close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Život našich hviezd II. Kapitola 15. Zvedavosť

3. listopadu 2014 v 21:16 | Laurika |  Život našich hviezd II.
Tak som napísala ďalšiu kapitolu ako ste chceli. :) Celá sa odohráva z pohľadu Niny a v Ianovom dome. Nabudúce už napíšem aj niečo z pohľadu Iana, aby ste vlastne vedeli ako to medzi ním a Nikki je. :) Dúfam, že sa vám to bude páčiť.


Musela som mu to vysvetliť. Len dúfam, že tam zasa nenájdem Nikki. Pred Ianovými dverami som sa ešte raz poriadne nadýchla a zazvonila. Radšej som tam len tak nevošla ako naposledy. Opäť by sa mi to mohla vypomstiť. Ian mi otvoril len v trenkách a zrejme rozospatý. Mal ten svoj úžasný sexi rozcuch ako vždy keď vstal. Ach bože, toto mi naozaj chýba. Neskutočne by som chcela vojsť rukou do tých jeho havraních vlasov! Preboha, načo to myslím!
"Dobré ránko," usmial sa a odstúpil od dverí, aby som vošla. Zrejme mal dobrú náladu. Až príliš dobrú, pomyslela som si. Podozrievavo som na neho pozrela.
"Si sám?" opýtala som sa. Nepotrebujem tu naraziť na polonahú Nikki.
"Ak tým myslíš či tu je Nikki tak nie je." Opäť sa usmial a odpil si z kávy, ktorú mal na stole.
"Ty si musíš moju žiarlivosť neskutočne užívať, pravda?" obvinila som ho a vlastne potvrdila, že žiarlim. Fakt by som mala obmedziť alkohol! Odumierajú mi moje mozgové bunky.
"Takže žiarliš?" opýtal sa so škodoradostným úsmevom a pobral sa k mobilu, ktorý mal na nabíjačke. Pri tom som si spomenula prečo tam vlastne som.
"To je jedno. Preto tu nie som. Chcem ti vysvetliť ten odkaz." Pozrela som na jeho reakciu. Držal v ruke mobil. Zarazene na mňa pozrel.
"Odkaz? Aký odkaz?" Tentoraz som na neho prekvapene hľadela ja. On o tom nevie? Alebo si zo mňa robí srandu?
"Nevypočul si si odkazi?"
"Nie. Bol som v Bruseli. Zabudol som si nabíjačku." Oddychla som si. Ale len dovtedy než som si neuvedomila, že drží mobil v ruke.
"Je tam nejaký dôležitý odkaz?" Neviem čo ma to pochytilo. Vrhla som sa na neho a oboch nás zhodila na gauč. Vytrhla som mu mobil z ruky.
"Vlastne ani nie. Kašli na to." Ležali sme spolu na gauči. Celým telom som sa k nemu tiskla a pozerala do tých jeho prenikavých modrých očí. Tak strašne som ho chcela pobozkať! Ešte nikdy som necítila takú vášeň ako teraz.
"Chcem si pozrieť tie odkazi." Pripomenul mi.
"Ja by som si rada dala kávu. Si naozaj nanič hostiteľ." Ian sa uškrnul, jemne ma pohladil po paži a zdvihol sa z gauča. Pobral sa do kuchyne robiť mi kávu. Opäť som si vydýchla. Dnes už asi po tretíkrát a to je len desať hodín ráno!
Rýchlo som zapla Ianov mobil a naťukala pin. Ešteže si ho nezmenil. Vypočula som si odkazi a ten môj okamžite zmazala. Neviem čo by som robila keby si ho vypočul. Asi by som sa mu už v živote nemohla pozrieť do očí! Keď už bol odkaz zmazaný, Ianovi pípla sms-ka. Samozrejme. Nikki! Asi minútu som premýšľala nad tým či si tú správu pozrieť. Moja zvedavosť bola však príliš veľká. Otvorila som sms-ku.
Dúfam, že dnešok platí. Teším sa na teba. :)
Čo majú asi dnes na pláne? Zabolelo to. Viac akoby malo. Neviem ako dlho takto vydržím fungovať. Zbláznim sa z toho. Všetci hovoria, že sa to časom zlepší, ale ja mám pocit, že sa to len zhoršuje. Aj keď ma to zraňovalo, neodolala som a pozrela si aj staršie správy. Napríklad tie zo včerajška. Prvý jej písal Ian. Bolo to okolo desiatej, keď bola Nikki s nami v klube.
Čo by si povedala na filmový večer?
A kedy sa to má konať? :D
Zajtra prídem späť do L.A.
Znie to skvele. Čo navrhuješ?
Pán prsteňov!
Zabudni! Chcem si pozrieť skôr niečo romantické. Alebo komédiu. :3
Chceš ma zabiť???
Nie. Chýbal by si mi. :D :3
Tak to dúfam. :D Fajn, bude po tvojom. Zajtra o ôsmej večer u mňa. :)
Teším sa. Dobrú noc. :) :3 :*
Dobrú. :) :*
Oni si vážne posielajú pusinky? Koľko majú rokov? 16? No dobre, s Ianom sme si tiež posielali pusinky, ale ... Proste ale. Už ani sama pred sebou nedokážem povedať dobrý argument. Vážne je to so mnou veľmi zlé. Nechcela som žiarliť. Nechcela som na ňu byť naštvaná. Ale bola som! Žiarlila som a mala som strašné nervy na Nikki. Filmový večer? Naozaj? Aj keď to navrhol on. Čo ak si s ňou chce niečo začať?! Čo ak sa už do nej stihol zamilovať? Čo budem robiť? Neviem či by som to prežila.
"Nina? Ideš na tú kávu? Budeš ju mať studenú. A dones mi prosím ťa mobil." Ešte som si rýchlo prečítala správy z dneška.
Chceš byť môj doprovod na ranné behanie?
To bola jediná správa. Zrejme si ju Ian ešte neprečítal, pretože neodpísal. Rýchlo som šla za ním do kuchyne.
"Už mi povieš ako je to s tým odkazom?" opýtal sa a mne skoro zabehla káva. Rýchlo potrebujem dôveryhodnú historku!
"No," začala som, ale aj hneď skončila. Hneď z dvoch dôvodov. Ian sa usmieval na displey a niekomu odpisoval. Určite si prečítal tú sms-ku od Nikki. Čo jej asi odpísal? Pôjde s ňou behať? Ďalší dôvod bol ten, že som nevedela čo povedať. Musím proste improvizovať.
"No, išlo vlastne o to, že Julie hovorila niečo o nejakom telefonáte. Zrejme nám chcela povedať kedy máme prísť v pondelok na natáčanie alebo čo." Ian na mňa divne pozrel. Ale vážne. Mohlo ma napadnúť aj niečo lepšie!
"Vážne?" opýtal sa pochybovačne.
"Na mňa sa tak nepozeraj. Ja som to nevymyslela." Radšej som sa venovala svojej káve. Ian zatiaľ stále niečo písal na tom mobile! Bola som z toho na nervy! Určite si písal s ňou.
"Takže si mi prišla povedať len o tom, že mi má Julie nechať nejaký odkaz?" Prikývla som. Už je to jedno. Aj tak si o mne myslí, že mi šibe.
"No dobre," uškrnul sa. Určite vedel, že je na mojej návšteve niečo divné. Bolo mi to jedno. Cítila som sa otrasne. Ten odkaz som síce vymazala, ale dozvedela som sa veci, ktoré som naozaj nepotrebovala vedieť! Ja a moja zvedavosť. Tak mi treba.
Ian vyšiel hore a dole prišiel oblečený v obtiahnutom čiernom tričku a teplákoch.
"Ty ideš behať?" opýtala som sa so slzami nakrajíčku.
"Áno. Trocha som vyšiel z formy," usmial sa. Dopila som klávu a pobrali sme sa k dverám. Vyšli sme pred Ianov dom a bolo načase sa rozlúčiť.
"Tak sa maj. Vidíme sa v pondelok. Som rád, že som ťa videl. Aj keď za takých divných okolností." Zasa sa uškrnul. Ja fakt nie som normálna. Určite si o mne myslí, že ho v amoku žiarlivosti prenasledujem. Super!
Ian ma silno objal. Objímali sme sa asi minútu. Bolo to také úžasné. Chcem byť opäť takto pri ňom. Chcem, aby ma takto objímal každý deň. Bohužiaľ, to už asi nie je možné.

Dúfam, že sa kapitolka páčila, aj keď sa to možno vyvíjalo úplne inak ako ste mysleli. :D Veľmi pekne ďakujem za komenty. :) A čo by ste chceli nabudúce? :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 3. listopadu 2014 v 21:42 | Reagovat

super :D  :-)  :D

2 mona mona | 3. listopadu 2014 v 21:51 | Reagovat

Ze začátku to vypadalo slibně, druhá polovina se mi nelíbila :-D :-D

3 lal@ lal@ | 3. listopadu 2014 v 22:08 | Reagovat

Tá Nikki...typická ženská: "Nechceš byť môj doprovod na ranné behanie?" to ako vážne?:D pevne dúfam, že sa už viac nebudeš držať bulváru- len čo nám to tu rozbíja dokonalé vzťahy :D:D:D

4 klára klára | 3. listopadu 2014 v 22:25 | Reagovat

doufám že je dáš zase dohromady :)

5 Susi Susi | Web | 3. listopadu 2014 v 22:33 | Reagovat

Vždycky se strašně těším na další kapitolu, ale je mi  z toho straně smutno :-( Prosím, dej je co nejdříve dohromady ;-)

6 :) :) | 4. listopadu 2014 v 19:06 | Reagovat

No tak, nech nám NIAN aspoň tady, chudák Nina.. :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama