close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Stratená dôvera Kapitola 13.Rodinná idylka

29. prosince 2013 v 18:17 | Laurika |  Stratená dôvera
Tak tu je tá kapitolka. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)



Alexander sa usmial, zatiaľčo mi sme na neho vyjavene kukali.
"Nebojte sa," postavil sa a podišiel k nám: "prišiel som sa len pozrieť na tie vaše zázračné deti."
"Už si ich predsa videl. Daj nám pokoj," ozval sa Damon. Ja som len stála a snažila sa ukryť si deti za chrbát.
"No ták Elena, dôveruj mi trocha. Keby som im chcel ublížiť, spravím to už dávno," ledabolo pokrčil plecami a nabral si Damonov bourbon.
"Ste naozaj nanič hostitelia," pokrútil hlavou a vlial do seba celý obsah pohára. Pozerala som na neho a premýšľala ako sa z tejto šlamastiky dostať. Útek sme riskovať nemohli. Musíme vymyslieť nejaký plán! Z mojich myšlienkových pochodov ma vyrušili vchodové dvere, v ktorých sa objavila malá Nina s Elijahom, Caroline, Bonnie, Jeremym a Alarickom.
"Ahojte." Prvá si nás všimla Bonnie, no úsmev jej ihneď zmizol z tváre, keď zhodnotila situáciu. Aj Nina chcela niečo zakričať, no len vydesene pozerala na Alexandra. Ten sa uškŕňal, všetkým sa predstavil a povedal čo chce. S Bonnie a Caroline sme si vymenili pochybovačné pohľady. Slova sa ujal Elijah.
"Ako ti môžeme dôverovať? Ako môžeme vedieť, že sa chceš o tých deťoch naozaj len niečo dozvedieť a nechceš im ublížiť." Alexander sa znova usadil v kresle a zdalo sa, že nad odpoveďou dlho rozmýšľa.
"Pretože boli u mňa a nič sa im nestalo. Ide mi len o to, aby som sa o nich všetko podozvedal. Som zberač vzácnych vecí a tieto deti sú najvzácnejšie v nadprirodzenom svete. Len málo upírov sa dokáže zamilovať a založiť rodinu. Bratia Salvatorovci to dokázali. No som aj človek, viac-menej, a nechcem ubližovať nevinným deťom, ktoré za nič nemôžu. Nie som vrah. Som zberač." Dosť ma to prekvapilo no naozaj vyzeral úprimne. Po chvíli sa zasa ozval Damon.
"Fajn. Povieme ti všetko čo chceš o našich deťoch vedieť, ale potom odídeš a nevrátiš sa. Dáš pokoj nám aj naším deťom, rozumieš?" hovoril pokojne no hrozivo. Alexander s arogantným úsmevom prikývol.
"Nech sa páči deti. Posaďte sa. Ste predsa doma," usmial sa na ne a ukázal na gauč vedľa seba. Všetci traja na mňa pozreli a ja som prikývla. Tak sa pomaly usadili na gauč ku Alexandrovi.
Alexander bol u nás celý deň. Povedali sme mu všetky podrobnosti o dvojičkách aj Nine. Ich narodenie, prvé mesiace, prvé náznaky upírskej sily, dokonca aj prvé kroky a slová. Po hodine som sa už naozaj uvoľnila a začala veriť, že Alexander je naozaj len zvedavý. Vyzeral, že ho naše deti veľmi zaujali a o chvíľu sa s ním už bavili ako s kýmkoľvek z nás. Dokonca sa s nimi zahral! Ja som celý čas hádzala na Damona spýtavé pohľady. Ten mu dôveroval asi najmenej a dával to jasne najavo. Ku koncu to už bolo aj troška komické tak som ho pobozkala a povedala mu, že sa má trocha uvoľniť. Poslúchol a zbytok večera som strávila v jeho náručí.
Keď odbilo osem hodín a Alexander sa pobral na odchod, všetci sme si vydýchli. Konečne som sa mohla poriadne zvítať s Ninou a porozprávať sa s ostatnými. Car aj Bonnie boli nesmierne rady, že sme sa dali s Damonom opäť dokopy, ale nazaobišlo sa to bez prednášok, ktoré mu udelili ony a aj Rick. Po tom čo musel hodinu počúvať ako veľmi mi ublížil, a že ak to spraví ešte raz bude zle, som ho začala aj ľutovať, no keď sa mi pred očami zjavil obraz jeho a Charlotte, ľútosť vystriedala nenávisť. Nemôžem na to myslieť! Ohriakla som sa v duchu. Nemôžem dovoliť, aby som ho začala nenávidieť!
Pobrala som sa do kuchyne, kde Stefan chystal večeru. Hm, na toto by som si vedela zvyknúť, pomyslela som si s úsmevom. Mať ich oboch pri sebe. Jedného ako partnera, druhého ako priateľa, brata svojho manžela a strýka svojich detí.
"Teja je hladná. Chystám niečo na večeru dúfam, že to nevadí. Samozrejme, robím aj pre vás," usmial sa Stefan. Aj ja som sa usmievala.
"Je to aj tvoj dom, nie?" pokrčila som plecami.
"Keď sa navečeriame mali by sme si ísť nájsť niečo na bývanie," ozvala sa zrazu Teja a ja som na ňu udivene pozrela.
"Na bývanie? Nepočula si čo som pred chvíľou povedala? Toto je aj Stefanov dom, takže automaticky aj tvoj. V žiadnom prípade nebudete spať niekde v hoteloch. Ostanete tu!" rozhodla som za nich. Teja so Stefanom na seba pozreli a obaja sa usmiali.
"No dobre teda," rezignoval Stefan a ja som sa víťazoslávne usmiala.
"Tvoju izbu sme zachovali, aj keď si z nej chcel malý Damon spraviť detskú," usmiala som sa. Stefan na mňa pozrel.
"Vážne?"
"Áno. Jedného dňa prišiel napajedený, že on sa odmieta deliť o izbu s dvoma babami," povedala som a všetci traja sme sa zasmiali. Na ten deň si spomínam akoby to bolo včera, pritom to bolo ešte pred troma mesiacami. To som ešte bola človek a s Damonom sme sedeli pred telkou. Myslím, že deti boli hore a hrali sa na schovávačku. Užívala som si nedeľňajšie popoludnie v Damonovom náručí, keď som zrazu začula Damonov krik: "Mamiiiiiii!" Malý bežal dolu schodmi a vyzeral dosť naštvane. Trocha mi pri tom pripomenul jeho otca a musela som sa usmiať.
"Čo sa stalo, zlatko?" opýtala som sa, keď pricupital až k nám.
"Chcem mať vlastnú izbu!" Vyhlásil a postavil sa s rukami v bok.
"A čo tak zrazu?" opýtal sa Damon, zakrývajúc úsmev. Musela som priznať, že aj mne mykalo kútikmi úst.
"No preto! Ony majú tie nové maľovátka a chcú, aby som im robil balerínu! A tie lepiace motýliky čo ste im kúpili polepili po celej izbe! Nechcem mať po izbe motýliky! Ja chcem izbu strýka Stefana!" To som už nevydržala a začala som sa smiať. Damon bol našťastie natoľko empatický, že sa dokázal vžiť do situácie svojho synčeka a išiel to s ním hneď vybaviť. Nevybavil však nič lebo som zakročila a povedala, že nemôžeme dať Damonkovi Stefanovu izbu. Aj keď už s nami nežil a mal vypnutú ľudskoť, stále existovala nádej.... Zrejme som spravila dobre.

Vrátila som sa späť do prítomnosti. Stefan akurát hádzal na panvicu rezne a popritom pobozkal Teju. Tá sa na neho oslnivo usmiala. Vyzerali spolu naozaj pekne a hlavne šťastne. Bola som rada, že Stefan našiel niekoho takého. Teja vyzerala byť milá, simpatická a milujúca. Presne to čo Stefan potrebujem. Na oboch som sa usmiala a šla im pomôcť s večerou.

"Damon! Zavolaj prosím deti a poďte jesť!" zakričala som. O päť minút sme už všetci pokope sedeli pri stole a vychutnávali si večeru. Konečne som bola po dlhej dobe doma. S Damonom, deťmi a konečne bol s nami aj Stefan. Damon nikdy moc nedával najavo svoje pocity, no ja som ho poznala. Vedela som, že je rád, že Stefan mal riadny dôvod na to, aby nás podrazil. Bol rád, že ma svojeho bračeka pri sebe. Bolo to na ňom vidno a myslím, že si to všimol aj Stefan.
Po večeri sme sa všetci spoločne pobrali do obývačky. Stefan s Damonom si naliali bourbon, ja som si dala krv a Teja jedla oriešky. Je tehotná, musí si dávať pozor. Deti si zatiaľ kreslili pousádzané na koberci pred telkou. Bola to dokonalá rodinná idylka a ja som z toho bola nesmierne nadšená. Stefan s Damonom sa konečne mohli o všeličom porozprávať. Nepočúvala som ich, ale občas som niečo začula. Vyžarovala z nich spokojnosť a bolo vidieť ako jeden druhému chýbali. Keď boli takto spolu, boli menej napätý a vystresovaný.
"Elena?" ozvala sa zrazu Teja. "Nemáš prosím ťa nejaké kyslé uhorky? Dostala som na ne strašnú chuť," usmiala sa. Aj ja som sa na ňu usmiala a povedala jej nech ma následuje do kuchyne. Vybrala som fľašku uhoriek a podala jej ju. Ja uhorky nejedávam, ale obaja Damonovia ich majú radi ako prílohu, takže ich máme dosť. Teja ich otvorila a hneď si jednu dala. Usadili sme sa na barové stoličky a začali sa rozprávať. Väčšinou ju zaujímal Stefan, naša spoločná minulosť a ako budúcu mamičku aj starosť o deti. Bola som rada, že som sa s tým mohla niekomu zveriť a poradiť mu. S Car a Bonnie som sa o týchto veciach samozrejme bavila, ale neboli v rovnakej situácii ako ja, takže ma nikdy nemohli plne pochopiť.
Počas nášho rozhovoru som ani neviem ako začala tiež pojedať uhorky a na moje prekvapenie mi aj chutili. Keď som si to uvedomila, zamračila som sa.
"Zvláštne, uhorky som nikdy nemala moc v láske," povedala som. Teja sa usmiala.
"Ani ja. Až teraz, keď som tehotná. Ozaj, aké si ešte mala chute počas tehotenstva?" opýtala sa a tým odviedla moje myšlienky k niečomu inému. Ku krvi. Tej som sa teda napila, kým som bola tehotná.
"Nuž, viem, že to pre teba teraz môže byť nechutné, ale máš v sebe napoly upírie deti čo automaticky znamená, že dostaneš chuť na krv. Ja som jej vypila veľa, hlavne keď som čakala dvojičky. Pri Nine to už bolo menej, ale bolo." Keď sme sa o tom začali baviť, dostala som na ňu chuť znova. Šla som si pre ďalší balík do pivnice. Dnes už asi po tretíkrát. Nikdy som jej tak veľa nevypila. Bolo to zvláštne, no moju pozornosť odpútala Car s Bon, ktoré práve vošli do kuchyne.
"Ahojte, čo vy tu?" usmiala sa Car. Spomenula som si, že som ich ešte officiálne nezoznámila.
"Ešte som vás ani poriadne nezoznámila. Caroline, Bonnie, toto je Teja, Stefanova priateľka. Bonnie, Teja. Teja, Bonnie. Caroline, Teja. Teja, Caroline." Všetky sa na seba usmiali a podali si ruky.
"Neviem či som vám hovorila, že Teja je v druhom mesiaci tehotenstva, takže náš Stefan bude tiež otecko," usmiala som sa. O chvíľu sa na tvárach Bonnie aj Caroline objavil prekvapený výraz.
"To vážne?" obrátila sa Car na Teju. Tá s úsmevom prikývla.
Keď sa Car s Bon dostali z prvotného šoku a prekvapenia, opäť sme sa vrátili ku klebetám. Jeremy a Bonnie sú šťastní a spokojní, Car a Tyler čím ďalej tým viac uvažujú o adopcii a zdá sa, že Rick má nejaký nový objav. Dúfam, že mi ju čoskoro predstavý. Zdá sa, že všetci sú spokojní. Nesmierne ma to potešilo.
Počas večera som vypila ešte ďalšie dva balíky krvi a spolu s Tejou sme zjedli celú jednu fľašu uhoriek. Stále mi to pripadalo strašne zvláštne. Uhorky nemám rada a niekedy vypijem len jeden balík krvi za tri dni. Dnes som mala aspoň päť. Nestane sa zo mňa rozparovač? pomyslela som si vystrašene.
"Elena, nepiješ tej krvi dnes nejako moc?" opýtala sa ma Teja.
"Koľko si jej mala?" opýtala sa pre zmenu Car.
"Nuž, len päť balíčkov," priznala som sklesnuto a vystrašene. Car aj Bonnie na mňa vypliešťali okále.
"Päť? Elena, toto nie je normálne. Piješ strašne veľa krvi, ješ uhorky. Nie si tehotná?" Tak na toto som ešte nepomyslela a ani to nie je možné. Som predsa upírka.
"No, ale naozaj Elena. Nie si unavená? Nemáš pocit, že si tehotná?" opýtala sa Bonnie.
"Neviem či mám, ale viem, že to nie je možné. Som predsa upírka."
"Áno. Ale si upírka len dva mesiace. Pred troma mesiacmi si bola ešte človek a predpokladám, že s Damonom ste ochranu nepoužívali." Pokrútila som hlavou. Samozrejme, že sme nepoužívali ochranu. Nikdy sme s Damonom nepoužívali ochranu.
"Ale to nie je možné," stále som tvrdila.
"Ale aj tak by si si mala spraviť test," navrhla Bonnie. Nemohla som uveriť, že som možno opäť tehotná. Bola som rada, samozrejme, že áno, ale aj zmätená a neistá. Musím si spraviť test. Nemôžem byť v takejto neistote.
"Dobre, tak ja si ho zajtra spravím."
"Zajtra? Nechceš radšej hneď?" opýtala sa Teja. "Ja by som nemohla byť v takej neistote."
Rezignovala som: "No dobre. Ale chlapom zatiaľ nič nevravme. Akože sa ideme prejsť." Ako sme povedali, tak sme spravili. Najprv sme šli Stefanovi a Damonovi povedať, že ideme von. Rozlúčila som sa s Damonom v podobe vášnivého bozku, aby ma nepodozrieval, a potom sme vyrazili. Šla som si kupovať test už tretíkrát a stále som bola nervózna rovnako ako po prvýkrát. Zobrali sme dva testy a rýchlo sa pobrali domov.
"Ideme hore ukázať Teji dom!" zakričala som na Damona a Stefana a šla hore, v pätách Car, Bonnie a Teju. Zavrela som sa do kúpeľne a rýchlo si spravila test. O päť minút som sa dozvedela výsledok. Opäť som bola tehotná!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 terulka terulka | 30. prosince 2013 v 16:30 | Reagovat

Nádhera!! ♥ Další malý Salvatore, to bude zábava :-D  :-D
Těším se na další.

2 all-graphics-for-you all-graphics-for-you | Web | 30. prosince 2013 v 17:35 | Reagovat

super kapitola :)

3 Denisa Denisa | 30. prosince 2013 v 21:32 | Reagovat

Úžasná kapitola, rychle další prosím. :)

4 Nika Nika | 2. ledna 2014 v 16:36 | Reagovat

čtyři děti!!! no teda to budou mýt co dělat :D už se těším až to řekne Damonovi :D

5 sisa sisa | 17. ledna 2014 v 20:55 | Reagovat

Na to sa tesim aj aj :-) bude to chlapec alebo dievca?

6 Laurika Laurika | 20. ledna 2014 v 15:51 | Reagovat

[5]: tak to neprezradím :-D  musíte si počkať :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama