close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Život našich hviezd II. Kapitola 4. Stroskotaný

31. srpna 2014 v 20:43 | Laurika |  Život našich hviezd II.

Ahojte, nestihla som včera večer nič napísať, takže som písala až ráno, no nedalo sa mi to pridať a potom som bola vonka, takže až teraz. Nová kapitola k poviedke ŽNH. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)
PS: Veľmi pekne ďakujem za komenty. :* Ste super. :)
PPS: Celá kapitola je z Ianovho pohľadu. Nabudúce už bude aj Nina. :)

Ian:
Strašne som sa o ňu bál. Vždycky, keď niekam šla bola najneskôr do druhej ráno doma. Už je pol štvrtej a jej nikde. Rozhodol som sa ju ísť nájsť. Najprv som zašiel do toho klubu, kde by mali byť.
"Ahojte," pozdravil som.
"Ahoj, Ian. Konečne si sa k nám pridal!" Všetci ma objali, ale Ninu som nikde nevidel. Bohužiaľ ani Dereka.
"Kde je Nina?" opýtal som sa naštvane. Začali sa obzerať.
"Neviem. Asi odišla."
"A Derek?" Len ľútostivo pokrčili plecami. Ja som len prikývol. Odišla s ním. Určite bola s ním. Kde inde by šla? Ako mi mohla toto urobiť? To som bol naozaj taký naivný, keď som si myslel, že ma miluje? Že je mi verná a nikdy by ma nemohla podviesť? Ako mohla. Veď je to Nina. Moja Nina. Milá, dobrá a verná!
"Prepáčte, ale musím ísť." Naštvane som odišiel z toho klubu. Bol som taký naštvaný a sklamaný. Šiel som sa ešte prejsť do parku, pretože doma by som to asi nezvládol. Prechádzal som sa po parku a rozmýšľal ako to bude ďalej. Sme manželia koľko? Pol roka? Pol roka manželstva a už je všetko v keli. Všetko sa to pokazilo. Všetko je zničené!
Neďaleko mňa som zrazu začul nejaký zvuk. Ako som sa približoval zistil som, že sú to vzlyky. Nejaká žena plakala na lavičke. Hlavu si zakrývala rukami a stále šialene plakala.
"Je vám niečo? Ste v poriadku?" snažil som sa na ňu pozrieť. Stále si držala hlavu v dlaniach. No nakoniec na mňa predsalen pozrela. Nemohol som tomu uveriť.
"Nina?"
"Ian?" Preboha, veď to je ona! Nina. Moja Nina. Poobzeral som sa okolo seba, či náhodou nenájdem aj jeho. Dereka. No nikde som ho nevidel. Vďaka bohu.
"Nina? Zlato? Čo tu robíš? A prečo plačeš?" Pozerala na mňa tými svojími hnedými kukadlami a v očiach jej bolo vidno bolesť.
"Ublížil ti niekto?" Zakrútila hlavou. Dobre. To je dobre.
"Tak čo sa stalo? Prosím hovor so mnou." Ešte chvíľu mlčala a nehýbala sa, no potom sa ku mne pritúlila. Oprela sa hlavou o moje rameno. Sadol som si na lavičku a posadil si ju na kolená. Oprela sa o moju hruď a trocha sa ukľudnila. Hladkal som ju po vlasoch a čakal kým bude úplne v poriadku.
"Ľúbim ťa," povedala a pevne ma objala. "Strašne ťa milujem. Prepáč mi to." Znova začala plakať.
"No ták, neplač. Aj ja ťa milujem. Nie je to len tvoja chyba. Aj ja som bol k tebe hnusný. Veľmi hnusný. Prepáč." Pozrela na mňa. Zhlboka sa nadýchla.
"Nejde len o tú hádku. Spravila som niečo čo ti veľmi ublíži, ale je mi to ľúto. Strašne ľúto. Nechcela som, ale naštval si ma! A bola som strašne opitá. Vlastne ešte stále som, pretože za triezva by som sa ti asi nepriznala." Jej slová ma desili. Jej výraz ešte viac. V očiach mala strašnú ľútosť a bolesť. No a aj strach. Myslím, že strach zo mňa. Toto nie je dobré. Vôbec nie.
"Tak už to vyklop."
"Bozkávala som sa s Derekom." Šok. Bol to úplný šok. To čo z nej vyliezlo bolo .... proste šokujúce. Viem, že som ju podozrieval, ale .... zistiť, že som mal pravdu?! Preboha. Ako mohla? Ako mi toto mohla urobiť? Veď ešte pred minútou tvrdila, že ma miluje!
"Ian? Miláčik, prosím povedz niečo. Nechcela som. Bola som naštvaná a opitá." Len som prikývol. Samozrejme. Nakoniec za to budem môcť ja. Objala ma okolo krku a hlavu si položila do priehlbiny na krku.
"Prepáč," šepkala.
"Poďme domov. Určite ti je zima a si unavená."
"Nechcem. Chcem vedieť, že mi odpustíš."
"Poďme domov. Porozprávame sa ráno." Zničene na mňa pozrela. Tak strašne trpela. Videl som to na nej. Ale ja som takisto trpel. A len kvôli nej! Zobral som si ju do náručia a vybral sa domov. Po chvíli však zo mňa zliezla.
"Paparazzi. Nechce, aby...."
"Jasne. Chápem." Bol som odmeraný, až ma to potom zamrzelo. Nina sa ešte trocha upravila. Rukou si prečesala vlasy a zmila si rozmazaný make-up. Potom na mňa pozrela.
"Ian..."
"Povedal som, že sa porozprávame ráno. Nemám náladu. Chcem si ísť domov ľahnúť a myslím, že ti tiež."
"Áno. Ale omnoho viac chcem to, aby to bolo medzi nami zasa okey."
"Na to si mala myslieť keď si bola s ním. Teraz už je trocha neskoro. Nemyslíš?" Pozrel som na ňu so zdvihnutým obočím. Prikývla a vyrazili sme domov. Naozaj nás neďaleko parku a toho klubu vymákli paparazzi. Nasadili sme umelé úsmevy a chytili sa za ruky. Keď sme došli domov, hneď som sa začal vyzliekať a chystať sa na spánok. Nina urobila to isté. Spoločne sme si ľahli do postele.
"Nie je ti zle?" opýtal som sa.
"Nie. Som v pohode." Ešte chvíľu sme na seba pozerali. Nechápem prečo to urobila. Prečo to všetko takto pokazila? Nebolo jej so mnou dobre? Chce snáď niečo iné? Každý víkend si užívať niekde v bare? Ak má naozaj takúto predstavu o živote, naozaj by sme mali zvážiť rozvod.
"Dobrú noc," povedal som nakoniec a ľahol si k nej chrbtom.
"Dobrú noc," pohladkala ma po paži a chytila ma za ruku. Ignoroval som to. Bol som na ňu strašne naštvaný. Preto to budeme riešiť až ráno, keď sa trocha upokojím. Neviem čo všetko by som jej vykričal v takomto stave. Veľa vecí by som určite potom ľutoval.
Ráno som sa zobudil až o desiatej. Nina vedľa mňa už nebola, čo mi celkom aj vyhovovalo. Trocha som sa ponaťahoval a vydal sa za ňou do kuchyne. Bola ku mna otočená chrbtom a ja som odolával pokušeniu objať ju zo zadu a pobozkať ju na krk. Našťastie som sa ovládol. Máme toho ešte veľa pred sebou.
Nina si ma všimla a usmiala sa.
"Ahoj. Spravila som kávu." Pribehla ku mne a podala mi môj pohár. Trocha divne som na ňu pozeral. Vôbec nevyzerala, že by mala opicu alebo žeby si pamätala čo sa stalo včera.
"Ahoj. Ako ti je?" Zobral som si kávu a dal si poriadny dúšok.
"Nuž zle. Ale môžem si za to sama. Dala som si paralen, tak snáď bude lepšie." Znova sa usmiala.
"Tak je dobre. Nechceš si ľahnúť?"
"Nie. Musíme sa porozprávať." Pozrela mi do očí, zrejme čakala na moju reakciu.
"Takže si pamätáš."
"Áno. Bohužiaľ." Kývol som a šli sme si sadnúť na gauč.
"Povieš mi k tomu niečo?" Začala Nina. Pozrel som na ňu a premýšľal svoju odpoveď.
"Ja naozaj neviem čo k tomu povedať. Včera som bol strašne naštvaný. Pominulo to, ale som neskutočne sklamaný. Si posledný človek, od ktorého by som čakal, že ma podvedie. Veľmi si ma prosto sklamala. Myslel som si, že keď sa na to vyspím budem vedieť ako to vlastne s nami bude, ale ja neviem. Naozaj neviem. Netuším čo mám robiť." Celkom som sa rozhovoril, ale konečne som jej povedal všetko čo mám na srdci. Potrebovala to počuť a ja som to potreboval povedať.
"Poďme spolu niekam." Pozrel som na ňu ako na blázna.
"My tu práve riešime náš troskotajúci vzťah a ty myslíš na dovolenku?" Musel som sa usmiať. Aj Nina sa zasmiala a konečne sa aspoň trocha medzi nami uvoľnila atmosféra.
"Myslela som to tak, že by sme nejaký čas potrebovali byť spolu. Sami. A nič medzi nami nestroskotá." Pozrela na mňa až zúfalo.
"A čo natáčanie?" opýtam sa.
"Dneska je sobota a v pondelok je sviatok. Takže do roboty ideme až v utorok. To v pohode stíhame. Trojdňový výlet vo dvojici je presne to čo teraz potrebujeme." Premýšľal som nad tým a je to naozaj dobrý nápad. Potrebujeme byť spolu a sami. Tak ako v Paríži. Tam nám bolo úžasne.
"No dobre. A kam by si chcela ísť?" Pokrčila plecami.
"Niekde k moru, kde je teplo. Poďme do Španielska." Musel som sa zasmiať. Len ona môže vymyslieť niečo takéto. Máme na to necelé tri dni, ideme riešiť vážne veci a ona myslí na teplo a more v Španielsku. Je naozaj neuveriteľná. Tak strašne ju milujem. Dúfam, že sa v Španielsku medzi nami zasa všetko urovná.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Clare Clare | 31. srpna 2014 v 20:54 | Reagovat

krásná kapitolka

2 Susi Susi | Web | 31. srpna 2014 v 21:40 | Reagovat

Nádherná kapitola, prosím přidej co nejdříve další díl ;-) Jsem hrozně napnutá, jak se to mezi nimi bude vyvíjet dál :-)

3 vida vida | 1. září 2014 v 9:04 | Reagovat

super, taky jsem cela napnuta, musí si to u nej vyzehlit

4 mona mona | 1. září 2014 v 20:19 | Reagovat

Nádhera, prosím rychle další

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama