close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Stratená dôvera Kapitola 14.

14. února 2014 v 14:48 | Laurika |  Stratená dôvera
Tak, konečne je tu nový diel poviedky. :) Prepáčte, že je to tak neskoro, ale nemala som to kedy prepísať do notebooku alebo počítača. :) Tak, tu to je. :) Príjemné čítanie.



"Dobré ránko," usmial sa Damon vedľa mňa. Aj ja som sa usmiala, no ten jeho úsmev mi pripomenul nedávne udalosti, čiže to, že som tehotná. Zasa. Už tretíkrát, no čakám už štvrté bábätko. Štvrté Damonovo bábätko. Ako mu to mám povedať? Nebude to na neho už moc? Predsalen, štyri deti sú štyri deti. Inštinktívne som si siahla na bruško. Už som minimálne v druhom mesiaci, to je doba čo som upírkou.
"Dobré aj tebe." Načiahla som sa po jeho perách a poriadne ho pobozkala. Bozky mi oplácal a tlačil sa ku mne celým svojím úžasným telom. Nemohla som sa ho nabažiť, tak veľmi mi chýbal!
Po ranných radovánkach sme sa pobrali do kúpeľne. Pod prúdom horúcej vody som si s úškrnom spomenula na našu poslednú spoločnú sprchu. Vtedy som bola opitá a vliezla som Damonovi do sprchy s prosbou, aby sa so mnou pomiloval. Hanbila som sa za to ešte aj teraz, ale prišlo mi to aj vtipné. Damon si doteraz myslí, že si to nepamätám.
"Čo sa tak uškŕňaš?" opýtal sa Damon, keď sa otočil ku mne,
"Len som si spomenula na našu poslednú spoločnú sprchu," usmiala som sa a chytila ho okolo krku. Tváril sa zmätene, no potom mu docvaklo. Rozšírili sa mu zerničky od samého úžasu.
"Pamätáš si? Prečo si sa tvárila, že nie?" Prevrátila som očami. Není to zjavné?
"Bolo to pre mňa trápne, nepríjemné," priznala som, no do očí som mu nepozrela.
"Elena," pritiahol si ma k sebe. "sme manželia. Pre nás by nič nemalo byť trápne alebo nepríjemné." Dlho som mu pozerala do očí a potom ho pobozkala. Milujem ho, tak veľmi až je to zvláštne a desivé.
Po ďalších radovánkach tentokrát v sprche sme šli do kuchyne. Damon sa rozhodol, že dnes budú na raňajky palacinky so zmrzlinou a jahodami.Tak sme sa do toho pustili. Za pol hoďku sme mali všetko pripravené a akurát do kuchyne s krikom vošli deti.
"Mami, sme hladní!" sťažovala si Lilly.
"Mňaaaam, palacinky!" všimla si Nina. Malý Damon sa hneď načiahol po pohári krvi. Mám to ja, ale deti, pomyslela som si s úsmevom a hrdosťou. Všetkých ich nesmierne ľúbim. Keď si predstavím, že o rok tu budú štyria. Musím to povedať Damonovi. Musím vidieť jeho reakciu.
Deti aj my sme si posadali za stôl a po dlhej dobe sa spoločne naraňajkovali. Nina nám porozprávala čo sa tu udialo kým sme hľadali dvojičky a my sme im zase porozprávali o našej ceste. Tiež sme im povedali, že je medzi nami zasa všetko okey.
Počas raňajok som sa rozhodla, že o tehotenstve poviem Damonovi až večer, keď dáme deti spať. Celý deň som sa na to psychicky pripravovala, zatiaľ čo sme sa šantili na záhrade. Poobede nás prišli pozrieť aj Stefan s Tejou, dokonca Car, Bonnie, Jeremy, Tyler a Rick. Keď sme sa tam všetci takto zišli, spravili sme skvelú večeru.
Znova som si s radosťou uvedomila, že Damon a Stefan spolu výchádzajú lepšie ako kedykoľvek predtým. Rozprávali sa a smiali spoločne ako ešte naozaj nikdy. Veľmi ma to potešilo. Hlavne, keď aj ja si veľmi dobre rozumiem s jeho priateľkou. Nikoho lepšieho si snáď ani nemohol nájsť. Hodili sa k sebe, bolo vidieť, že sa majú radi a sú spolu šťastní. Stefan bol v dobrých rukách.
O ôsmej večer sa všetci pobrali domov a my s Damonom a deťmi sme osameli.
"Už spia?" opýtala som sa o desiatej, keď sa Damon vrátil do obývačky po tom ako šiel uložiť deti.
"Vďakabohu, áno. Dnes boli mimoriadne blázniví," usmial sa a vzal ma do náručia. Sedela som mu na kolenách a oprela sa mu o hruď.
"Som unavený," zívol. Posadila som sa, aby som mu videla do očí.
"Moc unavený?" Vošla som mu rukou pod košeľu a hladila ho po hrudi.
"Ani nie," povedal a začal ma bozkávať na krku.
"Nejde o to," zasmiala som sa a odtiahla sa od neho, aby som mu pozrela do očí.
"Potrebujeme sa porozprávať." Damon bol zrazu zmätený a myslím, že aj trocha vydesný.
"Čo sa deje?"
"Nič vážne. Ideme sa prejsť? Myslím, že deti sa nezobudia," navrhla som, aby som to oddialila a trocha sa upokojila. Damon súhlasne pokrčil plecami a vyzeral ešte vydesenejšie. Vzala som ho na tú lúku, kde ma žiadal o ruku. Sadli sme si do trávy a chvíľu nič nevraveli len si vychutnávali tú chvíľu. Bola som nesmierne nervózna, no vedela som, že mu to dnes proste musím povedať. Pozrela som mu do očí, no potom som znova pozrela do zeme.
"Keď si bol človek," začala som úplne nezmyselne, "koľko si chcel mať detí?" Zrejme ho moja otázka dosť zaskočila.
"Nikdy som nad tým moc nepremýšľal, ale myslím, že veľa. Páčilo sa mi, keď boli štyria alebo piati súrodenci. A ešte sa mi páčilo, keď to bolo spravodlivo rozdelené. Nebola prevaha dievčat ani chlapcov." Usmial sa a ja spolu s ním. Obavy opadli a Damon pokračoval.
"Naši susedia, ešte keď sme boli malí chlapci, mali štyri deti. Dve dievčatá a dvoch chlapcov. Dievčatá tancovali na dvore a chlapci sa v lese za domom hrali na vojakov. My so Stefanom spolu s nimi." Znova sa usmial a mne predstava malých, hrajúcich sa Salvatorovcov tiež na tvári vykúzlila ďalší široký úsmev.
"Takže veľa. Vždy som chcel mať viac ako dve deti. Prečo sa pýtaš?" Úsmev mi zamrel na perách a znova som pozrela do zeme.
"Nuž preto lebo pred dvoma mesiacmi som ešte bola človek a my sme sa nechránili tak..." Pozrela som mu do očí. Zreničky sa mu opäť rozšírili a na tvári sa mu vystriedalo kopec emócií. Od prekvapenia až po radosť.
"Ty si tehotná?" opýtal sa s úsmevom. Prikývla som a s úľavou sa zasmiala.Damon si ma opäť vzal do náručia a šťastne ma objímal. Sedela som na ňom obkročmo a dlho, predlho sme sa bozkávali.
"Ako je to možné?"
"Car povedala, že preto lebo pred dvoma mesiacmi som ešte bola človek. Bola som plodná," usmiala som sa. Damon mi úsmev opätoval a znova ma pobozkal.
Po krásnej noci na lúke sme sa pobrali domov. Boli len štyri hodiny ráno, deti spali, ale my sme už neboli unavení, tak sme si sadli pred telku. Maznali sme na gauči a mne bolo po dlhej dobe naozaj skvele! Stále mi bozkával alebo ma hladkal po brušku. Nemyslela som si, že sa Damon tak rýchlo a ľahko zmieri s tým, že bude otcom. Bola som presvedčená, že bude aspoň vydesený alebo zaskočený, no on to prijal s radosťou.
"Sľúb mi, že sa už nič nestane a toto dieťatko budem vidieť vyrastať," prerušil moje myšlienky Damon. Až teraz mi došlo, že Damon nebol pri pôrode dvojičiek ani Niny, ani ich nevidel vyrastať. Nikdy nezažil ich prvé kroky ani prvé slová.
Preplietla som si s ním prsty a silno mu stisla ruku.
"Už sa nič nestane," uistila som ho a dúfala, že pravdivo. Damon ma objal a zbytok rána, dá sa povedať, sme strávili maznaním na gauči.
O ôsmej ráno nás však vyrušili deti.
"Dobré ráno," poskákali k nám.
"Oci, spravíš nám dnes lievance? A šľahačku!" prekrykovali sa.
"Veď ste včera mali palacinky," usmial sa Damon.
"To nevadí. My chceme aj dnes!" kričal Damonko. Damon sa opäť zasmial. Vyžarovalo z neho šťastie a absolútna spokojnosť. Ak bol šťastný on, tak aj ja.
"Dobre. Idem na to," usmial sa Damon a šiel robiť raňajky. Deti sa spokojne usadili na gauči a siahli po ovládači. Zobrala som ho prv.
"Musím sa s vami najprv porozprávať."
"Čo sa deje, mami?" opýtala sa Lilly.
"Čo by ste povedali na to, keby ste mali ešte jedného súrodenca?" Chvíľu boli prekvapene ticho. Potom mi Damonko sadol na kolená a objal ma.
"No, ak to bude chlapec..." usmial sa. Zasmiala som sa a deti tiež. Aj Lilly s Ninou si k nám sadli.
"Bude to super, mami," povedala Lilly a Nina s úsmevom prikývla. Všetci traja sa mi dotkli bruška.
Ďalšie dni boli skvelé. Užívali sme si ako rodina. Chodili sme po kúpaliskách, aquaparkoch a všelijakých akciách a zábavách. Spolu s nami chodili aj Car, Bonnie, Jeremy a Tyler. Občas aj Rick. Deti si našli novú zábavku. Začali nás presviedčať, že je najvyšší čas, aby začali chodiť do škôlky. V parku si našli kamarátov, ktorí škôlku neustále vychvaľujú. Ako sa tam celý deň hrajú. Hneď sme im povedali, že nie, no stále s tým nedajú pokoja.
"Možno to nie je zlý nápad," ozval sa Damon. Sedeli sme na gauči. Ležala som mu na hrudi a on ma hladkal po vlasoch.
"Damon, oni na to ešte nie sú pripravení. Čo ak sa prerieknu alebo ich niekto naštve a použijú svoje upírske schopnosti.
"Naše deti sú dosť inteligentné na to, aby sa nepreriekli alebo na verejnosti nepoužívali upírske schopnosti. Navyše," pokračoval. "budeme od ôsmej do nejakej tretej poobede sami doma. Zaslúžime si chvíľu pre seba." Pobozkal ma na krk. Trocha som pookriala. Damon mal v podstate pravdu, no stále som mala pochybnosti. Nakoniec som sa však podvolila a súhlasila s tým, že deti pôjdu do škôlky. Hneď sme im to boli povedať. Boli šťastím bez seba, oboch nás vyobjímali a vybozkávali. Sľúbili sme, že hneď zajtra do tej škôlky zájdeme.
"Bude to v pohode," usmial sa Damon a pobozkal ma.
"Ja viem, ale chcem, aby sme žili normálne. Viem, že sme upírska rodina, ale nechcem podvádzať. Preto budem rada ak nepoužijeme ovplyvňovanie, ale len sfalšujeme deťom papiere. Nina má teraz dva a dvojičky tri roky. Musíme zariadiť, aby si mysleli, že Nina má päť a dvojičky štyri." Damon sa zasmial.
"Falšovanie nie je podvod?" opýtal sa lišiacky. Uškrnula som sa.
"Nie. Veľa ľudí falšuje papiere." Objala som ho okolo krku a pobozkala ho.
"Čo sa týka detí a škôlky," začal, "s Ninou súhlasím, nevyzerá na dva, ale dvojičkám nič falšovať nemusíme. Myslím, že uveria, že majú tri. Mimo to, nemôžeme to preháňať. Vyspelo sú na tom síce na 5-ročné až, neviem, 8-ročné deti, no telom majú tri a je to vidno." Mal pravdu. Zasa. Znova som sa usmiala a pokrútila hlavou.
"Čo sa smeješ?" usmial sa aj on.
"Zasa máš pravdu." Damon sa zasmial a objal ma.
Bola som šťastná, nesmierne šťastná. Damon tiež a deti tiež. Čo viac som si mohla priať.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 ˙·٠•●Jade ●•٠·˙ ˙·٠•●Jade ●•٠·˙ | Web | 14. února 2014 v 15:45 | Reagovat

:DJe to dobrý :D:D:D:

2 terulka terulka | 15. února 2014 v 13:17 | Reagovat

Super!♥

3 Nika Nika | 15. února 2014 v 23:29 | Reagovat

Pěkná kapitolka :D  :D jenom se chci zeptat, možná mi to uteklo, ale není Nina mladší než dvojčata?

4 Erin Erin | 17. února 2014 v 14:18 | Reagovat

pěkné.... ;-)

5 Laurika Laurika | 17. února 2014 v 15:02 | Reagovat

[3]: no však som písala, že Nina má 2 a dvojičky 3 lenže Nina vyzerá vzhľadovo na 5 a psychicky je na 2 koľko má a dvojičky naopak sú vyspelšie psychicky, ale výzorovo sú na 3 a toľko aj majú :)

6 Naty Naty | 22. února 2014 v 17:00 | Reagovat

Je to super a kdy bude další? :-)

7 Lola Lola | Web | 9. května 2014 v 21:11 | Reagovat

Miluju tvoje povídky! :) Píše skvěle :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama