close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Život našich hviezd Kapitola 25. Spomienky č.1

8. května 2014 v 15:09 | Laurika |  Život našich hviezd

Ahojte, mám pre vás novú kapitolku ŽNH. Robila som ju od deviatej ráno až doteraz. Veľakrát sa mi to zmazalo a musela som to robiť odznova. Už som si myslela, že to vzdám a nechám to na zajtra, ale prekonala som to a dopísala ju takže tu to máte. ;) Dúfam, že sa bude páčiť. :)
PS: Ďakujem za komentyyy! :* Ste úžasní! :*
PPS: Je to písané na tablete, takže prepáčte za chyby. :)

Pobral som sa domov, silne uvažujúc o tom čo sa to okolo mňa vlastne deje.
Na druhý deň som bol odhodlaný konečne sa dozvedieť pravdu. No nevedel som za kým ísť. Phoebe alebo Nina? Nakoniec som sa rozhodol pre Phoebe, pretože Nina mi očividne nehovorí všetko.
Prišiel som do obývačky, kde boli Nina, Candice, Kat, Julie, Paul a Zach. Všetci začítaní do scenárov.
"Ahojte, nevideli ste Phoebe?" opýtal som sa. Nina prudko zdvihla hlavu a pozrela na mňa tak ublížene ako ešte nikdy. Trocha som to aj oľutoval, ale hneď ma to prešlo. To ona tu klame nie ja.
"Myslím, že je vo svojej šatni," odpovedala mi Julie. Poďakoval som a hneď sa za ňou aj vybral. Zaklopal som na dvere jej šatne.
"Sekundu! Prezliekam sa!" odvetila. Po niekoľkých sekundách otvorila.
"Ahoj Ian. Teba som tu teda rozhodne nečakala," usmiala sa a objali sme sa.
"Ahoj Phoebe. Potrebujem sa porozprávať," povedal som a čakal na jej reakciu. Vyzerala zaskočene a vydesene.
"No dobre. Poďme, ja neviem .. kam len chceš." Navrhol som Gilbertovic dom a tam sme sa aj vybrali. Nebol tam nik, iba zopár ľudí zo štábu, ktorý si robili svoju robotu.
"Tak, čo ťa trápy?" opýtala sa.
"Stále to isté. Strata pamäte."
"Jasne. Prepáč. Neuvedomila som si to. Pýtaj sa, odpoviem," vyzvala ma.
"Chcem vedieť ako je to medzi mnou, tebou a Ninou. Chodili sme spolu alebo nie? Nina mi niečo tají a ja chcem vedieť čo to dopekla je." Pozeral som na Phoebe. Pozorne som sledoval črty jej tváre, jej oči. Všetko. Potreboval som pravdu. Musel som vedieť či ju hovorí.
"Ja už som ti povedala pravdu Ian. Mrzí ma, že mi neveríš." Vyzerala naozaj ublížene.
"Chcem ti veriť. Naozaj. Ale Nina je kamarátka. Tá najlepšia. Poznám ju štyri roky. Nezdá sa, že by mi niekedy klamala."
"Ja viem, že to bolí Ian, ale ona je naozaj taká. Boli ste kamarátmi, ale to sa zmenilo, keď sa do teba tak šialene zamilovala. Začala robiť hovadiny a tým si to pokazila. Jej problém. My dvaja sme spolu chodili a ona neskutočne žiarlila. Začala sa vyhrážať, že ak s ňou nezačnes chodiť, zabije sa. Tak ste znova predstierali chodenie. My dvaja sme sa museli rozísť. A Nina dostala čo chcela." Nemohol som uveriť tom čo som sa dozvedel. Prišlo mi to až moc pritiahnuté za vlasy, ale Phoebe vyzerala naozaj hrozne. Mal som pocit, že sa každú chvíľu rozplače. Ja som sa cítil rovnako. Nemohol som uveriť, že by to Nina urobila. Ale Phoebe mala dobré argumenty. Nezdalo sa, že by si vymýšľala. Tak čo mám došľaka robiť?
Phoebe mala hlavu položenú na mojom ramene a stále potichu vzlykala. Zrazu sa, ale pozrela do mojich očí a nečakane ma pobozkala. Bol som v šoku, no po chvíli som začal spolupracovať. Jej bozky mi však boli cudzie. Nespomínal som si, že by som ich niekedy chcel alebo potreboval. Zato, keď som sa v kaviarni bozkával s Ninou, bolo to neskutočé. Mal som pocit, že tak to má byť. Že máme byť spoľu. Ja a Nina. Patrili sme k sebe. Moje srdce prahlo po nej, aj keď hlava hovorila, že Phoebenine argumenty sú logické a pravdivé.
"Prepáč Phoebe, ja nemôžem. Som strašne zmätený. Musím si svoj život dať najprv dokopy." Ospravedlňujúco som na ňu pozrel a vybral sa za Ninou. Nutne potrebujem vedieť aj druhú verziu príbehu.
Nina aj ostatní boli stále v obývačke. Zrovna sa zabávali na nejakom Paulovom vtipe. Bez slova som prešiel k Nine a za ruku ju vytiahol von.
"Heeeej! Čo som spravila!" protestovala.
"To hneď zistíme." Zúrivo som jej pozrel do očí až ju myklo.
"Budeš hovoriť pravdu, jasné? Nechcem klamstvá Nina. Už nie! Mám ich po krk!" Mala strach. Videl som to. No rýchlo sa otriasla.
"Ona ti zasa niečo nakvákala, pravda?" Mlčaním som to potvrdil.
"Bože Ian. To si naozaj taký slepý? Si neuvedomuješ, že nás chce rozdeliť? Pretože to ona je tu tá šialene zamilovaná a nie ja. Ani na chvíľku ťa nenapadlo, že ona môže klamať a ja hovoriť pravdu?" To očí jej vyhŕkli slzy.
"Neuvedomuješ si ako veľmi mi ubližuješ?" Už sa aj rozplakala a ja som nevedel čo robiť. Bol som zmätený a zúfalý. Nechcel som jej takto ublížiť. Chcel som len vedieť pravdu, to je celé. Chcel som ju objať a utešiť, ale neprišlo mi to vhodné. Tak som len stál a čakal.
"Nina..." prehovoril som nakoniec, ale prerušila ma.
" Nie Ian. Stačilo. Ver si jej koľko chceš, ale my dvaja sme skončili. Povedala by som ti, že ťa už v živote nechcem vidieť, ale obaja veľmi dobre vieme, že to nie je možné. No mimo pľacu, sme neznámi ľudia." S týmito slovami odišla. Nestihol som ani nič povedať. Uvedomil som si čo všetko som stratil.
NINA:
Otupujúca bolesť tu bola aj po niekoľkých dňoch. Nejedla som, skoro ani nespala. Na nič a nikoho som nemala náladu a všetko mi liezlo na nervy. Bola som zúfalá. Ako jej mohol uveriť a mne nie? Poznáme sa štyri roky! Čo všetko sme spolu prežili ani nehovoriac a on verí jej zatiaľ čo mne tým ubližuje? Spravili zo mňa šialenú ženu, ktorá pre získanie chlapa urobí všetko! Ako mi toto mohol Ian urobiť? Nechápem. Znova som upadla do depresie, ktorá trvala do jednej ráno.
Na ďalší deň musela ísť do práce. Tešila sa aspoň na priateľov, ktorí jej na chvíľu pomôžu zabudnúť na Iana.
Keď vošla do obývačky už tam bol. Musela sa v duchu zasmiať nad tým ako vyzerá. Moc sa to nelíšilo od nej. Veľké čierne kruhy pod očami, únava a smutné oči bez života. Presne toto vídala v zrkadle už dva týždne. Tak mu treba. Je to jeho chyba. Radšej som ani nechcela myslieť na to, že jeden čas sme sa spolu nebavili skoro rok. Bude to aj tentokrát tak? Alebo si Ian medzi tým spomenie? Nevedela som. Ale k niečomu som sa odhodlala. Neveril mi. On mi neveril a teraz je očividné ako mi ublížil. Musí mu to byť jasné. Kričí to zo mňa na sto honov. Ale toto mu nedoprajem. Nedoprajem mu to, aby každý deň videl čo so mnou urobil. O večer budem vyrevúvať, ale nie pred ním. Ako som povedala aj som spravila.
Ďalšie dni boli otrasné. Stále som sa usmievala a bola veselá. Celá moja duša a srdce krvácali, ale navonok sa to nedalo poznať. Spravila som ako som povedala a vyrevúvala len po nociach. Dokonalé majkapy mi zaručili sviežosť. Ian po niekoľkých dňoch urobil to isté. Zrejme si povedal to isté ako ja. Ale je mi to jedno. Nech si robí čo chce. Ja viem, že ho to mrzí a že to možno aj ľutuje. Najhoršie bolo, že zrejme aj on si uvedomoval čo robí so mnou a že toto všetko je len maska. Až priveľmi dobre ma poznal. Bola som ale rada, že si drží odstup aj od nej. Od Phoebe. Aspoň na pľaci to tak vyzeralo. Bavil sa s ňou, ale nevyzeral nadšený. Aspoň že to. Asi by som neprežila keby sa tu spolu promenádovali mne pod nosom.
Prešli dva mesiace a takmer nič sa nezmenilo. Ale mala som dôvod radovať sa, pretože sme začali natáčať posledný diel štvrtej série. Posledné dva týždne práce a potom skoro štyri mesiace dovolenky. Neviem sa dočkať!
Julie rozhodla, že dneska natočíme veľkolepú scénu Damona a Eleny. Majú si vyznať lásku a dať sa konečne dokopy. Je iróniou osudu, že s Ianom budeme celé leto myslieť na naše hádky, zatiaľ čo naše postavy budú zo seba pri každej príležitosti strhávať šaty. Ale čo. Taký je život.
Došla som do obývačky za Ianom a pripravila sa na scénu. Ian stál otočený ku krbu a nevenoval mi ani jeden jediný pohľad. Skvelé. Ešte že sme takí skvelí herci inak by bola táto scéna prepadák roka.
IAN:
Ninin príchod som zaregistroval ihneď. Vždy na ňu zareagujem. Nič som však nedal najavo. Stále som hľadel do ohňa a popíjal tú gebuzinu čo mi dávajú ako napodobeninu Damonoveho bourbonu. Nina stála vo dverách a v tých šatách vyzerala neskutočne. Preboha! Načo to zasa myslím? zahriakol som sa v duchu.
Keď Julie zakričala Akcia!, konečne sme začali natáčať. Už som to chcel mať z krku.
"Chcel som sa ospravedlniť," začal som.
"Dobre!" Nina si založila ruky na prsia.
"Nechaj ma dohovoriť. Pobedal som, že som sa chcel ospravedlniť. Ale potom mi došlo, že mi to není ľúto."
"Ty by si radšej zomrel, ako sa stať človekom a očakávaš, že mi to bude jedno?"
"Nepovedal som, že ti to má byť jedno, len že mi to nie je ľúto. Ale vieš čo v skutočnosti som? Sebec. Pretože robím zlé rozhodnutia, ktoré ti ubližujú." Pomaly som začal zvyšovať hlas. Možno nám to aj prospeje.
"Áno. Radšej by som zomrel akoby som mal byť človek. Radšej by som umrel hneď teraz ako stráviť s tebou pár rokov, len aby som ťa stratil keď budem starý a chorý, zatiaľ čo ty budeš stále ty. Radšej by som zomrel hneď teraz akoby som svoje posledné roky trávil spomínaním na to aký dobrý život som mal a aký šťastný som bol. Pretože taký som, Elena a ja sa nezmením. A na svete neexistuje žiadne ospravedlnenie, ktoré by zahrňovalo všetky dôvody prečo som pre teba zlý. " Zrazu sa mi prudko zatočila hlava, no vydržal som hrať ďalej. S Ninou sme na seba hľadeli tak ako to bolo v scenári. Ako som tak na ňu hľadel začali sa predo mnou objavovať záblesky obrazov. Nevedel som ich dešifrovať, ale myslím, že tam bola Nina aj Phoebe. Hádali sa alebo kričali po niekom?
"Fajn. Tak mne to tiež nie je ľúto. Neľutujem, že som ťa stretla, neľutujem, že to, že ťa poznám ma donútilo všetko spochybniť a že keď som umrela bol si to ty, ktorý ma donútil cítiť sa nažive. Bol si strašný človek. Urobil si všetky tie zlé rozhodnitia a zo všetkých rozhodnutí, ktoré som učinila ja sa toto ukáže byť tým najhorším, ale neľutujem, že som do teba zamilovaná." Donútil som sa zahrať prekvapeného a rozcíteného Damona.
"Milujem ťa, Damon. Milujem ťa," zašepkala Nina. Pozrel som na ňu, spravil tie tri kroky, ktoré nás od seba delili a pobozkal ju. Bolo to úžasné, ale ani trocha som si to neužíval. Zasa som pred očami mal tie záblesky. Tentoraz boli jasnejšie.
****************
"Daj Ianovi už pokoj!" kričala Phoebe.
"Ty si neuveriteľná! Nakráčaš si sem ako nejaká topmodelka a ideš rozkazovať mne? Mne čo som tu už vyše troch rokov? Je môj kamarát a to sa nezmení! Ale ak ho chceš, ber si ho. Veď on raz musí prísť na to, že nie si tá na ktorú sa hráš. Nemyslím na neho ako na svojho partnera. Kašlem na neho, aj na teba. Robte si čo chcete! Ste mi ukradnutí! Obaja!"
****************
Zrazu to prestalo. Konečne som vnímal Ninu a jej bozky. Potom sme scénu ukončili.
"Si v pohode?" opýtala sa. Vyzerala naozaj vystrašene.
"Áno. V pohode." Nina len bez záujmu pokrčila plecami a odišla. Hneď po jej odchode to znova začalo.
******************
Myslím, že to bolo chvíľu po tom prvom záblesku. Predo mnou stála Phoebe. Bol som na ňu nesmierne naštvaný.
"Nina mi nedá pokoj. To ty! Nech ju aj mňa na pokoji!" Odišiel som.
******************
Pokrútil som hlavou. Čo sa to preboha so mnou deje? Čo to bolo? Hádky Niny a Phoebe. Potom hádka mňa a Phoebe. To už z toho všetkého naozaj šaliem? Nesmierne ma začala bolieť hlava tak som šiel radšej do šatne a chystal sa na odchod domov. Keď som prišiel do šatne zaktútila sa mi hlava tak, že som sa musel posadiť na gauč. Schoval som si hlavu do dlaní a znova sa ponoril do zábleskov.
****************
Nina a jej mamina k nám prišli. Moja mama ich vítala v chodbe. Keď sa nám s Ninou stretli pohľady, usmiali sme sa. Sedeli sme na gauči a kukali rozprávky. Pili sme. Smiali sa. Šteklili sa. Stále som sa Niny dotýkal. Nemohol som sa jej nabažiť. Ďalší deň mi Nina priniesla Sophie. Ja som jej dal náhrdelník, náušnice a prsteň. Nasadzoval som jej ho na pravú ruku. Nechcel som ju vydesiť keby som jej ho dal na ľavú. Možno raz...
****************
Všetko to boli len obyčajné obrázky, rýchlo za sebou nasledujúce, no tvorili jeden celok. Vianoce.

NOC:
"Milujem ťa," povedal som a nehorázne sa mi uľavilo. Konečne som jej to povedal. Nemá cenu to ďalej skrývať. Prosto ju ľúbim a chcem byť s ňou.
Nina nič nehovorila. Začal som sq báť. Odmietne ma? Vysmeje ma aký som blázon? Nie. Namiesto toho ma objala a pobozkala.
"Aj ja ťa milujem."
**********
S Ninou sme sedeli v lietadle. Hlavu mala položenú na mojom ramene. Pobozkal som ju na vrch hlavy. Nina sa usmiala, pozrela mi do očí a pobozkala ma.
**********
Snažil som sa vziať nám tašku z ukladacieho priestoru, no Nina ma za lem džínsou pritiahla k sebe. Bozkávali sme sa. Veľmi vášnivo, nesmierne som po nej túžil. Mapoval som jej telo mojou rukou, keď nás vyrušila letuška.
**********
Kráčali sme plážou zaliatou mesačným svitom. Chvíľu sme sa len tak prechádzali. Potom som si sadol do piesku. Bol som nervózny, no nemohol som si spomenúť prečo. Nina si sadla vedľa mňa. Mal som v pláne sa jej niečo opýtať, ale čo? Aha. Jasne.
"Nina... vezmeš si ma?" Vôbec sa nepohla. Len na mňa hľadela a mňa to vydesilo. Bolo to skoro? Nie je pripravená? Pochybnosti ma skoro dostali keď v tom ma objala a pobozkala.
"Áno," zašepkala.
***********
Prudko som sa posadil na posteli. Bol som celý spotený. Čo to sú za bláznivé sny? Boli také reálne!
Zišiel som do kuchyne a napil sa čistej vody. Boli len dve hodiny ráno! Pokrútil som hlavou a šiel si znova ľahnúť. Nespal som dlho keď to znova začalo...
Šoféroval som. Bol som šťastný. Veľmi šťastný. S Ninou sa budeme brať! Bude moja. Konečne len moja. Už nie je žiadne predstieranie. Je to skutočné!
Z myšlienok ma vytrhlo trúbenie. Až príliš neskoro som si všimol auto jazdiace v protismere. Rútilo sa na mňa. Brzdil som, ale bolo neskoro. Vrazili sme do seba. Udrel som si hlavu. Nič som nevidel. Pohltila ma temnota.
Keď som sa prebral bol som v nemocnici. No neprebral som sa o deň, o dva. Bol som v kóme skoto tri mesiace...
Znova som sa prudko posadil na posteli. Toto neboli len tak obyčajné sny. Boli to .... SPOMIENKY.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Bleska Bleska | 8. května 2014 v 19:36 | Reagovat

A kdy bude další ??? :-)  :-)  :-)  :-D  :-D  :-D Super díl :-D  :-D

2 Klárka ;)♥ Klárka ;)♥ | 8. května 2014 v 19:40 | Reagovat

Úžasný!^^ Konečně si vzpomněl! Jsem tak ráda!:') Jsem zvědaná jak to Ian oznamí Nině:) A taky doufám, že bude brzo další část protože jinak to nevydržím! :-D Skvěla kapitola, moc se těším na další!:)

3 Klára Klára | 8. května 2014 v 22:43 | Reagovat

super kapitolka, konečně si vzpomněl :) těšim se na další, doufam že bude brzy ;-)

4 Clare Clare | 9. května 2014 v 16:28 | Reagovat

nádherný :-) přidej prosím co nejdřív další kapitolku :-)

5 Janna Janna | 9. května 2014 v 17:10 | Reagovat

Super kapitola! :-) Přidáš dneska ještě jednu?:) prosíííím!:D

6 Nika Nika | 9. května 2014 v 22:04 | Reagovat

Prosím, prosím další kapitolu :-D  :-D  :-D prosím ať je co nejdřív :D  :D  :D

7 *L *L | 12. května 2014 v 9:29 | Reagovat

Vážně nádherný :)... už aby byla další :D :)

8 ˙·٠•●Jade ●•٠·˙ ˙·٠•●Jade ●•٠·˙ | 13. května 2014 v 12:14 | Reagovat

hezká kapitola...dobrá

9 El El | 19. května 2014 v 14:02 | Reagovat

Preboha to je úžasná poviedka! Prosím pridaj dnes ďalšie! To je snáď najlepšie poviedka čo som čítala! :)

10 erin erin | 25. května 2014 v 11:30 | Reagovat

boží....je to pecka ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama