close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Život našich hviezd II. Kapitola 6. Spoločne strávený čas

15. září 2014 v 22:00 | Laurika |  Život našich hviezd II.
Tak som napísala aj ŽNH a zajtra o takomto čase ešte možno pridám aj Life Without You. :) Príjemné čítanie a prosím komenty! A tiež by som sa chcela opýtať či by nebolo lepšie keby som založila nový sesterský blog, na ktorý by som pridávala poviedky a tento blog by bol výlučne len pre novinky o Ianovi a Nine. Prosím vyjadrite sa!
PS: Táto kapitolka je skôr taká romantická. Celá sa odohráva len u nich doma a z Ninho pohľadu. Je to také ticho pred búrkou dalo by sa povedať. :D


A to si musím vážiť a už nikdy neurobiť takú sprostosť ako naposledy.
Ďalšie dni to medzi mnou a Ianom bolo úžasné. Užívali sme si novomanželský život najviac ako sme mohli, aj keď na natáčaní to bolo teraz dosť hektické. Mali sme toho naozaj veľa, ale vždy keď sa dalo sme s Ianom boli spolu. Španielsko nám naozaj prospelo. Na akcie som už nechodila. Všetci mi veľmi chýbali, stále mi niekto volal, ale ja som si uvedomila, že pár večierkov a zábavy mi nestojí za to, aby som stratila Iana. Všetci vraveli nech zavolám aj jeho, že kľudne môže ísť s nami. Všetci ho mali veľmi radi, ale ja som sa bála, že keď sa Derek s Ianom stretnú, nedopadne to dobre, a tak som to vždy odmietla. Bola som radšej s Ianom. Chodili sme na všelijaké akcie, dovolenky a výlety. Ian ma ako svoju manželku naozaj rozmaznával a ja som si to naplno užívala. Strašne moc ho milujem a som rada, že mi dokázal odpustiť, aj keď určite nezabudol. A tak dlho ani nezabudne. Ale chápem ho. Keby mi toto spravil on asi by som mu to nikdy neodpustila. Nedokázala by som žiť s pocitom, že ho hocilen na chvíľu mala iná žena. A preto som mu tak strašne vďačná, že on mi to dokázal odpustiť.
"Zlato? Kde mám nejaké čisté košele?" Pretočila som očami a usmiala sa. Typický chlap. Čo by bez nás robili?
"Buď sa sušia alebo už sú v skrini." Zakričala som.
"Ale všetky čo sa sušia sú ešte mokré! Ja si nemám čo obliecť!"
"Preboha! Tak si daj nejaké tričko." Zasmiala som sa a opäť prekrútila očami. Ten má väčšie maniére ako ja a to už je čo povedať! Už som len počula ako sa prehrabuje v skrini. Myslím, že by sme mali častejšie prať.
"Pôjdeme na obed niekde von?" Opýtal sa Ian a vyšiel zo spálne. Na sebe mal ISF tričko.
"No vidíš, aký si sexi," usmiala som sa.
"V čistej košeli by som bol viac." Znova som pretočila očami. Tomu teda sebavedomie nechýba.
"A kam by si chcel ísť?" opýtala som sa ho. Ani mne sa nechce obedovať doma. Musela by som niečo navariť.
"Ja neviem. Mám chuť na čínu. Čo ty na to?"
"To znie skvele. Teším sa." Usmiala som sa na neho a on mi úsmev hneď opätoval. Potom si !ľahol ku mne na gauč. Položil si hlavu na moje brucho a ja som ho hladkala po vlasoch.
"Milujem ťa," povedala som mu a pobozkala ho na vrch hlavy.
"Aj ja teba." Pozrel mi do očí a usmial sa. Nahla som sa k nemu a jemne spojila naše pery. Keď som sa od neho odlepila opäť som sa mu začala hrať s vlasmi. Stále sme si hľadeli do očí. Bola to magická chvíľa, až kým neprehovoril.
"Počuj, ak chceš tak môžeš chodiť na tie tvoje akcie. Ale chcem, aby si bývala aj doma. Mohli by sme spraviť nejaký kompromis. O tom predsa manželstvo je, nie?" Úsmev mi zamrel na perách.
"Ale ja chcem byť stále s tebou. Teraz toho máme naozaj veľa. Na natáčaní sa výdame už iba pred kamerou ako Damon a Elena. Vôbec spolu nie sme. Máme iba piatkové veČeri, soboty a nedele. Aj to nie vždy. Väčšinou sme každý v inej krajine na inej akcii alebo stretnutí s fanúšikmi." Ian len prikývol.
"Ja viem. Mohla by si na večierky chodiť napríklad v sobotu. A piatkový večer by bol náš. A nedele tiež." Zakrútila som hlavou.
"Som v pohode Ian. Poznáš ma. Keby som chcela tak chodím na tie večierky, aj napriek tomu čo sa stalo," zasmiala som sa a Ian so mnou.
"Ale ak by si ty niekedy chcel ísť..."
"To určite nie. Máš pocit, že by som mohol byť s Derekom v jednej miestnosti? Odvtedy prešli len 3 týždne." Ian sa posadil a to sa mi vôbec nepáčilo. Opäť sa mi vzďaloval. Cítila som to z neho.
"Nechoď preč prosím ťa. Nikam nepôjdeme, dobre? Môžeme ísť niekam len my dvaja. Nemusíme ísť s nimi."
"Ja nikam nejdem. Som pri tebe. A nemôžeme. Sú to tvoji priatelia a ty si ich nevidela už 3 týždne. Nechcem, aby si sa s nimi prestala stýkať." Aj ja som sa posadila a objala ho okolo pliec. Hlavu som si položila na jeho rameno.
"Som v pohode, Ian. Keď som v Los Angeles tak sa s niektorými stretávam. Neprestala som. Len nechodím na tie večierky."
"Vážne?"
"Áno. Ale s Derekom som odvtedy nebola. Prísahám."
"Nechcel som ťa obviniť z toho, že si s ním bola."
"Ja viem. Len ti to hovorím." Smutne sa usmial a prikývol. Zasa to tu bolo. Zasa upadal do depresie a myslel na mňa a Dereka. Videla som mu v očiach tú bolesť. Tú zradu, ktorú som mu spôsobila.
"Hej, Ian." Sadla som si na neho obkročmo a donútila ho pozrieť mi do očí.
"Nemysli na to. Prosím ťa. Milujem ťa. Len teba. Som sprostá ja viem. Spravila som chybu, ale nikdy som ťa neprestala milovať. Už nikdy nebudem nikoho tak milovať ako teba. Veríš mi, však?" Ian nič nepovedal len ma začal bozkávať. Vášnivo a chtivo. Vedela som, že si chce dokázať, že mu proste patrím. Že som jeho. A tiež mi tak dokazoval svoju lásku. A zároveň sa aj uisťoval, že je medzi nami všetko okey. Vyšvihol si ma do náručia a vybehol do našej spálne. Jemne ma položil do perín a zaľahol ma svojím nádherným telom. Obmotala som mu nohy okolo panvy a zaplietla ruky do jeho havraních vlasov. S úsmevom som mu pozrela do očí a pritiahla si ho k vášnivému bozku. Trocha som ho zatiahla za vlasy a on slastne vzdychol rovno do mojích úst. Vošiel mi rukou pod tričko a vzal jeden môj prsník do ruky. Tentokrát som bola ja tá, ktorá slastne vzdychala. Ian nerobil nič len ma hladil a bozkával. Ja som chcela viac. Chcela som jeho. Chcela som, aby už konečne bol vo mne. Horko-ťažko, ale predsalen som sa prevalila na neho a začala ho vyzliekať. Ian sa zasmial mojej nedočkavosti, ale nechal ma pracovať. Prevliekla som mu tričko cez hlavu a on urobil to isté. Položil ma vedľa seba na posteľ a vyzliekol si džíny. Ja som urobila to isté. Keď sme sa zbavili aj posledných kusov oblečenia konečne do mňa vnikol. Zavzdychala som a pritiahla si ho čo najbližšie k sebe. Ian sa začal vo mne pohybovať. Bolo to jemné, no vášnivé zároveň. Bolo to iné ako kedykoľvek predtým. Ian si týmto všetkým dokazoval, že mu patrím. Ale páčilo sa mi to. Bolo to úžasné. Také jemné a láskyplné. Ale aj vášnivé a divoké. Celé moje telo pulzovalo mojím aj Ianovým vzrušením. Ian ma začal bozkávať na krku. Jemne ma pohrýzol. Zavzdychala som a prehla sa ako luk jeho smerom. Už som to nemohla vydržať. Ian stále prirážal a ja som si bola istá, že toto bude najsilnejší orgazmus môjho života. S posledným prírazom vnikol čo najhlbšie a vyvrcholil.
"Ian!" vykríkla som a zaryla nechty do Ianovho chrbta. Orgazmus ma prevalcoval v najväčšej sile.
"Si. Len. Moja!" Vyčerpane sa na mňa zrútil.
"Ja viem. Len tvoja." Poslednými silami som mu vošla do vlasov a škrabkala ho až kým som neupadla do spánku.

Zobudili sme sa o dve hodiny. Teda, ja som sa zobudila, ale Ian stále sladko spinkal. Ešte stále bol vo mne a bol to neskutočne skvelý pocit. Byť spojená s mužom, ktorého tak milujem. Celý bol na mne a mne začalo byť neskutočné teplo. Nechcela som ho zobudiť a tak som ho len hladila po vlasoch a čakala kým sa preberie. Trvalo to však veľmi dlho a tak som asi opäť zaspala. Keď som sa prebudila znova, Ian už pri mne nebol. Ponaťahovala som sa a vyšla z postele. Vzala som si na seba len nohavičky a Ianove ISF tričko. Zišla som dole do kuchyne a našla tam Iana.
"Ahoj," usmiala som sa a podišla k nemu. Vzala som mu tvár do dlaní a poriadne ho pobozkala.
"Ahoj. Vyspinkaná?" tiež sa usmial a odpil si z kávy, ktorú mal v rukách.
"Do ružova. Ty?"
"Tiež. Chceš kávu?"
"Dám si." Ian mi teda nalial kávu a potom sme sa spoločne pobrali na gauč.
"Ideme na ten obed?" opýtal sa ma Ian asi po hodinke. Už boli tri hodiny poobede.
"Prečo nie, aj keď sú už tri hodiny," zasmiala som sa.
"Fajn. Tak sa poďme obliecť a môžeme ísť." Ako sme povedali tak sme urobili. Šli sme sa obliecť a zašli do našej obľúbenej reštaurácie. Už sme tam neboli dosť dlho. Bolo to ako za starých čias, keď bolo medzi nami všetko v poriadku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mona mona | 16. září 2014 v 16:47 | Reagovat

úplne boží...hlatala jsem kazdy slovo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama