašidelný. Niekoľko krát som vískala od strachu a Ian sa na tom rehotal. No, keď tam neboli tie strašidelné scény venovala som viac pozornosti Ianovi ako tomu filmu. Proste som sa nemohla na neho vynadívať. Bol krásny a sedel tu vedľa mňa len tak v trenkách. Nesmierne ma tým dráždil!
"Čo si ma tak obzeráš?" opýtal sa, keď ma prichytil pri čine. Ja som sa len usmiala. Viac som to nevydržala a pobozkala som ho. Chvíľu bol v šoku no potom mi bozky opätoval. Bozky sa stupňovali a o chvíľu som sa ocitla na gauči zaľahnutá Ianovým krásnym a vypracovaným telom. Obom sa nám zrýchľoval dych a ja som sa preklínala za to, že potrebujem kyslík. Nechcela som bozky prerušiť. Ian to však vyriešil inak. Aby som sa mohla nadýchnuť bozky premiestnil na môj krk. Zodvihol ma z gauča a pomaly sme sa presúvali do jeho izby. Teraz som ľutovala, že nemáme upírsku rýchlosť. Cesta do spálne nám totižto trvala nesmierne dlho. Keď sme sa tam konečne dostali Ian ma nežne položil do perín a pokračovali sme v tom čo sme začali v obývačke...
RÁNO:
Ráno som sa zobudila s nesmiernou radosťou a spokojnosťou, ale hlavne s presvedčením, že aj Halloween má svoje čaro.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 terulka terulka | 3. listopadu 2012 v 14:36 | Reagovat

Nádherný:) škoda že to nenavazuje na děj :-D Nina+Ian je lepší než Ian+Phoebe :-D  :-D těším se na zázraky:)

2 ivuš ivuš | 4. listopadu 2012 v 19:49 | Reagovat

je to super píšeš úžasne :-)  :-)  :-)

3 Markét Markét | 23. dubna 2013 v 21:14 | Reagovat

Píšeš fakt úžasně O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama