close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Academy of The Darkness Kapitola 3. Plány

4. listopadu 2014 v 21:10 | Laurika |  Academy Sv.Badikov (Academy of The Darkness)
Tak na dnes som sa rozhodla pre túto poviedku. :) Dúfam, že sa vám bude páčiť. :) V tejto poviedke bude Damon zlý, ale bude mať dobré úmysli. :) Jeho zámery, charakter a pocity ohľadom Eleny budeme pomaly odkrývať v jednotlivých kapitolách. Ani ja sama ešte neviem čo všetko v tejto poviedke bude. :D



Je to môj profesor!
DAMON:
Bola to ona. Musela byť! Elena Gilbertová. Najstaršia z rodu Gilbertovcova k dvojníčka Katherine Pierce. Som si istý, že ona je tá pravá. Ona nás dostane zo všetkých problémov, do ktorých sme sa dostali. Spokojne som nakráčal do kancelárie, kde za stolom sedela riaditeľka a zástupkyňa školy.
"Je to ona. Musí byť. Ona nás z toho dostane." Obe na mňa skepticky pozreli.
"To nemôžeš vedieť naisto. A nemám z toho najlepší pocit. Predsalen je to študentka a my jej chceme urobiť niečo také. Je to zvrátené." Vedel som, že pracovať so ženami bude ťažké. Sú také precitlivené! Vezmeme Elenu a spravíme to čo bude treba. Je to len bezvýznamné dievča. Pretočil som očami.
"Je to pre dobro sveta. Nemôžeme dovoliť, aby nás neustále napádali. Musíme konať. A ona je jediná možnosť," tvrdil som.
"Prečo si si taký istý?"
"Vypadá ako ona. Katherine. A je najstaršia z rodu Gilbertovcov. Je dva v jednom! Predpovedali to pred stovkami rokov a nám sa to dnes deje priamo pred očami! Je dvojníčka, ale nie je Petrovova alebo Piercova! Je Gilbertová! Už nikdy nemusíme mať takúto príležitosť!" Tvrdil som stále neoblomne a priam nadšene. Možno som chladnokrvný, že chcem niečo také spraviť nevinnému osemnásťročnému dievčaťu, ale zachránim tak celý nadprirodzený svet. A to stojí za to! A nikdy som o sebe netvrdil, že som dobrý.
"A to ju chceš len tak uniesť? Stále sú tu stráže! Je to moc riskantné!"
"Zariadim, aby so mnou šla dobrovoľne."
"Ty ju chceš ovplyvňovať? Ak ti na to prídu..."
"Neprídu mi na to! Nechajte to na mňa. Ja malú Gilbertovú spracujem. Vy sa sústreďte na svoju prácu." Obe si povzdychli. Zrejme sa im to nepáčilo.
"Nechajme ju aspoň dokončiť školu. Za rok bude maturovať."
"Načo jej bude maturita, keď aj tak umre?" opýtal som sa nechápavo. Ženskú logiku asi nikdy nepochopím.
"Proste počkáme do jej maturity a hotovo!" uzavrela riaditeľka. Pokrčil som plecami. Je to vlastne jedno. Pár mesiacov hore dole. Aj tak Elenu nečaká iný osud ako smrť.
ELENA:
Budík mi zazvonil presne o šiestej ráno. Nechcelo sa mi ani pohnúť, nie to eŠte vstať a ísť na vyučovanie. Vedela som však, že musím a tak som sa prekonala a vstala. Obliekla som sa a pripravila sa na prvý deň školy. Nechcela som si to priznať, ale najviac som sa tešila na biológiu, ktorú učí on. Damon. Naozaj si ho neviem predstaviť ako učiteľa s kriedou pred tabuľou. Preto som sa nesmierne tešila, keď to uvidím. Ešte som si vzala tašku a šla na raňajky. Keď som otvorila dvere, Caroline s Bonnie tam už stáli a asi sa chystali zaklopať.
"Dobré ránko," usmiala sa vždy veselá Caroline. Či bolo pol siedmej ráno alebo dve hodiny poobede. Naozaj by som chcela vedieť ako to robí!
"Dobré aj vám. Ste nejaké rýchle."
"Škoda, že nemáš izbu s nami. Chýbaš nám."
"Veď sa budeme vídať každý deň v škole. A mne vyhovuje, že mám izbu sama," zasmiala som sa. Obe na mňa škaredo pozreli.
"Súkromie a tak. Nieže by som nechcela byť s vami. Aj vy ste mi veľmi chýbali."
"Toto si už nevyžehlíš!" Zasmiala sa Car a my spolu s ňou.
Sadli sme si k našemu zvyčajnému stolu. Bola som rada, že aspoň niečo sa nezmenilo. Zatiaľ som mala pocit, že táto škola a tento život čo som tu mala, už nie je taký aký býval. Vzala som si dve koblihy a sadla si za stôl. Akurát vtedy šiel okolo nás Damon. Usmial sa na mňa a žmurkol. No vážne! Preboha, veď je to môj profesor! Úsmevu na mojej tvári som však nemohla zabrániť.
"Ale, ale. Elena si tento rok začne s profesorom?" žartovala Caroline.
"Zabudni!"
"Teoreticky by si mohla. Tento rok maturujeme a potom už to profesor nebude. Teda aspoň nie tvoj. Dvere máš otvorené," pozrela na mňa provokačne Bonnie.
"Rozprávala som sa s ním raz! Jeden jediný raz a vy už nám chcete usporiadať svadbu!" Pretočila som očami a radšej sa venovala svojim raňajkám. Ja a Damon? Môj profesor? No to určite. Bola to divná predstava. Ale veľmi príjemná...

Tak ako sa vám vývoj tejto poviedky páči? Na zajtra chcete ŽNH alebo toto? :) A ďakujem za komenty. :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mona mona | 4. listopadu 2014 v 22:14 | Reagovat

To moc dlouho netrvalo aby si ji omotal kolem prstu (alespoň mi to tak přídě) :-D

2 klára klára | 4. listopadu 2014 v 23:18 | Reagovat

hezký :-)

3 Susi Susi | Web | 4. listopadu 2014 v 23:33 | Reagovat

Super kapitola, vyzerá to zatím dobre. Těším se až se to zamota :-)  prosím zítra ŽNH

4 sisa sisa | 5. listopadu 2014 v 19:41 | Reagovat

Paci sa mi to cim dalej tym viac :-) aj ked mna zaujala spomenutim mariotovych dedicov, ktorych ja milujem :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama