close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Stratená dôvera Kapitola 15. Navždy

9. dubna 2014 v 6:08 | Laurika |  Stratená dôvera
Ahojte, mám tu pre vás novú kapitolku Zázrakov. Chcela som vám povedať, že mám pripravené niečo ako spin-off, ktorý bude z pohľadu Lilly a možno aj ostatných ešte uvidím. A mám naplánované aj pokračovanie Zázrakov. Túto kapitolku som napísala akoby to už bol konkec celej poviedky, ale ak chcete môžem začať novú sériu s názvom Navždy prepojení. Bude sa trocha zaoberať problematikov, ktorá sa aktuálne rieši v MF. Zapletiem tam cestovateľov a dvojníkov. Tiež sa nám trocha zamiešajú kary vo vzťahoch medzi Damonom, Elenou, Stefanom a okrajovo aj Tejou.
Takže sa vás pýtam chcete, aby som nabudúce zverejnila 1. kapitolu spin-offu alebo 1.kapitolu novej série Zázrakov? Prosím píšte do komentov, aby som vedela na čo sa mám zamerať. :)
A nakoniec veľmi pekne ďakujem za vašu trpezlivosť a komentáre. Veľmi si to vážim. :-*
Tak a teraz už príjemné čítanie. Písala som to na tablete, takže sa ospravedlňujem za chyby. :)



"Mami, ani si nevieš predstaviť ako je v škôlke úžasne," žiarila Lilly, keď ich Damon priviezol. Pobozkal ma na vrch hlavy a šiel pre pohár krvi, zatiaľ čo deti si posadali ku mne na gauč a rozprávali svoje príbehy.
"Áno. Je tam plno hračiek a našli sme si nových kamarátov," pochválil sa aj Damonko.
"Mňa tam nebaví ísť vždy poobede spať," posťažovala si Nina. Zasmiala som sa a všetkých ich objala.
"Som rada, že sa vám páčilo a Nina, spánok ti len prospeje. Aspoň si oddýchneš." Do obývačky vošiel Damon. Deti sa pobrali do izieb s vyhlásením, že sa idú prezliecť do plavok a kúpať sa. Damon si zatiaľ sadol ku mne a podal mi pohár aj jedlo.
"Miláčik, ďakujem," pobozkala som ho.
"Strašne si vážim, že sa o mňa takto staráš, ale ja nie som chorá. Len tehotná." Zasmiala som sa a tuho ho objala. Privinul si ma tesne k sebe a hladkal ma po vlasoch.
"Ja viem, ale ja ťa chcem rozmaznávať a poriadne sa o teba starať."
"Strašne ťa ľúbim."
"Aj ja teba." Pobozkal ma a znova tuho objal. Chvíľu na to do obývačky vleteli deti v plavkách, že Damon sa má ísť s nimi kúpať.
"Zatiaľ spravím večeru," usmiala som sa a pobrala sa do kuchyne.
Podvečer k nám zavítali Caroline a Bonnie.
"Ahojte."
"Ahoj, kde máš rodinku?" opýtala sa Bonnie.
"Kúpu sa."
"Elena, musíme ti niečo povedať. Je to len teória, ale mala by si sa nad tým zamyslieť," vysvetľovala Car, čím ma úplne vystrašila. Čo také sa mohlo stať?
Presunuli sme sa do obývačky na gauč.
"Tak? Čo sa deje?" Car sa stále nervózne ošívala.
"No, nevieme ako ti to povedať..." začala Car a nervózne sa pozrela na Bonnie. Vystrašili ma ešte viac. Premýšľala som čo také sa môže diať, že sú z toho také znepokojené.
"Proste, Caroline si myslí, že to bábätko môže byť mrtvé, keďže aj ty si umrela." Asi dve minúty som na ne len civela. Všetko čo hovorili bolo logické a dávalo to zmysel. O to to bolo desivejšie. Ale nie je to možné. Nemôže to byť možné. Proste nemôže. Nie potom ako som si na predstavu štyroch detí zvykla. Nie potom ako sme s Damonom začali všetko plánovať. Nie potom ako sa na bábätko tak teší. A nie potom ako sa malý Damonko teší na potenciálneho bračeka.
Automaticky som si chytila bruško. Bolo vypuklé. Cítila som to. Určite tam dnu niečo je a rastie to. Musí. Inak to nezvládnem. Nezvládnem predstavu, že sme zabili vlastné dieťa. Pretože my sme ho zabili. Nikto ma nenútil stať sa upírkou. Ja som to chcela. Stala som sa ňou dobrovolne.
"To nie je možné. Určite sa mýlite," tvrdila som neoblomne.
"Elena, my predsa netvrdíme, že to tak je. Iba že je to možné. Upokoj sa."
"Musím to povedať Damonovi. A musím zistiť ako to naozaj je. Nemôžem žiť v takejto neistote." Caroline aj Bonnie prikývli.
"No ako to zistíme?" opýtala sa Car.
"Najlepšie by bolo sono. Zdá sa, že je načase ovplyvniť zopár doktorov." S Bonniným návrhom som ihneď súhlasila. Dohodli sme sa, že zajtra po tom ako odveziem deti do škôlky, zájdeme do nemocnice. Car aj Bonnie chceli ísť s nami tak sme si dohodli stretko o deviatej pred nemocnicou. Ostávalo už len to povedať Damonovi. Zašla som za nimi na záhradu. Deti sa šantili vo vode a Damon, mokrý a polonahý, ich s úsmevom sledoval z lehátka. Oprela som sa o zárubňu dverí vedúcich na záhradu a chvíľu ich len pozorovala. Tak strašne som mu chcela dať to vytúžené dieťatko, ktoré uvidí vyrastať. Nechcem mu pokaziť tú predstavu. Ale nemôžem mu to zatajiť. Je to aj jeho dieťa. Má právo to vedieť. Zhlboka som sa nadýchla a šla za ním. Sadla som si k nemu a nesmelo sa usmiala.
"Si nejaká smutná. Čo sa deje?" všimol si hneď. Akoby aj nie. Pozná ma ako nikto.
"Bola tu Caroline a Bonnie."
"A to ťa tak rozhodilo?"
"Nie. Rozhodilo ma to na čo prišli."
"A na čo prišli? No ták, ide to z teba ako z chlpatej deky." Tak som mu to teda povedala. Na tvári sa mu vystriedala spŕška emócií. Nič nevravel. Proste ma len objal. V jeho náručí som to už nevydržala a rozplakala sa.
"To bude dobré. Neboj sa. Bude to dobré." Upokojoval ma. Držal ma v náručí až pokým som sa úplne nevyplakala. Keď som prestala, doniesol mi pohár vody. Poriadne som sa napila a znova sa mu schúlila v náručí.
Až do ôsmej večer sme sedeli pri bazéne a pozorovali radosť našich možno jediných detí.
Ráno sme deti odviezli do škôlky a vyrazili do nemocnice. Cestou som len nemo zízala na cestu pred nami. Damon mi povzbudivo položil ruku na stehno. Preplietla som som si s ním prsty. Bude to v pohode. Ak budem s ním nič vážne sa mi nemôže stať. Budem šťastná. Keď budem mať jeho bude to dobré. On je moja istota. Človek, ktorého potrebujem mať stále pri sebe. S ním zvládnem všetko.
Pred nemocnicou nás už čakala Car s Bonnie.
"Ahojte," pozdravili sme a vošli do vestibulu nemocnice. Sekretárke sme nakázali, aby nás zaviedla na gynekológiu a doktorovi, aby mi urobil sono a skontroloval bábätko.
Doktor ma zaviedol do ošetrovne. Ľahla som si na posteľ a on začal so sonom.
"Prečo ste požiadali o sono, pani Salvatore?" opýtal sa.
"Mala som pocit, že niečo nie je v poriadku."
"Nezdá sa mi, že by niečo nebolo v poriadku. Ste v 12 týždni. Dieťatko je úplne v poriadku. Pozrite sa." O chvíľu som na obrazovke začala rozlišovať hlavičku, ručičky a silno búšiace srdiečko. Bolo v poriadku. Moje bábätko tam bolo a bolo úplne v pohode. Znova som začala plakať, no tentoraz od šťastia.
"Je nádherné," usmiala som sa a doktor tiež.
Celé to trvalo možno desať minút a Damon s Car a Bonnie ma zatiaľ čakali v čakárni.
"Tak?" opýtala sa Bonnie.
"Čo ti povedal?" vyzvedal aj celý napätý Damon.
"Všetko je v úplnom poriadku," uškrnula som sa a ešte aj ukázala fotku zo sona. Všetci ma poriadne vyobjímali. S nadšením sme sa s Damonom pobrali domov. Caroline a Bonnie nás opustili, že aj oni sa musia venovať svojim polovičkám.
S Damonom sme si ľahli na gauč a len tak sa maznali.
"Aké sa ti páčia mená?" opýtal sa odrazu.Zasmiala som sa.
"Na takéto veci máme ešte pol roka." Pobozkal ma do vlasov.
"Ja viem. Veď to len tak, či sa zhodneme." Posadila som sa na neho obkročmo, aby som mu videla do očí.
"Neviem. Ty povedz. Je rada na tebe, ja som dala všetkým naším trom deťom mená," usmiala som sa.
"Mne sa strašne páči Christián a Mia," usmial sa aj on. Mená to boli naozaj nádherné. Sama som jeden čas chcela Christiána a Mia sa zasa páčila mojej mame.
"Sú to nádherné mená," usmiala som sa a jemne, pomaly ho pobozkala. Bozkávali sme sa asi päť minút než sa bozk prehĺbil a Damon mi rukou vošiel pod tričko. Jemne ma položil na gauč a priľahol ma svojím krásnym telom.
"Dokedy môžeme aktívne sexovať?" opýtal sa s uličníckym úškrnom.
"Ts! Že sa nehanbíš!" uškrnula som sa aj ja.
"Nemám sa prečo. Len som sa slušne opýtal svojej manželky na náš sexuálny život." Stále sa usmieval a sálala z neho neskutočná spokojnosť.
"Máme ešte asi tri mesiace," povedala som.
"Ale za chvíľu budem taká obrovská, že sa ti so mnou už nebude chcieť nič robiť," dokončila som, keď ma bozkával na krk, kde mi pravdepodobne spravil cucflek. Okamžite prestal a pozrel mi do očí.
"Ako ťa to vôbec napadlo. Ľúbim ťa preto čo je tu," prešiel mi rukou po mieste, kde sa nachádzalo srdce.
"Nie preto ako vyzeráš. To aká si sexi je len bonus," uškrnul sa. Šťastne som sa zasmiala a znova si ho k sebe stiahla.

Po ostatné mesiace sa nič nemenilo. Damon sa o mňa nesmierne staral a dával na mňa až prehnane pozor. Neustále ma zahŕňal úžasným jedlom, dekami a čerstvou krvou, no predovšetkým láskou. Bola som taká šťastná, že je pri mne, že sa o mňa stará, že mu na mne aj na bábätku záleží.
Deti stále chodili do škôlky a každým dňom sa im páčila viac. Učiteľky ich neustále chválili. Boli sme na ne pyšní. Mali veľa kamarátov a zdalo sa, že až na pár jedincov so všetkými vychádzajú a všetci ich majú radi. Na narodeninovej oslave ich 3. narodenín bolo naozaj veľa detí. Dvojičky mali dve torty, pretože sa nevedeli dohodnúť na jednej. Mali nafukovací hrad, preliezky a atrakcie. Najali sme im zabávačov, ktorí s nimi hrali všelijaké hry a zabávali ich, aby sme si my dospelí aspoň na chvíľu oddýchli. Vďaka ich priateľom sme si aj my s Damonom našli tých svojich, ktorí prišli na oslavu so svojimi deťmi.
Caroline a Bonnie boli naďalej veľmi šťastné a spokojné s Jeremym a Tylerom. Rick si našiel nejakú novú priateľku a zatiaľ to vyzeralo sľubne.
Stefan a Teja sa tešia zo svojho bábätka, ktoré má už dva mesiace. Je to dievčatko a pomenovali ju Sarah. Čo sa týka mňa, rodila som presne dva mesiace po Teji.
"Damon?" budila som Damona v to ráno. Bola jedna hodina.
"Áno?"
"Rodím."
"Čooo?" Posadil sa a pozrel na mňa.
"Žartuješ, však?"
"Ani nie. Odtiekla mi plodová voda a začali mi kontrakcie." Ihneď bol na nohách. Obliekol sa a ja spolu s ním. Toľko som ešte zvládla. Vzala som tašku s vecami a šla do auta, zatiaľ čo Damon povedal deťom, že ideme do nemocnice a zavolal Caroline a Bonnie. Potom celý vyplašený sadol vedľa mňa za volant. Celý roztrasený naštartoval auto a vyrazil. Nedalo mi to a musela som sa zasmiať.
"Ty tu práve rodíš a je ti to smiešne?"
"Počuj krásavec, ja toto už mám tretíkrát. Pre mňa to už nič nie je."
"No, pre mňa je to prvýkrát a som z toho mierne na nervy."
"Mierne na nervy?" opýtala som sa s pochybovačným úsmevom.
"Vôbec neviem čo mám robiť!" zastonal zúfalo a uháňal cestou do nemocnice.
"Upokojiť sa a odviezť ma do nemocnice. Ešte určite nie som otvorená na desať centimetrov. Chvíľu potrvá kým pôjde bábätko von."
"To ťa to ani nebolí?" pozrel na mňa.
"Ako šľak, ale ako upírka to lepšie znášam a nechcem ťa moc znepokojovať."
"To je v pohode. Rob čo musíš. Kľudne aj krič na celé auto ja som v pohode."
"Hlavne dýchaj. Nádych, výdych. Som v pohode. Nič mi nechýba."
"Nemal by som toto hovoriť ja tebe?" Zasmiala som sa a preplietla si s ním prsty. Zakaždým, keď som mala ďalšiu kontrakciu, som mu ju stisla.
Za desať minút sme boli v nemocnici. Hneď ma odviezli na sálu, pretože už som bola otvorená na 8,5 cm. Celý pôrod prebehol za desať hodín.
Po pôrode do izby hneď vošli Car, Bonnie a Damon.
"Ahoj," pozdravila Bonnie.
"Ako sa máš? Nechceš niečo?" zaujímalo hneď Damona. Znova som sa zasmiala a chytila ho za ruku.
"Som v pohode, miláčik."
"Naozaj? Nechceš ani vodu ani nič?" Pokrútila som hlavou.
"Ale mohol by si ísť zariadiť, aby nás dnes pustili domov. Deti tam ostali."
"Jasne. Hneď som späť." Pobozkal ma do vlasov a šiel. S úsmevom som pokrútila nad ním hlavou.
"Ten je z toho chudák celý vedľa," uškrnula sa Bonnie a Car tiež.
"Tomu ver, ale je to strašne zlaté," usmiala som sa.
"To hej. Závidím ti ho."
"Však máš Tylera," zasmiala som sa.
"Ja viem, ale aj tak." Zasmiala sa aj Caroline.
Ešte v ten deň sme si Christiána mohli vziať domov, aby si zvykol na jeho nový domov...

O 8 MESIACOV:
S Damonom sme sa z Christiána naozaj tešili. Aj za tých pár mesiacov jeho života sa z neho stal ockov miláčik. Damon s ním trávil neskutočne veľa času a naozaj si ho užíval. Samozrejme aj ja, ale pre mňa to už bolo trocha iné, keďže som pred tým vychovala už tri deti. Pre Damona to bolo po prvýkrát a tak som ho nechala, aj keď mňa, dvojičky a Ninu tak trocha zanedbával.
Malý Damonko mal tiež nesmiernu radosť zo svojho mladšieho bračeka. Neustále sa s ním hral a učil ho nové veci. Bol to práve on kto ho učil jeho prvým krokom a slovám. Z Christiána však ešte nič nevyliezlo a ani chodiť nevedel. Psychicky aj fyzicky bol na tom rovnako ako ktorékoľvek osem mesačné ľudské batoľa. Neprejavoval žiadne upírske schopnosti, nepil krv a jedol detskú stravu presne príslušnú jeho veku. Po jeho narodení som takisto ako u dvojičiek aj Niny nemala mlieko a Christián nechcel nič iné len náhradu za toto mlieko. Tešilo ma, že tak rýchlo nerastie ani nedospieva, ale tiež to bolo dosť zvláštne.
"Nemohol do seba nejako vcucnúť tvoju ľudskosť, keď si sa premenila na upírku?" opýtala sa Bonnie. Sedeli sme v záhrade a pozorovali Damona a deti ako sa naháňajú. Chris spal vo svojej izbičke.
"Neviem. Teoreticky je to možné. Však uvidíme. Zatiaľ má len osem mesiacov. Nemusí sa to prejavovať hneď." Ďalej sme sa tým už nezaoberali. Prišiel Stefan a Teja aj s ich desať mesačnou dcérkou Sarah.
"Ahojte." Najprv som objala Teju a potom aj Stefana.
"Ahoj princezná," usmiala som sa na malú. Tá na rozdiel od Christiána vedela od svojich štyroch mesiacov rozprávať aj chodiť. Bola rovnaká ako dvojičky. Psychicky na úrovni skoro dvojročného dieťaťa, no fyzicky stále len desať mesačná. Rovnako ako Lilly a Damon približne v jej veku.
"Ahoj Elena, idem sa hrať so strýkom," povedala a utekala hrať s Damonom a deťmi naháňačky.
Znova som sa na nich zadívala. Všetci vyzerali tak spokojne a uvoľnene. Šťastne. Nikomu nič nechýbalo. Caroline a Bonnie sa práve vyzliekli do plavok a šli sa opaľovať k bazénu. Stavím sa, že ohovárali Tylera a Jeremyho čo také hrozné im spravili. Samozrejme v dobrom. Obe boli s nimi nesmierne šťastné. Usmiala som sa a zamerala sa na Stefana a Teju. Stefan ju akurát hádzal do bazéna a ona ho strhla so sebou. Keď sa vynorili zaľúbene na seba pozreli a sladko sa pobozkali. Znova som sa usmiala. No a potom som sa zamerala na to najdôležitejšie v mojom živote. Na môjho úžasného, milujúceho manžela a krásne deti. Damon točil malú Sarah, ktorá vískala od radosti. Dvojičky a Nina sa hádzali navzájom do bazéna a tiež nadšene vískali. Zrazu si Damon všimol, že na neho hľadím a zastal. Malá Sarah protestovala. No on sa na mňa len stále šťastne usmieval a potom mrkol. Tiež som sa usmiala. Mám život aký som si vždy priala a nevymenila by som ho za nič na svete.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ˙·٠•●Jade ●•٠·˙ ˙·٠•●Jade ●•٠·˙ | Web | 9. dubna 2014 v 11:10 | Reagovat

hezký článek :)

2 Erin Erin | 10. dubna 2014 v 7:42 | Reagovat

úžasný konec...moc krásná povídka... ;-)  :-D  :-D  :-D

3 ˙·٠•●Jade ●•٠·˙ ˙·٠•●Jade ●•٠·˙ | Web | 10. dubna 2014 v 15:09 | Reagovat

Hele a mrkni na email a pošli mi obrázky na dessing a udělám ti ho :D ;)

4 R | velvethorse.blog.cz R | velvethorse.blog.cz | Web | 12. dubna 2014 v 14:44 | Reagovat

Ahoj ak chceš prihlás sa do súťaže o najlepší layout http://velvethorse.blog.cz/1404/sutaz-o-najlepsi-layout

5 :) :) | 13. dubna 2014 v 11:22 | Reagovat

Krása :3 Piš dál!:D

6 ˙·٠•●Jade ●•٠·˙ ˙·٠•●Jade ●•٠·˙ | Web | 13. dubna 2014 v 12:54 | Reagovat

[3]: na emailu máš náhled Dessingu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama