close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Život našich hviezd II. Kapitola 9. Budúcnosť

27. září 2014 v 18:50 | Laurika |  Život našich hviezd II.
Tak som napísala ďalšiu kapitolku k ŽNH. :) Dúfam, že sa bude páčiť, aj keď je to len taký opis Ianových a Nininých pocitov. :) Nabudúce sa to už snáď nejako rozbehne. :)


Každý chceme niečo iné. Asi to naozaj nemá význam.
"Asi máš pravdu. Ale ja ťa nechcem stratiť." Povedala som úprimne. Ian sa na mňa smutne pozrel. Podišiel ku mne a pozrel mi do očí.
"Však ma nestratíš. Ešte sa stále budeme stretávať tu. Na natáčaní a hocikedy môžeme niekam zájsť. Si moja kamarátka. Najlepšia kamarátka a to sa nikdy nezmení." Len som prikývla a začala plakať. Boli sme spolu skoro štyri roky a teraz si mám zvyknúť na to, že tu zrazu nebude. Ian ma objal a ja som sa na neho tesne nalepila. Silno som mu objatie opätovala.
"Stále ťa ľúbim, Nina. Na tom sa nič nezmenilo. Ale nemá to význam. Zbytočne sa obaja trápime. Radšej to ukončiť teraz ako neskôr. Potom by sme sa znenávideli a bolo by to ešte horšie." Len som slabo prikývla. Vedela som, že má pravdu, ale nevedela som si na ten pocit, pocit, že budem bez neho, zvyknúť. Bola som na ňom tak silno navyknutá, že som si to nevedela ani len predstaviť. Ale musela som. Pre jeho dobro, pre moje dobro. Pre dobro nášho vzťahu. Ako priateľa ho predsa nestratím, nie?
"Viem, že máš pravdu, Ian. Len sa na to ťažko zvyká. Milujem ťa a je mi ľúto, že nie som schopná dať ti to čo chceš. Ale ja na to ešte nie som pripravená. Poznáš ma. Chcem si vybudovať kariéru, nejaké to meno." Začala som vysvetľovať, ale ani som nemusela pokračovať. Ian to všetko vedel. Poznal ma lepšie ako ktokoľvek iný.
"Ja viem, Nina. Chápem ťa." Usmial sa Ian a pohladil ma po líci.
"Asi by sme si mali na zbytok dňa vziať voľno, čo?" Zasmiala som sa smutne. Ian len prikývol. Spoločne sme šli za Julie a naozaj si vzali voľno. Nebola z toho nadšená, ale vzhľadom na našu predchádzajúcu hádku nám to povolila. S plačom som nasadla za volant a šla za mamou. Nemohla som uveriť, že je koniec. Po skoro štyroch rokoch sme sa len tak rozišli. Bez mihnutia oka. Tá bolesť bola neskutočná. Nevedela som či to zvládnem. Pred Ianom som dokázala robiť silnú a statočnú, ale pred sama sebou už nie. Nechcem, aby bol koniec. Milujem ho. Neviem si predstaviť život bez neho. Tak strašne mi chýbal už teraz a to prešlo len niekoľko minút. Ako mám prežiť celú večnosť bez neho. Vedela som však, že je to naozaj pre nás oboch to najlepšie. Ak on chce dieťa, rodinu a ja kariéru. Sú to dve úplne rozdielne veci a aj keby sme veľmi chceli z tohoto sa nedá spraviť kompromis. Tu ide o našu budúcnosť. Cez slzy som už skoro ani nevidela kam idem. Dalo mi naozaj veľa úsilia šoférovať. Bola som taká rada, keď som konečne dorazila k mame domov. Neďaleko som však zahliadla pár paparazzov. Rýchlo som sa skrčila a narýchlo na seba natrela nejaký ten make - up, aby zamaskoval tie kruhy pod očami od nedostatku spánku a plakania. Keď som sa pozrela na maminu za stolom, znova to na mňa prišlo. Opäť som začala plakať a mala som pocit, že ten deň už ani neprestanem.
"Nina! Preboha čo sa stalo? Prečo plačeš?" V momente bola pri mne a zvierala ma vo svojom medveďom objatí.
"Je koniec! Všetko to skončilo!" Plakala som stále. Skoro ma ani nebolo rozumieť.
"Ako koniec? Poď si sadnúť, dám ti niečo na jedenie a všetko mi pekne vyrozprávaš." Posadila ma za stôl, ale ja som momentálne nemala na nič chuť. Položila predo mňa tanier s polievkou, ale ja som naň ani nepozrela. Nič nechcem.
"Už si sa trocha upokojila?" Snažila som sa zhlboka dýchať a zastaviť tie vzlyky. Už som sa naozaj trocha upokojila, ale opäť sa mi chcelo plakať. Udržala som to v sebe a pozrela na mamu. Prikývla som.
"Teraz mi všetko vyrozprávaj." A tak som začala rozprávať. Povedala som jej o tých problémoch čo sme s Ianom mali. Od Dereka až po dieťa, po ktorom Ian tak veľmi túži.
"Stále sme sa hádali a dnes to všetko vyvrcholilo. Ian povedal, že náš vzťah nemá význam a budúcnosť a v podstate mal pravdu, ale strašne to bolí." Tentoraz som to už neudržala a opäť začala plakať. Mama sa na mňa len zhrozene pozerala.
"Myslíš to vážne? Takže sa idete rozvádzať?" Pozrela som na ňu.
"Vidíš! Nad rozvodom som ani nepremýšľala. Bude to strašne veľa papierovačiek. Preboha nad čím to premýšľam. A ty tiež mami? Práve som ti povedala, že môj štvorročný vzťah stroskotal a ty sa ma pýtaš na rozvod?! To je to najmenej nemyslíš?" Kričala som.
"Máš pravdu. Prepáč. Ja len že, ty a Ian, boli ste takí šťastní a spokojní. Vôbec by ma ani nenapadlo, že by ste sa mohli raz rozísť alebo rozviesť."
"Ja viem mami, ale ty si nás už dlho nevidela. Posledné tri - štyri mesiace to bola u nás doma katastrofa. Stále sme sa len hádali. Nefungovalo to. A Ian má pravdu. Ten vzťah stratil význam. Ja chcem niečo úplne iné ako on. Teraz si začínam uvedomovať, že mi sme s Ianom ako oheň a ľad. Úplne rozdielny. Strašne to bolí, ale je to bohužiaľ tak. Zrejme sa k sebe nehodíme. Len by sme jeden druhému zbytočne ubližovali." Pozerala som na ňu a premýšľala nad svojimi slovami.
"Láska niekedy nestačí," zašepkala som po chvíli ticha.

IAN:
Keď som prišiel k nám, teda vlastne už len k sebe, domov, sadol som na gauč a vzal si fľašu whisky. Nevedel som čo robiť. Nevedel som ako sa mám chovať, ako sa cítiť. Celý môj život zrazu akoby skončil. Nevedel som si to bez nej predstaviť. Nevedel som si predstaviť, že ráno vstanem a ona tam nebude. Nevedel som si predstaviť, že mi nespraví raňajky, že ma každý deň nepobozká a nepovie dobré ráno alebo dobrú noc. Život bez nej bude nudný a strašne bezvýznamný. Mal som pocit, že posledné štyri roky sme len tak zahodili. Budovali sme náš vzťah tak strašne dlho a teraz bol zrazu v nanosekunde preč. Akoby tie štyri roky ani neboli. Akoby nikdy neexistovali. Nikdy som si nemyslel, že by som mohol plakať pre nejakú ženu, ale Nina bola iná. Rozplakal som sa ako malý chlapec. Nechcem o ňu prísť. Chýba mi už teraz. Na jednu stranu som vedel, že to bude strašne ťažké rozviesť sa s ňou a potom s ňou natáčať milostné scény, no na druhej strane som vedel, že je to pre nás to najlepšie. Ak by sme pokračovali vo vzťahu, v ktorom chce každý niečo iné, zbytočne by sme sa len trápili. Hádali by sme sa kvôli tomu každý deň. Bolo by to medzi nami neustále napäté. Ubližovali by sme jeden druhému a to len pre nič za nič. Nemohli sme si ďalej klamať a predsierať, že všetko zvládneme. S Ninou sme si toho preskákali už veľa, ale toto bolo iné. Tu ide o našu budúcnosť. O budovanie našeho vzťahu a o pohľad na ten vzťah. Ak ja mám úplne iný pohľad na vzťahy a život, nemá význam byť s niekým kto ho nezdieľa, aj keď ju tak neskutočne milujem.

Ďakujem za komenty. :) Ste úžasní. :* Dúfam, že sa kapitolka páčila, aj keď opäť len taká kratšia. Napíšte čo by ste chceli na zajtra. :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mona mona | 27. září 2014 v 20:06 | Reagovat

úžasný, hodně smutný...oni stejně patří k sobě. A je jedno jestli jsou spolu nebo ne. Vždy k sobě prostě patřit budou :D :D

2 Susi Susi | Web | 27. září 2014 v 23:26 | Reagovat

O_O Ne, prosím, to nemůže být jejich konec :-( Jestli bude ještě jedna taková kapitola, tak začnu opravdu brečet. Prosím, přidej další co nejdříve

3 klára klára | 27. září 2014 v 23:47 | Reagovat

to je smutný :( doufám že se zase někdy dají dohromady. na zítra memories :)

4 terka terka | 28. září 2014 v 19:57 | Reagovat

Tak aspon, ze se nejak strasne nepohadali. Prosim Memories nebo ten epilog k Zamene ;-)

5 vida vida | 29. září 2014 v 8:10 | Reagovat

ne to prostě nemuze být jejich konec :( :( :(. Moc na tom dítěti trval, ale na druhou stranu jsem ho chápala. Už se chtěl usadit a Nina řádit životěm :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama