Krátka, narýchlo napísaná kapitolka LWY. Dúfam, že sa bude páčiť. Do deviatej som robila projekt, takže som naozaj len narýchlo niečo spísala. :) Ale aj tak dúfam, že sa bude páčiť. :)

"Preboha! Ty si vypol svoju ľudskosť!" Damon sa na znak súhlasu na mňa arogantne usmial a prikývol.
"A je to úžasné!"
Už sú to dva dni. Dva dni čo Damon s vypnutými emóciami odišiel. So Stefanom a Enzom sme sa vrátili do Mystic Falls. Enzo povedal, že ja a Augustiáni môžeme za to, že Damon je bez emócií. Prečo som mu ten sprostý mobil nezdvihla. Damon mal určite pocit, že som na neho zanevrela, že som na neho zabudla. Ja som taká blbá! Ako som to mohla urobiť. Nebyť mojej sprostosti mohla som teraz byť v Damonovom náručí. Namiesto toho sedím za stolom s Enzom a Stefanom a počúvam ich úžasné návrhy ako Damona vrátiť späť. Úprimne si myslím, že ani jeden nezabere. Damon je tvrdohlavý. Keď si zmyslí, že bude mať vypnutú ľudskosť, bude mať vypnutú ľudskosť. Bolo mi mizerne. Chcela som pre neho niečo spraviť, ale absolútne som nevedela čo. Nenávidela som seba, ale aj ich, Augustiánov, za to čo mu spravili. Mala som chuť ich jedného po druhom pozabíjať, aby už nikdy viac nikomu neublížili.
"Elena? Si v poriadku?" opýtal sa Stefan a divne na mňa pozeral. Uvedomila som si, že sa moje špicáky predĺžili. Rýchlo som sa od nich odvrátila a snažila sa upokojiť. Moc mi to teda nešlo. Stále som musela myslieť na tých ... Augustiánov, aby som nebola vulgárna.
"Som v pohode. Potrebujem len ísť na vzduch." Snažila som sa ukľudniť, ale cítila som len stále väčšiu a väčšiu zlosť. Ani neviem ako, dostala som sa do Whitmoru. Stála som pred tým domom a rozmýšľala. Mala som chuť tam vbehnúť a vŠetkých ich pozabíjať, ale na druhej strane som vedela, že sa musím ovládať. Všetko som to však hodila za hlavu. Pred očami sa mi zjavila Damonova tvár. Tvár môjho Damona, milujúceho Damona, ktorého mi oni vzali! Rozrazila som dvere a narazila na prvéhe. Zakusla som sa do neho a poriadne si to vychutnávala. Bolo to úžasné. Tá krv! Tá lahodná augustiánska krv! Asi som si to len nahovárala, ale chutila mi viac ako krv normálnych ľudí.
Nezabila som ho. To by som nebola ja a stratila by som svoju ľudkosť rovnako ako Damon. A to som nechcela. Vypila som dostatočne veľa jeho krvi na to, aby sa mu z tela vyplavil železník. Ovplyvnila som ho a šla ďalej. Musí pykať každý Augustián. Neviem, ktorý z nich strkal prsty do Damona a mučil ho. Všetci za to musia zaplatiť! Dole v pivnici pri celiach som narazila na ďalšieho. Opäť som sa do neho poriadne zakusla a ovplyvnila ho. Bol to úžasný pocit. Cítila som sa tak naplnená a sýta! Tak silná! Damon mal pravdu, je to ten najlepší pocit na svete. Stále som sa však ovládala. Aspoň som v to dúfala. Posledná moja zastávka bola v laboratóriu. Tam, kde sa vykonávali všetky tie svinstvá na upíroch a hlavne na Damonovi! Tiež som tam našla jedného Augustiána. Ten síce bojoval, ale nebol taký silný ako upír, takže som opäť pocítila na jazyku tú lahodnú chuť jeho krvi. Diabolsky som sa usmiala a znova ho ovplyvnila. Spokojná sama so sebou som sa pobrala späť do Mystic Falls. Enzo so Stefanom stále plánovali tie ich úžasné nápady. Radšej som tam ani nešla. Iba som ich pozdravila a sadla si pred telku.
DAMON:
Necítil som absolútne nič a bolo to neskutočné. Tá blondýnka, ktorú som práve cucal si začala až moc dovoľovať a tak som to ukončil. Zakusol som sa do nej ešte viac a nechal ju bezvládne spadnúť a zem. Diabolsky som sa usmial a zahodil telo do smetného koša. Pred očami sa mi zjavila tvár. Jej tvár. Elena sa na mňa pohŕdavo pozerala a mne puklo srdce. Nie! Nemôžem nič cítiť. Nezáleží mi na nej. Vykašľala sa na mňa a nechala, aby na mne robili tie experimenty. Je to jej vina! Kvôli nej som bol opäť pri Augustiánoch! Vykašľala sa na mňa!
Našiel som si hnedovlásku s hnedými hlbokými očami aké má Elena a zabil ju. Chladnokrvne som ju zabil. Nezáležalo mi na tom. Vedel som, že keby teraz predo mnou stála Elena, spravil by som to isté bez mihnutia oka!
ELENA:
Enzo od nás odišiel až neskoro večer. Ako som aj predpokladala zasa na nič neprišli.
"Neviem čo mám robiť."
"Ani ja, ale na sto percent viem, že to robíte zle."
"Vážne?" pozrel na mňa Stefan. "A ako to teda máme podľa teba robiť?"
"Neviem," pokrčila som plecami. "Ale viem, že oblafnúť ho nepôjde. Je až moc múdri na to, aby ste ho len tak obalamutili. A navyše je strašne tvrdohlavý. Ak bude chcieť mať vypnutú ľudkosť bude mať vypnutú ľudskosť," pokrčila som plecami.
"Máš pravdu. Ale ja som zúfalý. Chcem ho späť," priznal Stefan. Tentokrát som na neho udivene pozrela ja. Ešte nedávno sa choval akoby nechcel Damona zachríniť.
"Prepáč, že som sa tak choval. Asi som "sex bez záväzkou" nezvládol. Stále k tebe niečo cítim, ale nemal som právo sa tak k tebe chovať. A už vôbec som sa tak nemal stavať k tomu problému s Damonom. Nechcem, aby si si myslela, že ho nechcem zachrániť. Strašne mi chýba je to môj brat." Usmiala som sa na neho a prikývla.
"Aj mne neskutočne chýba." Položila som si hlavu na jeho rameno a Stefan ma objal.
Ráno ma prebudilo buchnutie nejakých ... nástrojov? Čo to má byť? Snažila som sa pohnúť, ale mala som zaviazané ruky aj nohy. Otvorila som oči a zistila, že ležím na nejakom kresle. Doktorskom kresle! Porozhliadala som sa okolo a zistila, že som v tom laboratóriu. Augustiáni!
Ako sa vám kapitolka páčila? :) A čo by ste chceli nabudúce? :) Ak by ste mali záujem tak môžem spraviť raz za mesiac článok, kde by ste sa ma mohli pýtať niečo ohľadom poviedok, mňa, blogu alebo hocičoho. Aby sme to tu trocha oživili a mohli by ste sa kľudne pýtať aj na spoileri ku poviedkam alebo hocičo iné. :) Takže mi dajte vedieť! :)
































Waw
další zápletka 