close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Academy Sv.Badikov (Academy of The Darkness) Kapitola 1. Návrat

22. října 2014 v 6:08 | Laurika |  Academy Sv.Badikov (Academy of The Darkness)
Prepáčte, že som kapitolku nepridala včera, ale vypadla nám wi-fi a nemala som ju ako pridať. Je to len kratučké a nič také sa tam ani nedeje. Je to len taký začiatok dalo by sa povedať. :)



Dnes bol ten deň. Deň, keď som sa musela vrátiť späť do školy. Po mňa a môjho mladšieho brata Jeremyho prišla sama riaditeľka a dve zástupkyne. Robili z toho, až moc veľkú vedu. Ja chápem, že sa o nás smrteľníci nemôžu dozvedieť, ale všetci to až moc preháňajú. Dokážem do školy zájsť aj sama. Nepotrebujem mať za zadkom celú armádu!
Akadémia sv. Badikov, alebo ako ju väčšina s obľubov nazýva Akadémia Temna, nie je až taká zlá. Vyrastala som tam. Ako už je v nadprirodzenom svete zvykom, deti sa od troch rokov dávajú na Akadémiu, aby sa naučili ovládať svoju mágiu a nadprirodzené schopnosti. Ja som nebola výnimkou. Keď som mala tri roky, mama ma odovzdala vedeniu školy a odvtedy som bola v opatere tunajších učiteľov. Rovnako ako každý študent. Po smrti rodičov nás poslali domov k pozostávajúcej rodine, aby sme sa trocha spamätali a dnes, dnes sa musíme vrátiť. Na akadémií mi bolo dobre, ale predsalen, domov je domov.
Cesta na akadémiu trvala zhruba dve hodiny. Počas tej doby som si písala denník a premýšľala nad tým aké to bude opäť tam byť. Tešila som sa na Bonnie a Caroline moje najlepšie kamarátky. Tylera, Matta, dokonca aj dotieravého Stefana. Niekedy je jeho posadnutosť mojou osobou roztomilá, niekedy otravná. Ale teším sa na neho. Na všetkých. Nevidela som ich pol roka! Kedysi som s nimi bola každý deň.
Dorazili sme uprosted noci, takže v mojom svete bol deň. Študenti behali z jednej triedy do druhej a snažili sa prísť načas na svoje hodiny. Všade pobehovali vlkolaci, upíri, čarodejovia a aj miešanci ako napríklad ja. Môj otec bol upír, ktorý si začal s čarodejkov. Kedysi to bolo prísne zakázané práve kvôli tomu, aby vznikali deti ako ja, ale dnes je to celkom obyčajná záležitosť.
Odviedli nás priamo do riaditeľkinej kancelárie. Dala nám naše rozvrhy pre tento ročník. Ja som v tretiaku a môj malý bráška v druháku na strednej. Rozvrh bol, ako inak, náročný. Každý deň som mala po osem alebo sedem hodín. Celý deň, vlastne noc, budem tráviť v škole. Nemôžem sa dočkať. Taktiež som sa nemohla dočkať kedy už budem konečne vo svojej izbe. Mala som ju sama čo bolo naozaj úžasné. Potrebujem súkromie, na ktoré som si za toho pol roka zvykla. Keď som konečne bola sama, začala som vybaľovať a usporiadala som si izbu podľa mojich predstáv. Na dneska som bola ospravedlnená z vyučovania a tak som sa šla len tak poprechádzať do záhrady. Vzala som si denník a vybrala sa čo najďalej od školy. Bola tam malá chatrč, kde kedysi spávali zamestnanci, ale dnes je to len opustená chatka. Vždy sme sa sem chodili s Bonnie a Caroline opíjať, aby nás nik nenachytal. Dnes to boli len spomienky a pritom to bolo ešte pred pol rokom. Môj život sa od základov zmenil. Kedysi som bola kráľovnou každého večierka, ale teraz sa na to necítim. Nemám na nič náladu.
"Ahooooj," ozvalo sa zrazu za mnou a zozadu sa na mňa vrhli Bonnie s Caroline.
"Ahojte," usmiala som sa a poriadne ich vyobjímala.
"Konečne si tu! Vedeli sme, kde ťa hľadať, hneď ako nám povedali, že si sa vrátila. Strašne si nám chýbala! Ako si sa mala? Čo máš nové?" vysypala na mňa plno otázok Caroline. Sadli si vedľa mňa a začali sme rozprávať. Tu na škole sa toho udialo dosť, ako som sa dozvedela. Caroline však najviac zaujala len jedna vec.
"Vieš aký je úžasný! Je to profesor mágie a biológie. Volá sa Damon Salvatore a je totálne úžasný! Ale to musíš najprv vidieť, aby si uverila." Keď o ňom hovorila úplne žiarila. Naozaj by som ho chcela spoznať.
"Počkaj, Salvatore? Ako Stefan?" napadlo ma zrazu.
"Áno," povedala Caroline s úsmevom. "Je to jeho starší brat. Predstav si aký nádherný je Stefan a čo potom jeho starší brat," usmievala sa od ucha k uchu Caroline. Aj v Bonniných očiach som videla záblesk záujmu. A to už bolo čo povedať! Naozaj som chcela toho záhadného sexi nového profesora poznať.
"Teším sa keď ho spoznám," zasmiala som sa.
"Som taká rada, že už si späť, El! Strašne si nám chýbala, ale teraz už musíme ísť na hodinu." Caroline na mňa hodina smutný výraz a silno ma ešte raz vyobjímala. Hneď na to aj Bonnie.
"Tak sa zatiaľ majte! Uvidíme sa na obede," zamávala som im na rozlúčku.
Po tom ako Car s Bonnie odišli som ešte chvíľu sedela pred tou chatkou a potom sa vybrala do izby. Cestou mi vypadol denník a keď som sa po ňom načiahla niekto mi ho zodvihol. Spanikárila som. Nechcela som, aby ho začal čítať alebo niečo podobné. Boli to moje naintímnejšie myšlienky, ktoré patrili len mne. Keď som však pozrela do tých modrých očí, nemala som pocit, že by ho chcel čítať...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Erin Erin | 22. října 2014 v 8:01 | Reagovat

překrásné....těším se na další vývoj ;-)

2 vida vida | 22. října 2014 v 8:18 | Reagovat

na úvod to stačí :-)...potřebujeme seznámit s dějem. Tohle bude vícekapitolová povídka?

3 Laurika Laurika | 22. října 2014 v 9:51 | Reagovat

[2]: áno :-)

4 Nika Nika | 22. října 2014 v 21:23 | Reagovat

super :D  :-D  :-)

5 klára klára | 22. října 2014 v 22:49 | Reagovat

wow zní to skvěle :) těším se na další!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama