close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Stratená dôvera Kapitola 12. Uzmierenie?

30. října 2013 v 14:49 | Laurika |  Stratená dôvera

"Chcem spoznať aj Ninu." S Damonom sme na seba vystrašene pozreli.
"To nemyslíš vážne?! Mal som šťastie, že som im vzal dvojičky. Budú pripravení. A Ninu budú velmi dobre strážiť." Alexander len lahostajne pokrčil plecami. Stefan mal samozrejme pravdu. Mama s ockom budú Ninu velmi dobre strážiť.
Stefan aj Klaus už len mlčali. Stefan napokon to ticho nevydržal a položil Alexandrovi otázku, ktorá aj mňa velmi zaujímala, a ktorú nepoložil prvýkrát.
"Čo s tými deťmi chceš robiť?"
"Nič. Bol aom len zvedavý. Veď vieš, ako vyzerajú a tak..." Stefan zúril. Videla som, že už-už vybuchne.
"Choď deťom ukázať ich izbu. Zajtra sa porozprávame o Nine." Alexander zasa vyčaril ten svoj zákerný úsmev.
"No poďte," Stefan nás chytil za ruky a tiahol po tej chodbe, ktorou sme prišli. Ako nás tak ťahal zabadala som....

DAMON:
Zrazu mi svitlo a prudko som zabrzdil. Oboch nás odlepilo od sedadiel.
"Damon, zbláznil si sa? Čo to robíš?" zlakla sa Elena.
"Tá krčma! Je to niečo ako úkryt všetkých gangov v New Orleanse. Neviem či je ten Alexander člavek alebo nejaké nadprirodzené čudo, ale tu je to perfektná skrýš."
"Takže ty si myslíš, že by mohli byť tu?"
"Som si skoro stopercentne istý," usmial som sa nadšene. Že ma toto nenapadlo skôr!
Keď sme vošli do krčmy videl som Elenin zhrozený výraz. Ani sa jej nečudujem. Okolo nás boli samé nadržané teenegerské páry obkrútené jeden okolo druhého. Niežeby som si tu tiež kedysi neužíval. Pri tej spomienke som sa pousmial.
Prešli sme až na druhý koniec krčmy a potom pokračovali ďalej po chodbe. Už-už som chcel zabočiť do ďalšej uličky, keď som zbadal Stefana. Strhol som Elenu k sebe a pritlačil ju k stene tak, aby nás zakrývali jej vlasy.
"Pobozkaj ma," pozrel som jej do očí. Elena na mňa zmätene pozrela.
"Damon, zbláznil si sa? Na to teraz fkt nemáme čas!"
"Proste to urob! Vysvetlím to neskôr." Bez ďalších námietok to spravila, začo som jej bol vďačný lebo akurát okolo prechádzal Stefan. V takejto situácií nás nemal šancu spoznať. Samozrejme mohol som to zariadiť aj inak, ale toto riešenie sa mi zdalo najpríjemnejšie. V duchu som sa uškrnul. Samozrejme som mal aj sebecké úmysli. No nezdalo sa, že by Elene velmi prekážalo bozkávať ma, práve naopak. Zdá sa, že si to užívala.
Po očku som musel sledovať naše okolie. Z rohu, z ktorého vyšiel Stefan, vystrašene vyšli dvojičky.
"Dvojičky," zašepkal som a prestal Elenu bozkávať.
"Čo?" Elena zmätene kukala, no keď následovala môj pohlad, pochopila. S úsmevom a prekvapene na nich pozrela. Lilly si nás všimla. Už chcela niečo povedať, no ja som si dal prst na ústa na znak, aby mlčala. Povzbudivo som sa na ňu usmial. Elena sa tiež usmievala. Bol som taký rád, že ich konečne vidím! Boli tu a boli živý a zdravý. Už len naplánovať únos...
Dvojičky nakoniec neostali v krčme u Alexandra. Šli k Stefanovi. S Elenou sme ich sledovali, zrejme, až k nemu domov...

STEFAN:
"Teja, kde si?" zakričal som na pozdrav.
"V kuchyni, zlato." Teja v zástere a s varechou v ruke vykukla z kuchyne. Dvojičky skrývajúce sa za mnou si zrejme nevšimla.
"Máme tu hostí," dvojičky vyliezli spoza mňa. Teja na mňa prekvapene pozrela. Potom si klakla ku dvojičkám.
"Ahojte," usmiala sa. Dvojičky ju pozdravili a predstavili sa. Teja ich poslala pozerať telku.
"Kto to je?"
"Deti môjho brata."
"Hovoril si, že ste pohádaní." Teja na mňa podozrievavo pozrela. Založila si ruky v bok a vyzývavo na mňa pozrela.
"Nerozprávame sa. Pozri, už som ti povedal, že som musel spraviť vela zlých vecí, aby som teba aj dieťa, ktoré čakáme, ochránil." Objal som ju okolo pása a pozrel jej do očí.
"Čo tým chceš povedať? Čo si musel spraviť?" Zhlboka som sa nadýchol a všetko vyklopil.
"Ty si sa zbláznil? Uniesol si deti vlastného brata?" Teja zúrila. Videl som to na nej. Takto ešte nikdy nezúrila a to sme spolu už dobrého pol roka.
"Musel som. Vyhrážal sa mi. Povedal, že pôjde po tebe. Nemohol som dopustiť, aby sa vám niečo stalo."
"Tak si namiesto toho ohrozil deti svojho brata?" kričala.
"Veď sa im nič nestalo. Keby šlo do tuhého, ochránil by som ich. Alexander od nich nič nechce. Chcel ich len vidieť a spoznať." Znova na mňa nechápavo pozrela.
"A to mu bolo načo?"
Pokrčil som ramenami: "To netuším."
"Mal by si sa udobriť s bratom. A vráť mu, prosím ťa, jeho deti," povedala po chvíli.
"Nemôžem. Alexander mi to nedovolí."
"A čo chceš robiť?" Znova som len pokrčil plecami.
Nakoniec sme to nechali tak. No musel som Teji slúbiť, že sa porozprávam s Damonom. Nie je to zlý nápad. Mali by sme zakopať vojnovú sekyru a spolupracovať.
"Chceme ísť domov. Za ockom, mamičkou a Ninou." Lilly si trucovito založila ruky na prsiach. Teja na mňa karhavo pozrela.
"Zavoláme ockovi a ten si po vás príde, dobre?" Teja sa na mňa usmiala.
"Teja..." prerušila ma.
"Stefan, zavolaj bratovi. Toto nie je normálne. Sú to malé deti. Potrebujú svojich rodičov." Teja mala, samozrejme, pravdu. Toto nie som ja. Nerobím takéto veci. Neunášam deti vlastnému bratovi. To som spravil, keď som bol s Klausom a nebol sám sebou. Musím s tým prestať!
"Dobre. Zavolám Damonovi." Než som však stihol vytočiť jeho číslo, spolu s Elenou vtrhol k nám do domu...


DAMON:
Keď sme si boli sto percentne istý, že sme pred Stefanovým domom, vtrhli sme dnu.
"Damon, ja ti to vysvetlím," začal hneď Stefan.
"Kde mám deti?"
"Ocko! Mami!" Dvojičky sa k nám rozbehli. Elena zachytila Damona a ja Lilly.
"Ahojte," usmiali sme sa. Oboch som ich skontroloval či im niečo nie je. Vyzerali byť v pohode. Vražedne som pozrel na Stefana a ženu čo stála za ním. Bola to pekná modrooká blondýnka. S krátkymi trocha kučeravými vlasmi. Vyzerala vystrašene.
"Damon, naozaj ti to vysvetlím."
"Ako mi chceš vysvetliť, že si mi po druhýkrát uniesol deti?" To som už naozaj kričal.
"Musel som. Alexander sa mi vyhrážal. Povedal, že ublíži Teji. Je tehotná a čaká moje dieťa. Musím sa o ňu postarať." S otvorenými ústami som pozrel na Elenu. Stefan bude mať dieťa? S Tejou? Zrejme tá blondýnka. To znamená, že je to jeho pravá láska. To by, ale znamenalo, že Stefan je už zasa okey. Má zapnutú ľudskosť. Teda ak neklame.
"Ako tvoja priateľka? Čakáte dieťa? Stefan vieš čo to znamená?" ozvala sa Elena.
"Áno, viem," usmial sa Stefan a objal, zrejme, Teju okolo pliec.
"Je nám naozaj ľúto čo sme spravili. Ja som sa o tom dozvedela až dnes. Viem, že to čo spravil Stefan je hrozné, ale naozaj nám je to ľúto," ozvala sa Stefanova priateľka.
"Damon, naozaj je mi to ľúto. Ale skús sa vžiť do mojej situácie. Keby bola v ohrození Elena alebo vaše deti ani na sekundu by si nezaváhal." Smutne som pozrel na Elenu. Stefan mal pravdu. Ani sekundu by som neváhal. Elena na mňa tiež pozrela. V jej pohľade bolo utrpenie a výčitky, ktoré mi nevykričala do tváre. No bola tam aj láska. Videl som to! Tak strašne mi chcela odpustiť, no bála sa. Bála sa mi zasa dôverovať. Hľadeli sme na seba niekoľko sekúnd. Potom som pozrel späť na Stefana.
"Fajn. Dajme tomu, že ti verím. Ako je to teraz s tým Alexandrom?" Stefanovi aj Teji sa očividne uľavilo.
"Presvedčil som Alexandra, aby dal dvojičky ku mne. Aby nemuseli prespať v tej krčme," povedal Stefan. Prikývol som.
"A čo s nimi zamýšľa?" opýtala sa Elena s hrôzou v hlase.
"Povedal, že ich chcel len vidieť. Ževraj bol zvedavý." Stefan pokrčil plecami a bolo jasné, že ho to dosť rozčúlilo. Ani sa mu nečudujem. Toľko toho riskoval a pre nič.
"Bol zvedavý?!" vykríkla Elena. "Toto všetko kvôli tomu, že bol proste zvedavý?"
"Pokoj. Všetko je už v poriadku. Dvojičky sú s nami. Živé a zdravé." Chytil som ju za ruku, aby sa upokojila. Elena sa na mňa usmiala. Zdalo sa mi to alebo som v jej očiach znova videl iskričku lásky? Žeby sme boli na dobrej ceste? Úsmev som jej opätoval.

ELENA:
"Damon, zbláznil si sa?! Čo to robíš?" Damon zrazu prudko zabrzdil. Zastali sme pred nejakou krčmov. Damon sa domnieval, že by v nej mohli byť dvojičky aj so Stefanom. A naozaj tu boli! Dokonca sme ich videli.
Hneď na to ako sme zastavili pred krčmov sme vošli. Bolo to tam naozaj odporné. Zabočili sme do nejakej uličky a po "zahratej" bozkávacej scéne na Damonovu žiadosť sme zbadali dvojičky. Napadlo mi, že mi to ešte doteraz nevysvetlil. Teda to bozkávanie.
Dvojičky nás takisto videli, no museli sme im naznačiť, aby mlčali. Nemohli sme si dovoliť prezradenie. Bola som taká rada, že ich vidím. Živých a zdravých!
Stefan ich najprv viedol do nejakej izby, no potom ich vzal k sebe domov. Vtrhli sme dnu.
"Damon, ja ti to vysvetlí," privítal nás Stefan, hneď v predsieni.
"Kde mám deti?" vybehol na neho Damon.
"Ocko! Mami!" Zrazu sa k nám rútili dvojičky. Ledva som zachytila malého Damonka. Damon chytil Lilly.
"Ahojte," usmiali sme sa. Damon ich hneď začal skúmať či sú v poriadku. Bolo to také zlaté! Bože, tento chlap je proste úžasný. Škoda, že to musel všetko pokaziť!
Kým Damon skúmal dvojičky, trocha som sa poobzerala okolo. Za Stefanom stála celkom pekná modrooká blondýnka. Vyzerala vystrašene. Alebo sa mi to iba zdalo? Pozrela som na Stefana. Aj ten vyzeral trocha vystrašene. Čo sa to tu deje?
Stefan nám to napokon vysvetlil. Jeho priateľka, Teja, čaká dieťa a Alexander sa im vyhrážal. Znelo to celkom vierohodne. Nemala som dôvod neveriť mu. V jeho situácii by som asi zareagovala podobne.
"Damon, naozaj je mi to ľúto. Ale skús sa vžiť do mojej situácie. Keby bola v ohrození Elena alebo vaše deti ani na sekundu by si nezaváhal." Zbystrila som pozornosť keď prišla reč na mňa a moje deti. Damon na mňa smutne pozrel. Tiež som na neho pozrela. Viem, že by spravil čokoľvek len, aby nás ochránil, no nemohla som si pomôcť. V mojom pohľade bolo všetko čo som mu ešte nestihla vykričať. Výčitky, utrpenie a bolesť z toho čo mi spôsobil. Viem, že by dal za mňa aj život. Tak potom prečo? Prečo spravil to čo spravil? Naozaj za to mohol len ten alkohol? Naozaj mal tak veľmi zatemnený mozog, že nepremýšľal?
Pozerali sme na seba niekoľko sekúnd. Damon nakoniec znova pozrel na Stefana.
"Fajn. Dajme tomu, že ti verím. Ako je to teraz s tým Alexandrom?"
"Presvedčil som Alexandra, aby dal dvojičky ku mne. Aby nemuseli prespať v tej krčme," vysvetľoval Stefan.
"A čo s nimi zamýšľa?" Nevydržala a opýtala som sa.
"Povedal, že ich chcel len vidieť. Ževraj bol zvedavý." Stefan pokrčil plecami. Zdá sa, že ho to poriadne rozčúlilo. A mňa teda tiež!
"Bol zvedavý?!" zakričala som.
"Pokoj. Všetko je už v poriadku. Dvojičky sú s nami. Živé a zdravé." Damon ma chytil za ruku, aby som sa upokojila. Pomohlo to. Nemohla som si pomôcť. Musela som sa na neho usmiať. Aj napriek tomu čo mi spôsobil, po celý čas čo sme hľadali dvojičky tu bol so mnou. Neopustil ma a vždy stál pri mne. V mojom úsmeve boli všetky silné emócie čo k nemu chovám. Láska, úcta, hrdosť. Damon mi úsmev opätoval.
"Mami, vezmete nás domov?" opýtala sa malá Lilly. Bola unavená. Šúchala si tie svoje krásne malé očičká a zývala. Vyzerala ako normálne trojročné dieťatko nie ako vyspelé upírie dieťa s mysľou desaťročného dievčaťa.
"Samozrejme, že áno, ale dnes ešte prespíme v hoteli, dobre?" usmiala som sa. Lilly prikývla a unavene sa oprela o moje plece.
U Stefana a Teji sme ostali ešte asi takú hodinku. Dvojičky zatiaľ zaspali. Bratia sa napokon uzmierili a ja som lepšie spoznala Teju. Mala som pocit, že ju poznám celý svoj život. Stále sme sa mali o čom baviť rovnako ako s Car či Bonnie. Myslím, že sme si padli do oka. Dokonca sme sa rozhodli, že do MF sa vráti aj Stefan a vezme aj Teju. Možno budú bývať s nami, ale obaja prehlásili, že by si radšej našli niečo svoje. Samozrejme odprisahali, že nás budú chodiť navštevovať. Teja vyzerala byť veľmi milá. Som rada, že si Stefan našiel niekoho ako je ona. A čakajú spolu dieťa čo znamená, že to asi nie je vzťah na mesiac...
"Tak, mi už asi pôjdeme. Je neskoro."
"Bola by som veľmi rada keby ste mohli prespať tu, ale nemáme tu miesto. Vôbec by ste sa nevyspali. A predpokladám, že tiež chcete mať nejaké to súkromie," Teja na nás lišiacky pozrela. S Damonom sme si vymenili zvláštne pohľady. Celý čas čo sme boli u Stefana bolo medzi nami akési napätie. A myslím, že to pramení z toho, že po sebe nesmierne túžime. Možno je čas náš vzťah znova obnoviť. Že by si to všimla aj Teja?
"To je v poriadku. Však ráno sa aj tak všetci stretneme." Rozlúčili sme sa, vzali deti a šli k autu. Deti sme posadili do sedačiek. Zavrela som zadné dvere a s úsmevom od ucha k uchu sa otočila na Damona.
"Vidím, že ti je veselo," uškrnul sa Damon. Pozrel mi do očí a to bol môj koniec. Tiež som sa zadívala do tých jeho a ovládla ma neskutočná vášeň A potreba byť okamžite s ním.
Ani neviem ako, Damon sw ocitol tesne pri mne. Dal mi pramienok vlasov za ucho. Popri tom sa ma dotkol líca. Zavrela som oči a oprela sa o jeho dlaň. Zároveň som sa oprela o auto, pretože sa mi podlamovali kolená. Celým telom ma k sebe pritlačil a nedočkavo pobozkal. Bozkávali sme sa minimálne 5 minút. Hladkala som ho po celom tele. Od jeho krásneho, vyšportovaného bruška, cez chrbát až k jeho sexi zadku. Zastonala som. Damon ma ešte raz pobozkal a potom sa odtiahol. Obaja sme boli zadychčaní, no s úsmevmi od ucha k uchu a iskričkami túžby v očiach.
Netuším prečo som mu odpustila práve teraz. Možno preto, že po ňom tak strašne túžim, možno preto, že po celé tie dva mesiace v neistote, čo sme hladali dvojičky stál pri mne a podporoval ma. Alebo preto, že ho neskutočne lúbim a všetky tie reči o tom, že mu neodpustím boli len nezmysli.
"Ideme do hotela?" Pobavene a lišiacky sa opýtal Damon. Pobláznene som prikývla. Damon mi otvoril dvere na strane spolujazdca. Nastúpila som. Sekundu na tk bol Damon vedla mňa a vyrazili sme do najbližšieho hotela. Ubytovali sme sa a uložili dvojičky. Kým Damon pripravoval izby na spánok, zavolala som domov.
"Ahoj, Elena," ozvala sa Caroline.
"Ahoj. Našli sme ich," povedala som veselo.
"Vážne?! To je skvelé. Kedy prídete?"
"Dokonca príde aj Stefan s priatelkou."
"Stefan s priatelkou?" Kým som volala, prišiel Damon. Stiahol ma obkročmo na seba až som zvýskla a zastonala.
"Elena, čo robíš? Si tam?"
"Som. Vysvetlím ti to zajtra. Prišiel Damon budem končiť," zasmiala som sa a položila. Potom som sa venovala už len Damonovi...
Milovanie to bolo naozaj nádherné. Precítené a velmi intenzívne po dlhom odlúčení a pokušeniach. Tak velmi mi chýbali jeho bozky, dotyky, hladkania, spôsob jeho milovania. Také vášnivé, divoké, no zároveň nežné a krásne. On celý mi strašne chýbal!

"Elena, je mi to strašne lúto," začal zrazu Damon. Ležala som na jeho hrudi a hladkala ho po tehličkovom brušku. Zrazu mi úsmev zamrel na perách.
"Damon, nech..." prerušil ma.
"Viem, že sa o tom nechceš baviť, ja len že mi je to strašne lúto. Si to najdôležitejšie a najlepšie čo ma v živote postretlo. Lúbim ťa a strašne sa nenávidím za to čo som ti spravil." Zdvihla som k nemu zrak. Pritisla som sa tesne k nemu a vošla mu rukou do vlasov. Pobozkala som ho.
"Ja viem, že si nechcel. Len mi to strašne ublížilo. Ale nechajme to už tak." Znova som ho pobozkala. Damon sa na mňa usmial, no v očiach mal stále smútok. Objala som ho.
Vtom nám do izby vtrhli dvojičky.
"A vy dvaja čo nespíte?" opýtala som sa s úsmevom. Lahli si medzi nás: "Nechce sa nám."
"Ja viem, miláčik, ale je neskoro v noci. Musíte ísť spať."
"A vy ste zasa spolu?" opýtal sa Damonko nadšene. S Damonom sme na seba pozreli s úsmevmi od uchu k uchu.
"Áno. A práve preto sa musíme o vela veciach porozprávať."
"No tak dobre, mami." Oboch nás objali a šli späť do svojej izby. S Damonom sme sa do seba znova zakliesnili a pokračovali v našom uzmierení...

RÁNO:
So Stefanom a Tejou sme sa dohodli, že sa stretneme až v MF. A tak sme ráno konečne vyrazili domov. Tešila som sa na Ninu, Jeremyho, Bonnie, Caroline a Alarica. Aj dvojičky sa velmi tešili na sestričku. Keď sme však dorazili do penziónu, čakalo nás nemilé prekvapenie. V obývačke na nás čakal nejaký chlap. Z popisu dvojičiek a Stefana som vydedukovala, že je to Alexander...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 anahi-mi-estrella anahi-mi-estrella | Web | 30. října 2013 v 16:32 | Reagovat

super kapitola :) inak aj ja píšem poviedku vyvolena-avg.blog.cz tak ak budeš mať čas môžeš sa pozrieť :)

2 sisa sisa | 30. října 2013 v 19:36 | Reagovat

jupi!!!nadhera!!!!

3 greysanatomy09 greysanatomy09 | Web | 31. října 2013 v 1:12 | Reagovat

Nominovala jsem tě do Liebster Award Tag :)http://greysanatomy09.blog.cz/1310/liebster-award-tag

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama