Nová kapitolka najnovšej poviedky Academy of The Darkness. :)

Keď som však pozrela do tých modrých očí, nemala som pocit, že by ho chcel čítať...
"Nech sa páči," usmial sa a podal mi denník.
"Ď-ďakujem," vykoktala som a vzala si ho.
"Vy ste tu nová?" Prikývla som. To musí byť on. Damon Salvatore. Neviem si predstaviť viac sexi chlapa ako tento. To už asi ani nejde. Zaujímalo aký je typ učiteľa. Je dosť mladý, takže by nemusel byť až taký prísny. Vyzerá byť skôr taký pohodár.
"Nemala by ste byť na vyučovaní?" Alebo je prísny.
"Na dneska som ešte ospravedlnená. Chcela som si len trocha utriediť myšlienky, ale už idem k sebe do izby pozrieť si čo sa tu práve preberá." Bola som z neho nervózna. Mal taký prenikavý a tajomný pohľad. Nevedela som čo si o ňom myslieť. Prišiel mi tak nepredvídateľný.
"To je asi dobrý nápad. Keďže ste, ale ospravedlnená, môžeme sa prejsť a potom sa pôjdete venovať štúdiu." Usmial sa a mňa tým úplne odzbrojil. Rovnako ako tým návrhom. Je to predsa učiteľ. Mal by si držať odstup, nie?
"Jasne. Prečo nie." Pokrčila som plecami.
"Prepáčte, ani som sa nepredstavil. Som Damon Salvatore. Budeme sa stretávať na hodinách mágie a biológie. Ste poločarodejka, pravda?" Samozrejme, že to vedel. V našom svete sa od seba vieme odlíšiť na prvý pohľad. Vedela som, že aj on je poloupír a poločarodej, a nielen preto, že to bol Stefanom starší brat. Prosto som to vedela. Je to niečo ako náš inštinkt. Vždy vieme s kým máme dočinenia.
"Som Elena Gilbertová. A áno som poločarodejka," usmiala som sa.
"Takže, Elena Gilbertová? Nedočkavo sme vás tu aj s bratom očakávali. Jeremy, však?" Opäť som prikývla.
"A prečo ste na nás tak nedočkavo čakali?" Nechápala som. Čo už je len na nás také vzácne! Damon len pokrčil plecami. Buď sa mi to len zdalo alebo som mu naozaj v očiach zazrela nejakú iskričku. Nejaké tajomstvo?
"Všetci tu vedia o tej nehode čo sa stala. Úprimnú sústrasť," pozrel na mňa ľútostivo.
"Ďakujem." Snažila som sa o úsmev, ale asi mi to moc nevyšlo. Dostali sme sa až na kraj školy, kde už začínal les. Sadli sme si na nejaký kmeň.
"Ste rada, že ste opäť tu?" To bola nečakaná otázka a ja som si uvedomila, že na ňu nie je jednoznačná odpoveď.
"Ja vlastne ani neviem. Tešila som sa na Caroline, Bonnie a ostatných priateľov, ale inak asi nie. Neviem. Príde mi ti ako väzenie oproti tomu ako som žila tam vonku za bránami tejto školy. A som nervózna zo všetkých tých strážcov čo sú okolo." Damon sa zasmial.
"Ale oni tu musia byť. Chránia nás a vás kontrolujú. Uznaj, že vám sa nedá len tak veriť. Každý deň nájdeme opitých študentov váľať sa kade-tade po škole." Teraz som sa začala smiať. To je pravda. Každý večer sa tu usporiada minimálne jedna párty s alkoholom, cigaretami a nadržanými teenegermi. Bola som ich súčasťou. Vždy sme vedeli ako sa zabaviť a skoro žiadnu takúto udalosť som nevynechala. Na druhú stranu musím uznať, že na túto školu mám celkom úžasné spomienky. A vtedy som si uvedomila, že možno sa to všetko zlepší. Po smrti rodičov som nemala na nič náladu, ale možno teraz, keď som tu, všetko sa zmení. Zasa sa vrátim do môjho života večierkov a divokých víkendov s priateľmi.
"Áno. Na to si pamätám. Bola som skoro na každom večierku tu na škole," priznala som ani neviem prečo. Je to predsa učiteľ, Gilbertová! Rozmýšľaj! Bolo mi s ním tak dobre, že som až zabudla na náš vzťah učiteľ/študent.
"Páni. Nevyzeráte na to." Usmial sa a udivene na mňa pozeral.
"Tak, lebo ste učiteľ. Pred učiteľmi musím vyzerať nevinne a slušne," usmiala som sa a on tiež. Mal krásny úsmev. On celý bol neskutočne krásny! Hneď ako som si to uvedomila som sa v duchu zahriakla. Mať takéto myšlienky o svojom učiteľovi je niečo nehorázne!
"Asi by ste už mali ísť študovať. Zajtra máme biológiu. Možno si vás trocha preskúšam," provokatívne sa usmial. Tiež som sa usmiala a pokrútila hlavou.
"Aby ste neboli prekvapený! Biológia mi celkom ide," vrátila som mu a postavila sa na odchod. Rozlúčili sme sa a ja som sa pobrala do mojej izby. Pred ňou ma už čakali Car s Bonnie.
"Vy ste už skončili?" divila som sa. To som bola s Damonom tak dlho? Pripadalo mi to ako desať minút.
"Áno. Ty si bola doteraz pri tej chatke? Čo si tam robila, preboha?"
"Nebola som tam. Odišla som chvíľu po vás, ale hádajte koho som stretla! A bola som s ním až doteraz!" Vyčarila som úsmev a vošli sme do izby. Všetky sme sa usadili na posteľ.
"Stefan?" Pokrútila som hlavou.
"Ale jeho priezvisko je tiež Salvatore," uškrnula som sa.
"Ty si bola s Damonom? S tým sexi profesorom?" vypleštila na mňa Caroline oči a ja som sa musela zasmiať.
"Áno. A máš pravdu! Je úžasný."
"Ty, mrcha! Aj ja chcem? Hneď nám všetko vyrozprávaj! O čom ste sa bavili? Aké to bolo sa s ním baviť? Hovor!" A tak som začala rozprávať o mojom prvom zážitku s profesorom. To že som pri ňom pociťovala niečo čo som v živote necítila som radšej zatajila. Sú to moje najlepšie kamarátky, ale aj tak. Je to môj profesor!
Dúfam, že sa vám to páčilo. :) A ďakujem za komenty. :3 Ste úžasní! :) :*
































Vždy na ni Damon působí takhle, ať je v ktetekoli roli