close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Life Without You Kapitola 3. Spoločná dovolenka

16. září 2014 v 20:00 | Laurika |  LIFE WITHOUT YOU
Tak som napísala aj Life Without You. Prednastavila som to až na desiatu, ale dávam vám to sem skorej. :) Na zajtra o ôsmej je prednastavená Zámena. :)




On sa už nevráti. Je preč. Navždy.

"Čo sa deje, Elena?" opýtala sa ma Car, keď som dohovorila s Damonom a vrátila sa k ním.
"Je koniec. On sa už nevráti." Nemohla som to zadržať. Rozplakala som sa a Car s Bon, hneď ku mne pribehli. Začali ma objímať a utešovať, ale mne to bolo jedno. Chcela som len zabudnúť. Chcela som zabudnúť na neho, na našu lásku, na to čo sme mali. Už to nie je. A nebude. Je preč.
"To bude dobré. Viem, že to teraz strašne bolí, ale prejde to," šepkala Caroline. Len som prikývla a odtrhla sa od nich. Zamierila som k Damonovému bourbonu a vzala si ho k sebe.
"Hráme, či?" Silene som sa usmiala a poriadne sa napila. Skoro som celú fľašu exla.
"El, brzdi, preboha!" Zhrozila sa Bonnie.
"Som v pohode! Ideme hrať. Poďte!" Všetci sme sa opäť usadili na koberec a začali hrať. Popri hre som stále pila a už som bola pekne v nálade. Car s Bonnie ma v tom nenechali samú, takže na tom boli rovnako. Za ten večer sme vypili asi deväť fliaš bourbonu. Tancovali sme, spievali a hrali fľašu. Všetko mi bolo jedno. Mala som otupené emócie a bolo to úžasné! Nič som necítila. Bola som ako paralyzovaná. V hlave som mala len jednu myšlienku. Zabudnúť. Zabudnúť na neho a na náš vzťah. Nikdy neexistoval. Nikdy som ho nemilovala. Proste sa nič z toho nestalo. Ak si to budem stále dookola opakovať, možno tomu jedného dňa aj uverím.
Ráno som sa zobudila dole hlavou z postele. Boli sme v Stefanovej izbe. Ja a Bonnie sme boli na jednej strane postele a Car so Stefanom na druhej. Bolo to celkom komické. Dala som si ruku na ústa, aby som nevybuchla v hurónsky rehot. Pomaly som sa posadila a ihneď aj zvalila späť. V hlave som pocítila takú bolesť ako ešte nikdy. Ako to, že majú upíri opicu? To predsa nie je normálne! Nie sme ľudia! Dala som si hlavu do dlaní a zastonala bolesťou. Bonnie vedľa mňa sa pomrvila a otvorila oči.
"Dobré ránko."
"Čo je na ňom dobrého? Bolí ma celé telo a mozog je väčší ako lebka!" Bonnie sa potichu zasmiala. Pozrela ponad mňa na tých dvoch na druhej strane postele.
"Myslíš, že oni dvaja?" Zasmiala som sa.
"Netuším. Zo včerajška si nepamätám absolútne nič."
"Ja si pamätám, iba niečo, ale je to strašne rozmazané!" Znova sa zasmiala a ja spolu s ňou.
"Už v živote nebudem piť! Ako to, že majú upíri opicu?"
"Tak to netuším. Ale včera si to naozaj prehnala. Ani sa ti moc nečudujem." Prikývla som. Naozaj som to prehnala. Bola som však strašne zúfalá. Damon ma opustil. Bol to muž, s ktorým som si predstavovala celú svoju budúcnosť a on ma len tak opustil. Bez mrknutia oka odo mňa odišiel. Uvedomila som si to až keď ma Bonnie objala.
"No ták, neplač. To bude v poriadku." Až vtedy som zacítila horké slzy na mojej tvári.
"Ja som si naozaj myslela, že s ním budem už navždy, Bonnie." Vzlykala som, ale potichu, aby som ich nezobudila. Keď som sa ako-tak upokojila a prestala na neho myslieť, zišla som dole do kuchyne. Spravila som nám kávu a sebe naliala aj trocha krvi. Už som sa dlho nenasýtila.
"Mali by sme ísť na dovolenku," ozvala sa zrazu Bonnie.
"Čo?" pozrela som na ňu zarazene.
"Trocha relaxu by nám neuškodilo a mohli by sme prísť na iné myšlienky. Prospelo by nám to. Nám všetkým." Radšej som na to už neodpovedala. Bonnie vyzerala nadšene, ale aby som bola úprimná, mne sa nikam ísť nechce. Chcem byť tu. Chcem mať od všetkých pokoj, ale viem, že pri mojich až priveľmi starostlivých priateľoch sa pokoja nedočkám. Na jednu stranu ma to strašne teší, no na druhú je to dosť otravné!
Hneď ako sa Car so Stefanom zobudili, Bonnie im zreferovala návrh na dovolenku. Car bola nadšená, ako inak a Stefan vyzeral dosť skepticky. Aspoň niekto je na mojej strane!
"A kam chcete ísť?" opýtal sa Stefan. Zrejme, rovnako ako ja, usúdil, že proti nim nemáme šancu. Sú tým nápadom až moc nadšené.
"Ja neviem. Niekde kde je teplo a bazény!" Rozplývala sa Caroline.
"A more a pláž!" Dodala Bonnie. Mňa osobne tiež nadchýňala pláž s morom. Keď už mám niekde prísť na iné myšlienky, nech je to na krásnej pláži pri západe slnka nad morom. Celkom sa mi ten nápad s dovolenkou začal páčiť.
"Fajn. Tak nájdem niečo, kde bude toto všetko." Rezignoval Stefan a pobral sa k notebooku.

O tri dni na to sme už ležali na pláži na Maldivách. Bolo tam nádherne! Naozaj mi to prospelo. Na Damona som myslela naozaj menej. Už to nebolo také bolestivé. Uvedomila som si, že je to on, ktorý odo mňa odišiel. Bolo to jeho rozhodnutie a ja nebudem marniť svoj život. Ľúbim ho. Neskutočne moc ho milujem, ale on sa tak rozhodol.
Z mojich myšlienok ma vyrušil Stefan.
"Ahoj," prisadol si ku mne.
"Ahoj," usmiala som sa.
"Vydím, že už si veselá. Dovolenka sa ti páči?"
"Je to tu úžasné. Bol to skvelý nápad." Pozrela som naňho a opäť sa usmiala. Pozerali sme si do očí a ja som po prvýkrát odkedy sme sa rozišli niečo pocítila. Nebola to láska. Samozrejme, že nie. Bolo to spojenie. Spojenie dvoch priateľov, ktorí stratili milovanú osobu a ktorí sa momentálne potrebujú. Niekoho som potrebovala a Stefan bol môj najbližší priateľ. Samozrejme okrem Bonnie a Caroline. No on mi rozumel viac, pretože Damon v podstate opustil aj jeho. Ani neviem prečo, ale nahla som sa k nemu a pobozkala ho. Bol to viac kamarátsky bozk ako bozk z lásky, ale bol.
"Prepáč. Potrebovala som..."
"Ver mi. Chápem ťa," usmial sa a objal ma okolo pliec. Položila som si hlavu na jeho rameno.
"Mám ťa veľmi rada, Stefan. Som šťastná, že si tu so mnou."
"Aj ja ťa mám veľmi rád." Zašepkal a potom sme sa už len spoločne pozerali na západ slnka. Bola to nádherná scenéria. Priala som si, aby tam so mnou sedel Damon. Viem, že to bolo voči Stefanovi nefér, keď som myslela v jeho objatí na Damona, ale nemohla som si pomôcť. Stefan je priateľ. Veľmi dobrý priateľ, ale Damon ... Milujem ho a najviac ma na tom štve, že nemôžem prestať!

Prosím vyjadrite sa k tomu či má byť samostatný blog len na poviedky. :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mona mona | 16. září 2014 v 20:35 | Reagovat

úžasný, jen elenu trochu nechapu. Ona to s nim skoncila a ted rika ze to on ji opustil? Podle me to musel udelat (z jeho pohledu). Mě nevadí že tady nejsou jen povídky :)

2 Laurika Laurika | Web | 16. září 2014 v 20:45 | Reagovat

[1]: ona stále dúfala, že sa raz vráti, ale keď s ňou ukončil aj telefonický kontakt a povedal jej, že sa majú pohnúť ďalej tak je sklamaná a naštvaná :-)
no a k tomu blogu ... bolo by to priehľadnejšie keby bol samostatný blog len na poviedky :-) ale je to na vás ... ak vám to takto vyhovuje tak v pohode :-)

3 :) :) | 16. září 2014 v 22:02 | Reagovat

Super kapitola :)
Líbí se mi že teď hodně píšeš, jsi super!:D :)
A ten blog, no jako možná by to bylo lepší ale takhle mi to taky vyhovuje takže se rozhodni jak sama chceš :)

4 vida vida | 17. září 2014 v 8:03 | Reagovat

nádherná kapitola :-) líbí se mi ze na nej porad myslí :-). Ten blog, to je jen na tobe. Jestli se ti chce delat dva blogy tak... :D

5 Erin Erin | 17. září 2014 v 8:57 | Reagovat

povídka super....samostatný blog jen na povídky je dobrý nápad - ale ani to že je přidáváš sem mi nevadí takže je to na tobě, ale klidně ho udělej ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama