Tak som to napísala! :) Síce o trištvrte hodinu neskôr, ale predsa. :D Zámenu už asi nestíham. :/ Ale zajtra ráno sa o to pokúsim. :) Tak, príjemné čítanie. :)

NINA:
Derek má zajtra oslavu narodenín, ktoré mal pred týždňom. Chcela som tam ísť. Chcela som vidieť svojich priateľov. Chýbali mi. Nebola som s nimi už dobrý mesiac. To čo Derek spravil, nemal robiť. Prehnal to. Porušil pomyselnú hranicu medzi nami, aj keď vedel, že mám priateľa. Priateľa, ktorý je v podstate aj jeho priateľom. Ale stále je to môj kamarát. Môj veľmi dobrý kamarát a ja ho chcem vidieť. Hlavne sa s ním chcem o všetkom porozprávať. Chcem si to s ním vydiskutovať.
"Ian?" Sedeli sme v obývačke na gauči, pozerali telku a popíjali vínko. Na túto otázku som sa dlho pripravovala. Viem, že z toho nebude nadšený. Bude ho to trápiť po celý čas čo tam budem, ale vzťah je predsa o dôvere, nie? Aj keď ja som tú jeho už zradila.
"No konečne!" Zasmial sa. Nechápavo som na neho hľadela. On sa len usmieval.
"Už asi týždeň zbieraš odvahu na to, aby si sa ma niečo opýtala. Konečne si sa k tomu dokopala," povedal s lišiackym úsmevom. Aj ja som sa usmiala a trocha sa upokojila. Veď je to Ian. On to pochopí.
"Áno. Poznáš ma až moc dobre. Desí ma to." Pozrela som na neho. Ian sa len opäť zasmial a objal ma okolo pliec. Ľahla som si mu na hruď. Aspoň som mu nemusela pozerať do očí.
"Derek mal narodeniny. Hádam, že má aj oslavu. A zajtra je sobota. To je to čo sa chceš opýtať? Chceš ísť na tú oslavu?" Prekvapil ma. Vôbec ma nenapadlo, že by si pamätal jeho narodeniny, alebo žeby tak rýchlo odhadol čo asi chcem. Naozaj ma pozná až príliš dobre. Posadila som sa tak, aby som mu videla do tváre. Bola tam zmes pocitov. Láska, pochybnosti, neistota, obavy. Prikývla som na súhlas a on si povzdychol.
"Nejdem tam len kvôli nemu. Chcem vidieť hlavne ostatných. Je mi ľúto čo sa stalo, Derek ma neskutočne sklamal, ale stále je to môj kamarát. Mám ho rada a nechcem, aby to medzi nami takto dopadlo. Potrebujem si to s ním vydiskutovať." Ian sa na moje prekvapenie usmial a pohladil ma po chrbte.
"Však v poriadku," smial sa. "Nechcem, aby si sa pýtala na moje povolenia. Si slobodný človek. Rozhoduješ sa sama." Pobozkal ma.
"Ja viem. Len som chcela..."
"V poriadku. Bež a zabav sa. Všetkých pozdravuj." Usmial sa a znova ma pobozkal.
"Naozaj?"
"Áno. Máš pravdu. Musíš si užívať aj mimo tohto domu a natáčania. Celý týždeň pracujeme. Zaslúžiš si to." Pozeral mi do očí. Vedela som, že to myslí vážne. Úprimne chcel, aby som tam šla a zabavila sa. Len som sa usmiala a objala ho.
"Neskutočne ťa ľúbim. Vieš to, však? Milujem len teba. Navždy." Vzala som jeho tvár do dlaní a pozerala mu hlboko do očí, aby vedel, že to myslím vážne. Potom som ho pobozkala. Ľahla som si späť na jeho hruď a pozerala telku.
"A prečo nejdeš s nami?" napadlo ma. Nadšene som na neho pozrela. Chcela som tam byť s ním. Bolo by to úžasné. Zbožňujem akcie s Ianom. Vždycky je tam taký uvoľnený a hravý. No on sa zasmial.
"Čosi. Nemohol by som s ním byť v jednej miestnosti." Smutne som našpúlila ústa.
"Nepozeraj sa takto na mňa. Fakt sa necítim na to, byť tam s ním."
"Aspoň by si bol so mnou. A mal by si ma pod kontrolou," usmiala som sa.
"A potrebujem ťa mať pod kontrolou?" opýtal sa s provokačným úsmevom.
"Samozrejme, že nie. To len pre istotu." Zasa som ho objala a potom sme sa už iba túlili na gauči.
"Ahojte," privítala som sa so všetkými. Všetci ma vyobjímali a ja ich tiež. Tak mi všetci chýbali! S babami sme klebetili o tom čo je nové za ten mesiac čo sme spolu neboli. Nič také sa ani nezmenilo. Všetko bolo viac-menej rovnaké.
"No a čo ty a Ian?" opýtala sa Sarah a veľavýznamne na mňa pozrela. Nikdo o tom čo sa stalo s Derekom nevie, takže o našej kríze tiež nie. To mi vyhovovalo. Nechcem sa o tom s nikým baviť. Už je to za nami. Teda aspoň dúfam.
"Úžasne. Boli sme v Paríži a ták. Väčšinu času len pracujeme. Však to poznáte."
"Bože. Ja ti to tak závidím," povzdychla si Rosa. To je tá baba čo s ním minule flirtovala!
"Ďakujem. Je čo závidieť," usmiala som sa. Bože, ako som ju ja nenávidela. Chodí s nami von len krátko a už sa tu celkom zabývala. Ja to nechápem! Nech dá Ianovi pokoj! Ďalej som ju už radšej neriešila, pretože by som jej niečo urobila. Dali sme si ešte zopár drinkov a potom ma Nikki vytiahla na parket. Tancovali sme asi hodinu kým konečne prišiel oslávenec. So všetkými sa privítal, až nakoniec prišiel ku baru, kde sme sa s Nikki o niečom akurát bavili.
"Ahojte." Keď ma zbadal vyzeral naozaj prekvapene. Nikki si to zrejme všimla a tak sa nenápadne odkradla. Mám ju naozaj veľmi rada, je to jedna z mojích najlepších kamarátok, ale ak Ianovi zasa niečo povie! Hlavne, keď sa nič nedeje
"Ahoj. Všetko najlepšie," popriala som mu a objala ho. Objatie mi opätoval, ale bolo to trocha neisté.
"Ďakujem. Som rád, že si tu," povedal úprimne a usmial sa. Objednal si tequilu a sadol si vedľa mňa.
"Aj ja som rada, že som tu. Musíme si niečo vysvetliť."
"Áno to musíme. Prepáč, spravil som chybu. Obrovskú chybu. Bol som trocha opitý a vymklo sa mi to spod kontroly." Prikývla som.
"Aj ja sa ti musím ospravedlniť. Na bozk musia byť dvaja. Tiež som spravila chybu. Veľkú chybu." Aj Derek len prikývol. Ešte chvíľu sme strávili pri bare a potom šli tancovať. Oslava bola naozaj úžasná. Bola som rada, že som ich konečne videla a strávila nejaký čas aj s nimi. S Derekom to už bolo ako-tak v pohode. Zasa sme boli priateľmi. Všetko sa vrátilo do normálu. Konečne. Mala som Iana aj Dereka aj svojich priateľov. Mohlo ma napadnúť, že keď mám všetko čo chcem tak sa čoskoro niečo pokazí...
Všetkým ďakujem za komenty. :3 Ste úžasní! A čo by ste chceli nabudúce? Okrem Zámeny, tú som vám už sľúbila, takže tá bude. :) Ale ešte neviem kedy. Či ráno alebo až večer. :D Takže zajtra Zámena a čo v nedeľu? Píšte do komentov! :)
































Super, co se pokazí?
v neděli prosím tuto 