close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Život našich hviezd II. Kapitola 5. Španielsko

3. září 2014 v 19:57 | Laurika |  Život našich hviezd II.
Mám pre vás ďalší diel poviedky ŽNH, ktorý sa odohráva v Španielsku. :) Opäť je to len z jedného pohľadu, no tentoraz z Nininho. Ďakujem za komenty a príjemné čítanie. :)


NINA:
Ian bol stále tak trocha odmeraný. Samozrejme som sa mu nemohla čudovať, ale aj tak. Bol ku mne hnusný. Odpovedal jednoslovne a keď nemusel tak sa na mňa ani len nepozrel. Chýbal mi. Chcela som, aby sa na mňa usmial tým svojím krásnym úsmevom, pozrel sa na mňa tými svojími modrými kukadlami, chytil ma za ruku, objal ma alebo pobozkal. No on to neurobil. Ani sa ma len nedotkol. Jedine vtedy, keď niekde boli paparazzi.
"Chceš niečo na jedenie? Budeme tu ešte aspoň hodinu." opýtal sa Ian, keď sme prešli všetkými kontrolami.
"Môžeme niekam zájsť." Rozhodla som nakoniec, keďže som bola dosť hladná. Objednali sme si jedlo.
"Choď popozerať po obchodoch ak chceš. Keď nám donesú jedlo prezvoním ti." Pozrel na mňa Ian. Len som pokrčila plecami a pobrala sa teda po obchodoch. Toto sa mi ešte nestalo. Vždycky som to bola ja, ktorá chcela behať po obchodoch a Ian mi v tom bránil. Chcel byť so mnou. Stále. Ako vidím tak sa to zmenilo. To zamrzelo. A veľmi zabolelo. Nemala som na obchody veľmi náladu, ale keďže za iných okolností by som veľmi rada nakupovala, rýchlo som sa do toho dostala. Kúpila som si nové šortky, košeľu a zopár tielok. V Španielsku bude dusno. Dokonca som si pokupovala nejaké sexi spodné prádlo a aj jednu košieľku na spanie. Musíme sa s Ianom predsa nejako udobriť. Ianovi som kúpila dve košele a nakúpila som niečo aj v ISF obchode. Nevedela som, že ISF obchod je aj tu. Zobrala som odtiaľ náramky a pre Iana ďalšie tričko a pre mňa mikinu. Asi po dvadsiatich minútach mi volal Ian. To som bola ešte len v druhom obchode, takže som prišla asi za štyridsať minút.
"Kde sa flákaš?" opýtal sa Ian. Keď ma zbadal asi s piatimi taškami, len sa vševediacky usmial.
"Aha." Aj ja som sa zasmiala. Konečne sa aspoň usmial! A na mňa. Venoval mi ten svoj nádherný úsmev! Bola som zaň neskutočne vďačná. Jedlo bolo už napol studené, ale bola som taká hladná, že mi to ani nevadilo.
"Dobre si nakúpila?"
"Výborne. Mám aj niečo pre teba. A bola som aj v ISF obchode."
"Vážne?" potešil sa. S úsmevom som prikývla.
"Kúpila si mi tričko?" Zasmiala som sa. Samozrejme. Tie jeho obľúbené tričká.
"Samozrejme. A ja mám toto." Ukázala som mu náramky na ruke. Ian sa usmial a keď si ich prezeral, jemne ma pohladkal na ruke.
"Úžasné," usmial sa a pozrel mi hlboko do očí. Bola to však len chvíľka a potom sa opäť venoval jedlu.
"A ešte mám mikinu," pochválila som sa ešte.
"Si neuveriteľná. Ako si to vlastne všetko stihla? Aj keď si vlastne prišla o dvadsať minút neskôr ako si mala, ale nebola si tam zas tak dlho."
"Ja stíham všetko, miláčik," mrkla som na neho zvodne. On sa len usmial a pokrútil nado mnou hlavou. Určite to bude v pohode, pomyslela som si v nádeji. Ian ma miluje a odpustí mi. Musí! Inak to neprežijem. Neviem si predstaviť, že budem bez neho čoilen jeden deň, nie to celý život. Keď sme dojedli, konečne hlásili náš let a my sme sa mohli pokojne premiestniť do lietadla. Keď sme konečne vzlietali, pohodlne som sa usadila do sedadla. Sedela som pri okne a tak som sa oprela. Viečka mi pomaly klesali. Bola som nesmierne unavená. Hlavou som sa búchala o lietadlo a tak som sa trocha posunula. No stále som sa mrvila. Nedalo sa mi spať. Ian si to zrejme všimol, pretože ma objal okolo pliec a donútil ma ľahnúť si na jeho rameno. Pohodlne som sa posadila.
"Ľúbim ťa, Ian. Naozaj. Všetko ma to nesmierne mrzí." Ian ma pohladkal po chrbte a pobozkal do vlasov.
"Ja viem, že je. Aj ja ťa milujem. A teraz už spi." Posadila som sa tak, aby som mu videla do očí.
"Všetko bude medzi nami zasa okey. Však?" Pozerali sme si do očí a Ian ma zatiaľ hladil na chrbte.
"Snáď hej." Povedal nakoniec. Takúto odpoveď som samozrejme nechcela, ale nateraz mi to muselo stačiť. Som rada, že to so mnou aspoň hneď neukončil. Že ma neposlal dokelu, hneď ako sa to dozvedel. Už som to ďalej nevydržala a pobozkala ho. Len tak jemne. Bol to skôr kamarátsky ako milenecký bozk. Ian bol prekvapený a ešte stále tak trochu odmeraný. Keď sme sa od seba odlepili, chvíľu sme si pozerali do očí a Ian sa mi potom oprel čelom o čelo. Mal zavreté oči a ja tiež. Užívala som si, že je to medzi nami zasa tak - nejako v pohode. Ešte to nebolo dokonalé a ešte dlho nebude, ale aspoň niečo. Zatiaľ mi toto musí stačiť. Znova som si ľahla na Ianove rameno a poddala sa spánku.

Za niekoľko hodín sme už pristávali na letisku v Španielsku. Ian ma musel jemne prebudiť, prespala som celý let.
"Už musíme vystupovať." Šepkal a hladil ma po ramene.
"Kde sme?"
"Ak sa zobudíš a vystúpime tak v Španielsku." Usmial sa. Aj ja som sa usmiala a trocha sa ponaťahovala. Ian sa zatiaľ postavil a vzal nám tašky. Konečne som sa postavila a následovala ho. Zobrali sme si všetky naše kufre a šli do nášho hotela.
"Čo by si chcela dnes robiť?" opýtal sa ma, keď sme si dovybaľovali veci a osprchovali sa.
"Ja neviem. Máš nejaké návrhy?"
"Ani nie. Mne je to jedno." Rozhodli sme sa, že dnešok strávime na pláži a večer sa pôjdeme poprechádzať. Tak sme sa teda obliekli do plavok a vyrazili. Asi hodinku sme sa len opaľovali, ale potom som sa šla schladiť do vody. Ian so mnou nešiel. Stála som chodidlami vo vode a osviežovala som sa. Nemala som odvahu, hneď tam vliezť celá. Voda nebola najteplejšia. Zrazu ma niekto schytil do náručia a utekal so mnou do vody. Kričala som na celú pláž. Keď som však zistila, že je to Ian, chytila som sa ho pevnejšie a začala sa smiať.
"Ian!" Nič nehovoril, len sa stále smial. A potom ma hodil do vody. Hneď ako som sa vynorila, začala som mu nadávať. Ian sa len stále smial a v podstate aj ja. Bola to zábava. Zabávali sme sa spolu a to bolo naozaj skvelé.
"Nenávidím ťa!" kričala som cez rehotanie sa. Ian sa len stále smial a prišiel ku mne.
"Ale no," povedal a objal ma. Ja som ho tiež objala okolo panvy nohami. Zahľadeli sme sa jeden druhému do očí a úsmevy nám rychlo zamreli na perách. Neskutočne moc som ho chcela pobozkať, ale nechcela som to prvá urobiť ja. Musí to byť on kto to začne. Musím vedieť, že je na to pripravený. A on zrejme bol. Najprv jemne pritiskol svoje pery na moje. Dala som mu najavo, že to chcem tak moc ako on. Konečne zapojil aj jazyk a ja som si ho mohla znova naplno vychutnať. Bolo neuveriteľné ho znova cítiť. Jeho pery, jazyk, teplé telo pritisknuté na mojom. Potichu som zastonala a on sa pridal. Obaja sme zrýchlene dýchali. Bolo to niečo úžasné, ale rýchlo sa to skončilo. Ian sa oprel o moje čelo a stále zbesilo dýchal. Ja som na tom bola rovnako.
"Chýbala si mi. Strašne moc."
"Aj ty mne, láska." Objali sme sa a takto sme tam stáli asi päť minút. Potom sme si šli zaplávať a večer sa prejsť. Ian ma odviedol do prístavu, vôbec som nechápala prečo. Chcela som si pozrieť skôr mesto. Keď som však videla plagát "večerná plavba pre dvoch" došlo mi to. S úsmevom od ucha k uchu som pozrela na Iana.
"My ideme na loď?" Ian len prikývol. Ja som mu skočila do náručia až skoro spadol.
"Prepáč." Smiala som sa.
"Pôvodne by sme tú jachtu mali mať len do desiatej, ale ja som ju prenajal na celú noc. Tak čo, chceš dnešný večer stráviť na lodi? So mnou?" Okamžite som prikývla a skoro sa od šťastia až rozplakala. Samozrejme, že s ním chcem byť. Je to môj miláčik, moja láska. Tak strašne ho ľúbim!
"Samozrejme, že áno, láska." Znova som ho objala a on si obmotal moje nohy okolo svojich bokov a odniesol ma do tej jachty. Bola to naozaj nádhera. Bola tam kuchyňa, záchod, kúpeľna a nádherná spálňa!
"Páni! Keď vidím tú spálňu, šla by som hneď teraz spať." Povedala som a pozrela sa za seba na Iana. Ten sa zasmial a objal ma okolo pása.
"Tak poďme," zašepkal a otočil si ma k sebe. Začal ma jemne, no vášnivo bozkávať a popritom vyzliekať. Ja som samozrejme urobila to isté. Keď sme boli už len v spodnom prádle, Ian ma jemne položil do perín, pozrel mi do očí a priľahol svojím nádherným telom. Vtedy som nepotrebovala nič viac. Keby som prváve v tej chvíli zomrela, asi by mi to bolo aj jedno, pretože som nad sebou mala človeka, ktorého na celom svete milujem najviac a myslím, že aj on mňa. Nevzdal to so mnou. Neposlal ma preč. Nechce sa rozviesť. Chce byť so mnou! A to si musím vážiť a už nikdy neurobiť takú sprostosť ako naposledy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Susi Susi | Web | 3. září 2014 v 21:19 | Reagovat

Nádhera :-) Konečně ji odpustil :D

2 mona mona | 3. září 2014 v 21:47 | Reagovat

Krása. Doufám ze už neudělá Nějakou blbost

3 vida vida | 4. září 2014 v 8:27 | Reagovat

super, jsem rada ze ji "zatím" odpustil

4 mona 1995 mona 1995 | E-mail | 5. září 2014 v 9:44 | Reagovat

Perfektná kapitola.Teším sa že jej odpustil len dúfam že to znovu nepokazý.

5 klára klára | 6. září 2014 v 14:30 | Reagovat

krásný :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama