Na dnes ste si priali ŽNH, tak tu je. :) A prosím o komenty! Odkedy pridávam poviedku každá deň tak je tých komentov menej a menej čo ma mrzí, pretože ja potom ani nemám moc chuť písať. :/

Mohlo ma napadnúť, že keď mám všetko čo chcem tak sa čoskoro niečo pokazí...
Ďalšie dva mesiace to pokračovala. Chodila som na akcie, ale bola som aj doma. S Ianom sme spravili kompromis. Piatky a nedele som bola s ním a v sobotu som bola s priateľmi. S Derekom bolo zatiaľ všetko v poriadku. Keď bol však opitý bol až príliš prítulný. Stále ma hladil alebo sa ma dotýkal. Objímal ma okolo pliec alebo sme tancovali. Jedného večera mi aj vyznal lásku. Povedal mi, že ma miluje a že ho strašne štve, že nemôžeme byť spolu. Nikdy by som to na neho nepovedala. Ale bola som si istá, že na ďalší deň už o tom ani nevedel. Určite zabudol, bol dosť opitý, a tak som to nechala tak. Ani neviem aké emócie to vo mne zanechalo. Prísť na to, že váš veľmi dobrý kamarát je v podstate do vás zaľúbený, bolo naozaj prekvapujúce. Nevedela som ako sa mám k nemu chovať. Robila som, že o tom nič neviem a že sa nič nezmenilo, ale niekedy to bolo naozaj ťažké. Začala som si viac všímať jeho pohľady a až vtedy mi došlo, že som bola strašne slepá. Nechápem ako som si toto všetko nemohla všimnúť už predtým. No a čo sa týka Iana, zasa sme sa začali hádať. Nevadilo mu, že chodím na akcie. Vlastne bol aj rád, že trávim čas aj mimo domu s priateľmi. No on chcel .... dieťa. Chcel si založiť rodinu, ale ja som na to ešte není pripravená. Chápem, že je o desať rokov starší, ale myslím, že na takéto veci máme ešte čas. Sme mladí a ja chcem urobiť kariéru až potom sa usadiť. Ian mi však stále vyčítal, že som si ho vzala, keď som nechcela to isté ako on. Občas som si uvedomila a priznala, že je to vlastne pravda. Vedela som, že chce dieťa. Spomínal to naozaj veľakrát, ešte predtým než sme sa vzali. Ja ho chápem, ale chcem, aby aj on chápal mňa.
"Takže, povieš mi k tomu niečo?" Opäť sme sa hádali a Ian opäť podotkol, že chce dieťa.
"Ian, o tomto sme sa už bavili. Prečo sa tak strašne ponáhľaš? Veď máme ešte čas." Stála som si za svojím.
"Ty máš čas, Nina! Ty! Ale ja nie. Mám 35 rokov. Moje dieťa skončí vysokú a ja budem mať 50! Vieš aký je to pre mňa pocit?" Tak toto ma prekvapilo. V podstate mal pravdu. Prišla som k nemu a objala ho.
"Prosím ťa, nemôžeme ešte počkať?" Ian sa odo mňa odtiahol a šiel k dverám. Než vyšiel von ešte podotkol: "Ty áno, ale ja nie." A bol preč. Povzdychla som si a ľahla si na gauč. Myslím, že Ian ma v jednom bohužiaľ pravdu. Ak chceme každý niečo iné, tento vzťah nemá význam.
IAN:
Naštvala ma! Tak strašne ma naštvala. Vzťah a manželstvo majú byť o dôvere a chápaní toho druhého. Ale ona ma nechápe. Vôbec ju netrápi to čo chcem ja. Samozrejme, že má čas. Ona áno. Má 25 rokov. V podstate celý život pred sebou, ale čo ja! Ja už predsa nemám čas a ona to vedela. Veľmi dobre vedela, že si ma berie. Vedela čo chcem, tak prečo to nerešpektuje. Popri svojich myšlienkách som sa dostal až do nejakého baru. Bola jedna hodina poobede, ale naplnení bol dosť. Sadol som si za bar a objednal si whisky. Asi po dvoch pohárikoch ma vyrušila Nikki.
"Ahoj, cudzinec. Pekne dlho som ťa nevidela." Otočil som sa za jej hlasom a usmial sa. Objal som ju.
"Ahoj, Nikki. Rád ťa vidím. Čo ty tu?" Prisadla si a objednala si to isté ako ja.
"To by som sa mala pýtať skôr ja teba. Je jedna hodina a ty už takto popíjaš?" Znova sa usmiala. Nikki mám rád. Je to veľmi dobrá kamarátka a vždy ma dokáže rozveseliť.
"Manželské problémy. Nič nezvyčajné," smutne som sa pousmial. Nikki prikývla.
"Tak to mi je ľúto. Asi sa ti o tom moc rozprávať nechce, čo?" opýtala sa.
"Ani nie." Dopil som posledný pohár a hodil na bar peniaze.
"Nedáš si so mnou ešte jeden?"
"Nemôžem. O druhej mám natáčanie. Musím ísť. Mali by sme sa stretávať častejšie. Niekedy sa ozvi."
"Počkaj. Idem s tebou." Usmiala sa, tiež dopila svoju whisky a spoločne sme vyšli von. Boli tam paparazzi. Fotili nás o sto šesť. To bude zasa rečí. Šli sme spoločne k štúdiu, kde sa natáčalo TVD. S Nikki mi bolo dobre, stále sme sa smiali. Už som aj zabudol aká je s ňou zábava. Sme veľmi dobrí a dlhoroční priatelia. Odkedy som však s Ninou tak sme sa moc nevýdali. Zo začiatku sme chodili na dvojité rande, ale keď sa Nikki a Paul, jej manžel, rozviedli už sme sa s ňou moc nevýdali. Teda aspoň ja nie. Myslím, že Nina áno, keďže aj Nikki určite chodí na tie ich akcie. Vedel som, že kvôli tým fotkám, ktoré práve vznikli bude zasa plno rečí, ale momentálne ma to netrápilo. Nech si myslí, kto chce čo chce. Nikki ma odprevadila až k štúdiu. Vlastne to mala po ceste domov. Znova sme sa na rozlúčku objali a ja som vošiel do práce. Som zvedavý ako sa bude Nina chovať. Keď som prišiel všetci boli v Salvatorovskej obývačke. Sadol som si vedľa Niny, ale ani som na ňu nepozrel. Ona si však ľahla na moju hruď a objala ma.
"Miláčik," povedala a pobozkala ma na krku.
"Áno?"
"Nehnevaj sa. Prosím! Ľúbim ťa." Zasmial som sa.
"Tentokrát to nebude také jednoduché, Nina. Vážne si ma naštvala."
"Tak si sa šiel o tom porozprávať s Nikki?" Nechápavo som na ňu pozeral. Čo je na tom, že som bol s Nikki? Myslel som, že to bude riešiť len bulvár, ale asi som sa mýlil.
"Stretli sme sa v bare a šla ma odprevadiť do štúdia. Má to po ceste domov. Je to kamarátka. Čo je na tom také zlé? Nechápem." To už na nás všetci pozerali. Bolo mi to dosť nepríjemné. Všetci sme tu ako rodina, ale toto je len medzi nami. Nechápem prečo to musí rozoberať práve teraz a tu.
"Mám taký pocit, že Nikki nejde len o kamarátstvo." Teraz som na ňu pozeral ešte viac prekvapene.
"Blázníš? Má dva mesiace po rozvode. To je smiešne."
"No len aby." Tak to ma tiež naštvalo.
"Len aby? Ty si každý sobotu s Derekom. S chlapom, ktorému sto percentne nejde len o priateľstvo. S chlapom, ktorý ťa pobozkal a tým skoro zničil to čo je medzi nami. Ja si raz vyjdem s kamarátkou, ktorú náhodne stretnem v bare a je z toho veľký prúser. To je naozaj fér." Nina na mňa zarazene pozerala. Nikdy som po nej moc nekričal. Nečakal to odo mňa. A ostatní tiež nie. Tí na mňa hľadeli ešte zarazenejšie. Nevedeli čo sa v poslednej dobe medzi nami deje, takže všetko boli pre nich novinky.
"Máš pravdu. Prepáč," zašepkala. Vyzerala naozaj zranene. Bolo mi ľúto, že som tak kričal.
"Nechcel som kričať." Nina len prikývla a ja som odišiel do šatne.
NINA:
"Toto som dodrbkala," povzdychla som si, keď odišiel. Tá hádka, a ešte pred očami všetkých priateľov, ma strašne mrzela.
"Nevedela som, že máte s Ianom takéto problémy," povedala Candice.
"No, máme."
"Derek ťa pobozkal?" opýtala sa Kat.
"Boli sme opití. S Ianom sme boli vtedy pohádaní a tak nejako sme sa pobozkali," pokrčila som ramenami.
"Tak nejako? Preboha, Nina! Veď ty si ho podviedla!" Kat je Ianova najlepšia kamarátka. Mohlo mi dôjsť, že bude na mňa naštvaná.
"Ja viem, Kat. Ani si nevieš predstaviť ako ma to mrzí. Ale my sme si to už vydiskutovali. Ian mi odpustil. Síce to trvalo, ale odpustil mi a začali sme od začiatku." Kat len krútila hlavou.
"Ja ale nechápem ako si mu to mohla urobiť. Preboha veď on ťa tak strašne miluje! Dal by ti čokoľvek!"
"Ja viem." Samozrejme, že to viem. Teraz mi to prišlo ľúto ešte viac. Ian ma má naozaj veľmi rád. Musím si to s ním vyriešiť. Opäť.
"Viem, Kat. A musíme to dať zasa do poriadku. Nemôžem ho stratiť." S týmito slovami som odišla za Ianom.
"Ahoj," povedala som a zavrela za sebou dvere.
"Ahoj. Ty ešte nie si oblečená? Zachvíľu natáčame."
"Áno ja viem. Budem hotová zachvíľu. Musíme sa porozprávať."
"A o čom? Už som ti povedal ako to bolo s Nikki."
"Nechcem sa baviť o Nikki. Ale o nás. O našom vzťahu."
"Úprimne Nina, myslím, že náš vzťah už ani nemá budúcnosť. Nehovoriac o nejakom význame." Neveriacky som na neho pozrela. Bohužiaľ som si musela priznať, že asi má pravdu. Každý chceme niečo iné. Asi to naozaj nemá význam.
Do deja som trocha zakomponovala aj Nikki. :D A nebola v poviedke poslednýkrát, takže sa máte na čo tešiť. Dúfam, že sa vám kapitolka páčila. :) A posledná otázka, čo na pondelok? Píšte do komentov. :)
































Achjo, a zase problémy :(
Ale skvěle napsané! Těším se na další.