
Ahojte, mám ďalšiu kapitolu k ŽNH. Keďže je veľmi krátka a má rovnaký názkv ako predošlá (žiadny iný ma nenapadol, aby som neprezradila dej :D :/) tak som ju dala len ako druhú časť kapitoly 25. :) Užite si ju a ďakujem za komenty. :* Ste úžasní. :) :*
PS: Nabudúce už bude 2.séria s Derekom. ;) :)
Znova som sa prudko posadil na posteli. Toto neboli len tak obyčajné sny. Boli to ..... SPOMIENKY. Na všetko som si spomenul. Pohádal som sa s Ninou kvôli Phoebe. Potom som si vypočul ich rozhovor a prišiel na to čo je Phoebe zač. Nina mi všetko odpustila a znova sme predstierali. Phoebe začala robiť problémy a potom .... v tom programe. Teda po ňom. Povedal som Nine, že ju naozaj milujem. Že to nie je len predstieranie. Konečne som povedal pravdu. A ona povedala to isté! Šli sme do Santa Monici a tam sa zasnúbili! Som zásnubený! S Ninou! Neskutočné. A potom bola tá nehoda. Všetko sa mi to vracala. Dal som si hlavu medzi kolená a čakal kým to prestane. Preto bola Nina taká divná a smutná. Ublížil som jej, pretože som si na ňu nepamätal! Ihneď jej to musím vysvetliť. Pôjdem za ňou. Hneď teraz. Je mi jedno, že sú 3 hodiny ráno. Musím ju vidieť. Musím jej to vysvetliť.
Ako som si povedal, tak som aj spravil. Obliekol som sa a rýchlosťou svetla sa odviezol k Nine domov. Nechcel som zobudiť jej mamu tak som vyšiel na strom a modlil sa, aby mala otvorené okno. Mala! To musí buť osud.Otvoril som ho akurát tak, aby som vošiel. Potichu som prešiel k jej posteli. Bola nádherná, keď spala. Neskutočná. Usmial som sa a prstom jej prešiel po líci. Preboha, už sa chovám ako zabuchnutý Damon, pomyslel som si s jeho arogantným úškrnom. Nina sa trocha pohniezdila, no nevstala. Opatrne, aby som ju nezobudil, som si ľahol k nej. Bola ku mne otočená chrbtom. Objal som ju okolo pása a pritisol k sebe. Bolo úžasné znova ju cítiť pri sebe. Tak veľmi som ju miloval. Strašne som si vyčítal, že som zabudol. Muselo jej to veľmi ublížiť. Neviem čo by som robil ja na jej mieste.
RÁNO:
NINA:
Zobudila som sa ešte pred budíkom. Neviem prečo, ale mala som zvláštny pocit. Niekto sa ma dotýkal. Niekto bol so mnou v posteli! Prudko som sa otočila.
"Ian?!" zakričala som od zľaknutia. Čo robí Ian v mojej posteli? Nie že by som si sťažovala keby to bolo za iných okolností, pomyslela som si. Ian otvoril oči. Usmial sa keď ma zbadal.
"Dobré ránko, snúbenica moja," uškrnul sa. Dobré ráno! On sa z ničoho nič objaví v mojej posteli a povie len "Dobré ráno?" Počkať ....
"Snúbe... čo? Ty si pamätáš?" Došlo mi konečne. Neubránila som sa úsmevu. Ian sa tiež usmieval a sadol si, aby mi mohol vidieť do tváre.
"Nina, je mi to strašne ľúto," zvážnel a pozeral všade možne len nie na mňa.
"Ian, prosím ťa, neospravedlňuj sa. Mal si stratu pamäte. Nemôžeš za to."
"Ale môžem za to potom. Nemal som veriť Phoebe. Mal som veriť tebe. Prepáč mi to." Tentoraz som na neho nepozerala ja. Veľmi mi týmto ublížil. Ale to je už teraz jedno nie? Je tu a pamätá si všetko. Namiesto odpovede som sa mu len vrhla okolo krku. Vášnivo som ho pobozkala. Najprv bol v šoku no potom spolupracoval. Bolo neuveriteľné mať ho znova pri sebe. Tal veľmi mi chýbal. Jeho bozky, dotyky. Všetko. On celý mi neskutočne chýbal.
Bozk sa stále stupňoval. Ian mi vošiel rukou pod tričko a ja som sa zachvela. Nesmierne som po ňom túžila. Sadla som si na neho obkročmo a vošla mu rukou do vlasou. Strhali sme zo seba všetko oblečenie a dobiehali sme zameškané.
"Neskutočne si mi chýbala," zašepkal Ian, keď som po krásnom milovaní ležala na jeho nahej hrudi.
"Aj ty mne, miláčik," pobozkala som ho na hruď.
"Naozaj si všetko pamätáš?" opýtala som sa s obavami.
"Áno všetko. Hádku, Phoebe, ten program, keď som ti prvýkrát vyznal lásku. Santa Monicu aj žiadosť o ruku. Zabudol som na niečo?" opýtal sa trocha vydesene.
"Nie. Je to všetko." Usmiala som sa a pobozkala ho. Vtom zazvonil budík. Zastavila som ho.
"Čas ísť do práce." Vzdychla som a chcela vyliezť z postele. Ian ma však stiahol naspäť k sebe. Ešte raz ma vášnivo pobozkal. Potom ma pozoroval ako sa obliekam.
"Máš pekný výhľad?" opýtala som sa ho. Ležal vyvalený a nahý v posteli. Zakrytý bol len do pol pása, takže mu bolo vidno vypracovanú hruď a štíhle bruško. Ruku mal za hlavou a mierne pokrčenú jednu nohu. Díval sa na mňa hladným pohľadom. Celý jeho výjav hovoril "Poď nato, baby." Bolo to nehorázne sexi.
"Ten najkrajší," odvetil. Vyliezol z postele a prešiel ku mne. Otočil ma tvárou k sebe a objal ma okolo pása. Ja som si ruky zakliesnila okolo jeho krku. Stále bol nahý a ja len v spodnom prádle. Vášnivo ma bozkával.
"Nina, nesti...." vošla mama do izby a hneď aj zastala. Šokovane si nás obzrela.
"Prepáčte," zatvorila dvere a už jej nebolo. S Ianom sme to nevydržali a začali sa rehotať.
"Uvedomuješ si, že tvoja mama na mne práve videla VŠETKO!" povedal Ian pomedzi slzy. Aj ja som už plakala od toľkého smiatia.
"Nevadí. Ona sa s tým nejako zmieri." Uškrnula som sa. Neskôr som počkala na Iana kým sa oblečie a zišli sme dolu na raňajky
"Dobré ránko," pozdravila nás mama, no ani na nás nepozrela. S Ianom sme sa zasa začali rehotať, no len tak potichu, aby mama nepočula.
"Ale no ták, mami. Veď sa nič také nestalo," Obajala som ju, keď som sa prestala chichotať.
"Nevedela som, že si tu Ian. Prepáčte." Znova sa začala ospravedlňovať, ale aspoň sa už pozrela na Iana.
"V pohode, mami. Aj ja som sa to dozvedela až ráno." Pobozkala som ju na líce.
"Takže ste zasa spolu? Ian máš svoje spomienky naspäť?" opýtala sa s rozšírenými zreničkami.
"Áno a áno." Usmial sa na mňa Ian. Úsmev som mu opätovala.
"To je skvelé. Som rada deti moje." Objala nás moja mamička.
"A teraz poďte jesť a bežte do roboty lebo prídete neskoro." Posadili sme sa za stôl a spoločne sa naraňajkovali. My s Ianom sme sa potom pobrali na natáčanie. Už som sa tešila na tie šokované pohľady našich priateľov. Ruka v ruke sme prešli prahom dverí do Salvatorovskej obývačky. Všetka vrava ustala. Oči v miestnosti sa súatredili len na nás.
"Dobré ráno," usmiala som sa.
"Môžem si vás odfotiť? Vypadate fakt komicky," zasmial sa Ian. Mal pravdu. Všetci na nás kukali s rozšírenými zreničkami a otvorenými ústami. Boli neskutoční.
"Vy dvaja ste ...."
"Spolu? Áno." Odpovedala som Candice.
"A áno. Mám späť svoje spomienky," dodal Ian skôr než sa stihli spýtať. Chvíľu na nás ešte stále len kukali a potom sa rozbehli k Ianovi a začali sa ho vypytovať ako si spomenul a podobne. Premiestnili sme sa na gauč a ja som sa opäť ocitla na jeho kolenách. Ako kedysi, pomyslela som si so šťastným úsmevom.
"Mali by sme si určiť dátum svatby a začať s prípravami," začal zrazu Ian. Usmiala som sa na neho.
"Nie si nejaký nedočkavý?" pobozkala som ho na krk.
"Nina, premrhali sme už veľa času. Poznáme sa pomaly 4 roky!" protestoval a ja som si uvedomila, že má pravdu. Premrhali sme priveľa času pochybnosťami o láske toho druhého. Bolo načase sa jej úplne oddať.
"21. jún," povedala som nakoniec.
"Za 2 mesiace?" opýtal sa. Prikývla som.
"To znie úžasne." S úsmevom ma pobozkal.
21.jún prišiel naozaj rýchlo. Posledné dva mesiace sme trávili plánovaním svatby a musím povedať, že sa nám to skvele podarilo. Mojimi družičkami budü Candice a Kat. Ian si za svedkov vzal Paula a Matta. V tento deň som bola nesmierne nervózna. Spala som u mami, pretože sú poverčivé. Deň pred svatbou sa nevesta zo ženíchom nemôžu vidieť. Ráno ma mama zobudila a spravila mi výdatné raňajky. Všimla som si, že je nejaká posmutnelá.
"Mami, deje sa niečo?"
"Nie. Som v pohode." Pohladkala ma po hlave so slzami na krajíčku.
"Tak čo tie slzy. Mala by si sa radovať. Tvoja dcéra sa vydáva!" Usmiala som sa.
"Ja viem. Musím si zvyknúť, že tu už nebudeš," usmiala sa.
"Ale no ták. Sľubujem, že po každej hádke s mojím manželom prídem k tebe prespať." Konečne sa zasmiala.
"Ide len o to, že si mi už vyrástla. Bude z teba manželka. Musím si na to len zvyknúť a bude to v pohode." Prikývla som a pustili sme sa do raňajok. Obrad mal začať o druhej. Do kostola sme prišli o jednej, aby sme všetko stihli prichystať. Presne o druhej začala hrať klasická hudba ako pri každom obrade. Mama ma viedla k oltáru a tam už stál on. Ian. Môj snübenec a budúci manžel. Vyzeral skvelo v tom obleku a s motýlikom. Usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval.
"Vyzeráš nádherne," usmial sa na mňa a v očiach mu bolo vidieť všetku tú lásku, ktorú ku mne choval. Ak som niekedy o jeho láske pochybovala, odo dnes už určite nebudem. Snažila som sa, aby v mojich očiach vyčítal to isté. Myslím, že sa mi to aj podarilo.
Po krátkom príhovore, alebo ako to nazvať, prislo na radu to slovíčko "áno".
"Vy Nina Dobrev berete si tu prítomného Iana Josepha Somerhaldera za vášho zákonitého manžela a budete ho milovať v dobrom aj v zlom, v bohatstve aj v chudobe pokým vás smrť nerozdelí?" S úsmevom som pozrela Ianovi do očí.
"Áno. Beriem."
"A vy Ian Joseph Somerhalder, beriete si tu prítomnú Ninu Dobrev za vašu zákonítu manželku a budete ju milovať v dobrom aj v zlom, v bohatstve aj v chudobe pokým vás smrť nerozdelí?"
"Áno. Beriem." Vzali sme si obrúčky a jeden druhému ich nasadili.
"Môžete pobozkať nevestu." Ian mi pozrel do očí, pritiahol si ma tesne k sebe a vášnivo ma pobozkal. Počula som ako sa všetci poatavili a tlieskali. V prvom rade plakali naše mamičky. Musím povedať, že aj ja som mala na mále. Vzala som si chlapa, ktorého neskutočne milujem už 4 roky! Budeme spolu. Budeme mať deti a skvelú kariéru, no hlavne budeme mať jeden druhého. V ten moment, keď som si to všetko uvedomila som bola najšťastnejší človek na svete.
IAN:
"Vy Nina Dobrev beriete si tu prítomného Iana Josepha Somerhaldera za vášho právoplatného manžela a budete ho milovať v dobrom aj v zlom, v bohatstve aj chudobe pokým vás smrť nerozdelí?" Nina na mňa s úsmevom pozrela.
"Áno. Beriem."
"A vy Ian Joseph Somerhalder beriete si tu prítomnú Ninu Dobrev za vašu právoplatnü manželku a budete ju milovať v dobrom aj v zlom, v bohatstve aj chudobe pokým vás smrť nerozdelí?"
"Áno. Beriem." Nič iné som ani povedať nemohol. Chcem byť s ňou. Chcem s ňou zdieľať úplne všetko v mojom živote. Chcem s ňou deti a vnúčatá. Chcem s ňou zostarnúť.
Nasadili ame si prstienky.
"Môžete pobozkať nevestu." Neváhal som ani chvíľku. Usmial som sa, pritiahol si ju k sebe a vášnivo ju pobozkal. Svadobný bozk je len jeden. Musí byť nezabudnuteľný. Počul som ako všetci tlieskajú a vstávajú. Myslím, že naše mami aj plakali. Ta chvíľa bola čarovná. Slovami sa ani nedá opísať aký som bol neskutočne šťastný. Konečne som mal Ninu a vedel som, že je to to najdrahšie a najlepšie čo mi mohol život a osud nadeliť.
































wow ... nádherný