Tak je tu sľubovaná nová kapitolka k poviedke LWY, ktorú som včera nepridala, pretože som chorá a bolo mi otrasne. :/ Ale dnes som to konečne napísala, takže tu to je. Je to naozaj veľmi krátke, ale nejako ma nechytila múza. :/ Nabudúce to snáď bude lepšie. :)

Milujem ho a najviac ma na tom štve, že nemôžem prestať!
Druhý deň si Caroline vzala do hlavy, že musíme tráviť viac času spolu a tak budeme celý deň pohromade. Všetci sme šli spoločne na raňajky. Neviem aký to malo význam, keďže Bonnie s Jeremym mali oči len jeden pre druhého, ja a Stefan sme boli myšlienkami úplne mimo a len sme prikyvovali na všetko čo Caroline povedala. Ale ak chce mať Caroline pocit, že si všetci spoločne užívame dovolenku, nech sa páči. Mne to problém nerobí. Hlavne nech to čo najskôr skončí a ja budem zasa doma. Po raňajkách sme sa vybrali na pláž. Tá bola naozaj nádherná. More bolo teplé a krajina bola tiež úžasná. Za iných okolností by som si túto dovolenku celkom užila. Viem si predstaviť, ako by sme tu boli spolu s Damonom. Cez deň by sme ležali na pláži a kúpali sa v mori, a noc by sme strávili prechádzkami po meste alebo na hotelovej izbe. Myslím, že tú druhú možnosť by sme realizovali častejšie. Tomu som sa musela zasmiať. Caroline so Stefanom vedľa mňa sa na mňa divne pozreli. Len som pokrútila hlavou, akože sa nič nedeje a šla si zaplávať.
"Idete?" opýtala som sa.
"Nie. Ja chytám bronz. Ale vy kľudne choďte," povedala Caroline a ľahla si späť na uterák. So Stefanom sme na seba pozreli, pokrčili ramenami a vydali sa k moru.
"Ako si užívaš dovolenku?" opýtala som sa ho po ceste.
"Ani neviem. Dlho som na žiadnej nebol, nehovoriac o mori a pláži, takže celkom dobre. Je to úžasná zmena. Čo ty?"
"Super. Celkom to splnilo účel nemyslieť na Damona. Ale naozaj len celkom." Usmiala som sa. Stefan mi úsmev opätoval a potom sme sa už ocitli vo vode.
"Aaaaaa! Je to studené!" Včera to more bolo teda omnoho teplejšie!
"Blázniš? Tá voda je teplá. No ták, poď!" Stefan si už skočil šipku a mieril snáď do prostriedku oceánu.
"Chceš preplávať Pacifik alebo čo?" Zasmiala som sa a šla za ním. Konečne som sa odvážila tam vliezť. Ani ja sama nechápem ako. Nenávidím studenú vodu! Doplávala som až k nemu a chytila som ho, aby som sa nepotopila. Chytil ma okolo pása a ja som mu ruky obmotala okolo šije. Znova sa schyľovalo k bozku a tak som sa odtiahla.
"Závod. Kto bude skôr pri tamtej skale. Bereš?" vyzvala som ho s úsmevom na perách.
"Oh, jasne. Poďme." Bol z toho dosť vykoľajený, ale musela som to zastaviť. Toto by sa nemalo diať. Nič k nemu už necítim. Nie v tejto oblasti. Je to len môj veľmi dobrý priateľ. Nemôžem sa s ním takto zahrávať, len preto, že potrebujem niekoho pri sebe. Tá diera v mojom srdci po Damonovom odchode bola strašne veľká a ja som potrebovala, aby ju niekto zaplnil. Preto som Stefana pobozkala prvýkrát. A preto som ho chcela pobozkať aj teraz. Ale nemôžem to dovoliť. Toto sa nemôže stať!
Keď sme sa trocha vzdialili od pláže a ľudí začala som plávať upírskou rýchlosťou. Bol to úžasný pocit. Cítila som takú voľnosť. Nemusela som nad ničím premýšľať, len som si užívala plynutie vody okolo mňa. Bol to neskutočný pocit. Chcela som, aby trval večne. Niekto ma však zastavil. Bol to Stefan. Postavil sa mi do cesty a ja som sa ocitla v jeho náručí. Vyplávali sme na povrch.
"Kam až chceš doplávať, preboha?" Smial sa tentoraz on mne. Aj ja som sa zasmiala a opäť sa ho chytila. Pozrela som mu do očí. Tentoraz sa ku mne problížil on.
"Nemali by sme. Nemilujem ťa." Pozrel na mňa. Neviem čo ma to napadlo povedať mu to takto úprimne, ale musela som. V jeho očiach sa nedalo nič vyčítať. Bol tam smútok, bolesť ale aj pochopenie.
"Ja viem, že nie. Myslím, že ani ja už nemilujem teba. Len ťa proste potrebujem." Cítil sa rovnako ako ja. Aj ja som ho potrebovala. Potrebovala som niekoho pri sebe a on tu vždy bol. Vždy keď som ho potrebovala. A bol tu aj teraz.
"Možno je to najlepší spôsob ako zabudnúť," povedala a stále mi pri tom hľadel do očí.
"Možno." A potom sa naše pery spojili. A nie len to. Vyspali sme sa spolu. Priamo tam. Uprostred Pacifiku. Bohužiaľ som si ešte nestihla uvedomiť či to ľutujem alebo nie. Predsalen, nešlo tam o city. Aspoň nie tie čo sa týkajú lásky. Bolo to čisto len o potrebe nachvíľu vypnúť a na všetko zabudnúť.
Ďakujem za komenty. :) A ako sa vám kapitolka páčila? Akú poviedku chcete na zajtra, respektive na dnes ak ešte budem niečo písať? :)
































Wtf...tohle se nemělo stát
doufám že toho budou litovat 