Opäť kratučká kapitolka ŽNH. :) Príjemné čítanie.


To čo som tam našla ma, ale vážne prekvapilo a ... zabolelo. Nikki tancovala okolo šporáku a robila palacinky. Keď si ma všimla zamrzla a usmiala sa.
"Ahoj." Bolo to dosť trápne, netušila som ako sa mám chovať.
"Ahoj. Je tu Ian?" opýtala som sa a tiež sa nútene usmiala.
"Myslím, že ešte spí. A nie je to tak ako si myslíš. Vážne," usmiala sa. A ako to teda je? Pomyslela som si.
"Je mi to jedno. Vážne. S Ianom už spolu nie sme."
"Áno ja viem. Ja len, že sme kamarátky a nechcem, aby si si myslela, že ...."
"Spávaš s mojím ex?" zasmiala som sa. Nikki prikývla. Tiež s úsmevom.
"Bolo by to veľmi divné keby som sa opýtala či ostaneš na raňajky?" zasmiala sa Nikki. Pokrčila som plecami a posadila sa k baru. Bolo to také divné opäť tu sedieť. Ešte nedávno to bol môj dom a dnes som tu len ako hosť. Raňajkujem so ženou, ktorá prespala u môjho bývalého aj keď tvrdí, že s ním nespáva. Aj tak si myslím, že raz bude. Keď som ešte bola s Ianom mala som pocit, že má pre neho slabosť.
"Takže, Ian ešte spí? Prišla som si len po pár vecí." Nadviazala som ďalšiu tému.
"Netuším či ešte spí. Bola som v hosťovskej. Vravím, že to nie je tak ako to vyzerá." Položila predo mňa tanier s palacinkami. Voňalo aj vyzeralo to božsky.
"Ale musíš uznať, že keď žena ráno robí takéto úžasné raňajky a ešte aj v mužskej košeli o desiatej ráno, vyzerá to všelijako." Nikki sa usmiala.
"Mala som chuť na palacinky. Robím ich viac pre seba ako pre Iana," zasmiala sa. "A Ianovu košeľu mám ako pyžamo. Ian je kamarát. Veľmi dobrý kamarát, ale nič viac. Včera sme sa stretli v bare a ja som to trocha prehnala. Bolo mi zle a tak ma sem vzal a nechal ma tu prespať."Znelo to logicky, ale stále to bolo divné. Len som prikývla a pustila som sa do tých palaciniek. Boli naozaj úžasné, to som musela uznať.
IAN:
Ráno ma prebudil rozhovor s kuchyne. Počul som Ninu, alebo len šaliem? Okamžite som sa postavil a zišiel dole. Ani som sa neobliekol! Bol som len v trenkách. Keď som vošiel do kuchyne, Nikki sa vykrúcala pri šporáku a Nina raňajkovala. Za iných okolností by to bol úžasný pohľad. Ale vedel som, že Nina bude naštvaná.
"Dobré ránko." S úsmevom som vošiel do kuchyne.
"Ahoj. Ja ... prišla som si po veci." Pozerala som sa na neho a aj on na mňa. Bolo to strašne divné, nevedela som ako sa chovať. Vídam ho skoro každý deň, ale teraz neviem čo robiť. Ako sa tváriť, čo povedať.
"Jasne. Máš ich v spálni," ukázal Ian ku schodom. Prikývla som a pobrala sa tam.
"Ty robíš palacinky?" usmial som sa na Nikki a postavil sa za ňu. Bol som pri nej naozaj blízsko, skoro som sa jej dotýkal a sám seba prekvapil ako sa mi to páči. Rýchlo som sa odtiahol a postavil sa vedľa nej. S úsmevom mu podala tanier s palacinkami. Sadol som si na barovú stoličku a Nikki oproti mne. Tá ženská vie naozaj pekelne dobre variť! Bolo to úžasné.
Myslím, že by som si to takto dokázal predstaviť každé ráno. Hneď ako som si to pomyslel ma to vydesilo. Po dojedení som vybehol za Ninou. Bola tam celkom dlho. Keď som vošiel do našej, teraz už iba mojej, spálne našiel som ju ako si prezerá našu svadobnú fotku.
"Nechám si ju tam na pamiatku," ozval som sa. Nina sa trhla a otočila na mňa. Po líci jej stekala jedna osamelá slza. Rýchlo si ju zotrela a snažila sa usmievať.
"Aj ja mám jednu," usmiala sa a položila ju naspäť. Prikývol som a trocha smutne sa pousmial.
"Našla si si tu všetko?" Prikývla a zo zeme zdvihla veľkú tašku. Usmiala sa a odchádzala. Keď sme zišli do kuchyne a chodby, Nikki tam nebola. Asi sa šla obliecť.
"Takže, toto je asi officiálny odchod," poznamenal som a pozeral na ňu. Oči sa jej podozrivo leskly. Akoby sa chcela rozplakať, ale zadržiavala to.
"Asi áno. Zrejme nám nie je súdené byť spolu," usmiala sa. Úsmev som jej opätoval a pritisol si ju k sebe v objatí. Nechcel som o ňu prísť. Tak veľmi ju milujem. Neviem si predstaviť, že by som mal byť s niekým iným. Ona je moje všetko. Prečo to tak strašne bolí. Viem, že celý ten vzťah stratil význam, no napriek tomu v ňom chcem pokračovať. Chcem ju mať pri sebe. Chcem, aby to bola ona, ktorá porodí a vychová moje deti. Bolo to také prosté a jednoduché a pritom také zložité.
Odtiahol som sa od Niny a pobozkal ju na čelo.
"Ahoj."
"Ahoj." Venovala mi posledný pohľad a potom odišla.
Ako sa vám kapitolka páčila? Ďakujem za komenty. :)
PS: Prepáčte, že tu nič nebolo, ale tento týždeň bol ťažký a potrebovala som si oddýchnuť. :) Môžem vám to vynahradiť nejakými jednorázovkami na prianie ak chcete. :) kľudne si do komentu napíšte ak by ste chceli prípadne či to má byť NIAN/DELENE a ták. :) Ja sa pokúsim niečo napísať. :)
































Mrzí mě ze to je asi definitivně konec. Těm.ranní pohled musel.ninun zabolet
určitě nějakou jednorazovku prosím.