close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Život našich hviezd II. Kapitola 18. Nové začiatky? č.2

10. listopadu 2014 v 19:46 | Laurika |  Život našich hviezd II.
Tak som sa konečne dostala k písaniu! :D Napísala som novú kapitolu ŽNH. Priali ste si NIAN kapitolku tak som vám ju viac-menej dopriala. :) Iba na konci je trocha Somereed. :) :3 Ale ja za to nemôžem, zbožňujem ich spolu, aj keď NIAN je NIAN. :) Príjemné čítanie. :)
PS: Názov je rovnaký ako minule, pretože ma nič iné nenapadlo. :D


Opäť som sa k nej nahol a pobozkal ju. Bolo neskutočne úžasné bozkávať ju. Vošla mi rukou do vlasou a začala ma hladiť. Potichu som zastonal a povalil ju na posteľ. Ľahol som si na ňu a vošiel jej rukou pod tričko. Veľmi dobre som si uvedomoval, že sme v práci a okolo nás pobehuje dosť veľa ľudí, od ktorých sa to môže dostať von, ale bolo mi to jedno. Chcel som ju hneď tu a teraz. No Nina ma zastavila.
"Ian," mala zavreté oči. Zrejme bojovala s tým, aby sme pokračovali a prestali.
"Nemôžeme. Nie tu. Nie teraz a nie takto." Dostala sa spod mojej váhy a sadla si oproti mne.
"Prečo? Sme dospelí. Môžeme si robiť čo chceme." Pokrčil som ramenami.
"Ja viem. Ale tak nejako som sa včera dala dokopy s Derekom. Teda aspoň myslím." Strašne ma zabolelo čo povedala, ale prosto som sa musel zasmiať.
"Tak nejako. Aspoň myslím? Tak ste spolu alebo nie?" opýtal som sa s lišiackym úsmevom.
"Asi sme," nevyzerala pritom nadšene. To ma trocha upokojilo, ale asi nie tak akoby malo. Samého seba som prekvapil tým, že mi Derek s Ninou až tak nevadia. Mal som pred očami Nikki. Veď si s ňou rozumiem a možno aj chcem byť s ňou. Ak je Nina šťastná s Derekom ... tak prosím. Budem šťastný za ňu. Bolo by úžasné byť zasa s Ninou, ale teraz viem, že aj keby sme spolu neboli obaja budeme viac-menej šťastní a tak to má byť.
Stále som sa smial jej neistote. Nina sa tiež začala smiať a tresla ma vankúšom.
"Vyzeráš byť nadšená," robil som si z nej stále srandu.
"Prestaaaň! Niežeby som nebola nadšená. Len, proste neviem či s ním chcem byť. Stále niečo cítim k tebe a je to dosť silné. Nemôžem byť s niekým iným keď cítim toto." Priznala sa mi a ja som len kukal s otvorenými ústami a bez slov. Nemyslel som si, že bude takáto úprimná.
"Neviem čo povedať," priznal som.
"Vyzeráš, že si celkom zmierený s tým, že idem ďalej s niekým iným."
"To áno. Viem, že mi dvaja máme rozdielné názori asi na všetko," zasmial som sa. "Preto viem, že náš vzťah by asi nemal význam. A tak som s tým samozrejme zmierený, pretože chcem, aby si bola šťastná. Ak s ním si šťastná tak som šťastný aj za teba." Usmial som sa na ňu a pohladil ju po líci. Zavrela oči a položila si hlavu na moje rameno. Pritiahol som si ju k sebe, tak že mi ležala na hrudi, a hladil som ju po vlasoch.
"Nemá s tým náhodou niečo spoločné Nikki?" opýtala sa len tak mimochodom. Usmial som sa.
"Možno. Trošku."
"Si s ňou šťastný?"
"Ja s ňou nie som, Nina. Nič s ňou nemám. Aspoň zatiaľ. Ideme na to fakt pomaly. Ale keď som s ňou som šťastný. To je pravda," usmial som sa. Nina trocha smutne prikývla.
"Vadí ti to? Viem, že ste si celkom blízke."
"Tak blízke zasa nie. Nevadí mi to. Som rada, že si šťastný." V očiach však mala niečo iné. Videl som tam ten smútok a trocha ma to mrzelo. Samozrejme, že aj mňa bolelo, že je s Derekom, ale som za ňu šťastný. Predsa len sme sa rozišli viac-menej v dobrom a chcem, aby to tak aj ostalo. Napriek naším novým vzťahom. Ešte raz sme si vymenili úsmevy a pobrali sa za ostatnými.

Na druhý deň ráno som zašiel na twitter, pretože som mal ešte veľa času. Mal som niekoľko správ od Nikki a tak som jej odpísal. Potom som si šiel pozrieť novinky. Bola tam Nina s Derekom na nejakej večeri. Bozkávali sa. Teraz ma to bolelo už veľmi. Vidieť ju s iným bola pre mňa strašná rana. Uvedomil som si ako veľmi ju ešte stále ľúbim. Môžem si nahovárať čo chcem, ale ľúbim ju a chcem, aby nám to vyšlo. Čo sa asi nestane. Teda určite sa to už nestane. Dávať sa opäť dokopy by nemalo žiaden zmysel. Radšej som šiel ďalej a narazilna ... nás. Ja a Nina. Boli sme odfotení na tej posteli na natáčaní! To nie je normálne, keď už nás zradia aj ľudia, ktorí s nami každý deň pracujú! Kto to mohol byť? Som si skoro istý, že nikdo z hereckého obsadenia to nebol. S nimi máme dobré vzťahy. Musel to byť kameraman alebo niekto podobný! Bolo tam niekoľko fotiek a teórie o tom či je to počas natáčania alebo sme opäť spolu. Ak je Nina vážne s Derekom nezávidím jej. Ani sebe. Neviem ako na to bude reagovať Nikki. Mohlo by mi to zkomplikovať plány, ktoré s ňou mám. Vlastne už by som sa mal za ňou vybrať. Šiel som sa obliecť a pobral sa do parku, kde chodíme s Nikki behávať.
"Ahoj," usmiala sa na mňa. Objali sme sa a šli. Behávali sme takto každé ráno. Potom sme šli na raňajky do mcdonaldu. Nie zrovna zdravé, ale majú tam dobré lievance. Dnešok nebol výnimkou, takže sme opäť skončili za naším obvyklým stolom s lievancami a dobrou kávou.
"Takže, čo máš nové?" opýtal som sa popri jedlu.
"Nič také. A ty? Ako s Ninou?" To s Ninou zdôraznila. Pretočil som očami.
"Ty si to čítala, že?" Len s úsmevom prikývla. Ona sa mi smeje? Ako vážne?
"Bol to len nevinný bozk."
"No mne ako nevinný teda nepripadal." Znova sa smiala a lišiacky usmievala.
"Tak sme sa trocha nechali uniesť, no. Ale nič to neznamenalo," Nikki sa stále smiala.
"Prečo sa smeješ?" Prestala, ale úsmev na perách jej ostal. Nahla sa cez stôl ku mne.
"Ako mi to všetko vysvetľuješ. Nie sme spolu Ian rob si čo chceš." Usmiala sa.
"Ale ja to tak nechcem brať," namietal som a chytil ju za ruku. Cítil som, že stuhla a prekvapene na mňa pozrela.
"A ako to bereš?" opýtala sa. Zrejme to bola len rečnícka otázka. Alebo som nemal v pláne na ňu odpovedať. Namiesto toho sme sa k sebe stále nahíňali až sme sa už skoro pobozkali. V tom mi, ale zazvonil telefón. Kto to otravuje! Nina.
"Áno?" zdvihol som.
"Kde trčíš? Práca ti nič nehovorí?" opýtala sa celkom naštvane.
"Práca? Je pol siedmej. Mám ešte pol hodinu!"
"Dneska sme mali prísť na šiestu tak si pohni! Čakáme na teba!" Hups! Úplne som na to zabudol. Rýchlo som zložil a dojedol lievance. Som si istý, že ma bude bolieť bruchu z toho ako rýchlo som to zjedol!
"Čo sa deje? Konečne sa posúvame ďalej a ty zdrháš? Zľakol si sa, miláčik?" Nikki na mňa šibalsky pozerala a klipkala tými svojími úžasnými očičkami. Zazrel som na ňu, ale s úsmevom. Keď sme vyšli pred Mcdonald niečo ma napadlo.
"Ja nikam nezdrhám. Ani som sa nezľakol," bránil som sa a otočil si Nikki čelom k sebe. Na nič som nečakal a pobozkal ju.

Dúfam, že sa vám kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty a povedzte čo nabudúce. :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Susi Susi | Web | 10. listopadu 2014 v 20:02 | Reagovat

O_O Já se z toho asi už zcvoknu! Tak budou spolu nebo nebudou? Jsi hrozná! Nelíbí se mi kam to směřuje s Nikki, ale jako vždy to byla skvělá kapitola a na příští bys mohla přidat další. (Třeba zítra :-))

2 :) :) | 10. listopadu 2014 v 20:36 | Reagovat

Ale no taaak!! Dopřej nám je! :-(  :-(

3 mona mona | 10. listopadu 2014 v 20:40 | Reagovat

Musím se opakovat skvělá kapitola se špatným obsahem pro mě :-D

4 lal@ lal@ | 10. listopadu 2014 v 20:50 | Reagovat

Súhlasím so všetkým :D Ako si mohla taký nadejný začiatok tak domrviť takým...povedzme nesympatickým koncom? :D AKO!?!? Ale inak opať brilantné :* :* :D

5 vida vida | 11. listopadu 2014 v 7:53 | Reagovat

to nám děláš naschvál :D :D :D

6 klára klára | 11. listopadu 2014 v 10:26 | Reagovat

souhlasim s ostatníma. Nian je Nian :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama