
Život našich hviezd II. Kapitola 24. Pravda
20. listopadu 2014 v 17:33 | Laurika | Život našich hviezd II.Napísala som nový diel ŽNH. :) Je to kratučké, v podstate len vážny rozhovor medzi Nikki a Ianom, ale možno dnes ešte pridám jeden diel. :)

Odpoveď bola jednoduchá, Ninu proste stále neskutočne milujem.
S Nikki som bol až do rána. Buď sme boli pri bare alebo sme tancovali. Boli to tie najúžasnejšie narodeniny. Ale raz sa to muselo skončiť. Nikky už bola unavená a mňa z toho všetkého alkoholu bolela hlava a bolo mi zle. Tak sme šli domov. Teda, ku mne domov. Presvedčil som ju, aby u mňa ostala. Nepustil by som ju takto neskoro samú. Hneď ako sme sa dostali domov som sa vyvalil na gauč. Potreboval som si trocha oddýchnuť. Bolo mi zle a musel som premýšľať o všetkom čo sa dnes udialo. Neviem ako sa mám cítiť ohľadom Niny ani ohľadom Nikki. Chcem však byť k Nikki úprimný a tak jej poviem čo sa medzi mnou a Ninou udialo. Proste mám pocit, že by to mala vedieť. Rozhodol som sa, že jej to ráno poviem. Teraz som chcel len teplú sprchu a posteľ.
Ráno som vstal až okolo jedenástej. Keď som zišiel do kuchyne, Nikki akurát prišla z vonka. Bola oblečená vo svojom bežeckom úbore. Usmiala sa na mňa a podala mi kávu.
"Dobré ránko."
"Dobré aj tebe. Zastavíš sa ty vôbec niekedy?" Čudoval som sa s úsmevom a krútil nad ňou hlavou.
"Náhodou, beh je najlepší liek na opicu. Mal by si to skúsiť!" Poradila mi a začala pripravovať omeletu. Hneď ako spomenula opicu, začal som na to myslieť a príšerne ma rozbolela hlava. Vzal som si aspirín a zapil to kávou. Divná kombinácia, ale nič iné som po ruke nemal.
"Počuj Nikki, chcel by som ti niečo povedať." Pozrela na mňa a naložila nám raňajky na taniere.
"Máš vážny výraz, ktorý u teba nie je moc častý a to ma desí! Tak to vyklop." Položila predo mňa tanier s omeletou, sadla si oproti mne a pozrela na mňa s otáznikmi v očiach.
"Neviem aký presne je medzi nami vzťah..." začal som no hneď ma aj prerušila.
"Chápem. Chceš vedieť na čom si." Pozrela na mňa a pokračovala. Chcel som ju zastaviť, ale dosť ma zaujímalo čo povie a tak som ju nechal. "Vieš Ian, ja si ale myslím, že by sme sa o tom nemali moc baviť. Čo sa má stať, stane sa. Nemusíme sa do toho nejako tlačiť. Nechajme tomu voľný priebeh." Pozerala na mňa, asi čakala čo poviem. Prikývol som.
"No dobre, ale nie toto som chcel," uškrnul som sa na ňu. Ona len s úsmevom pretočila očami.
"Tak prečo si ma v mojom úžasnom monológu nezastavil!" Rehotala sa.
"Chcel som počuť čo na to povieš." Aj ja som sa smial, no potom som opäť nahodil vážnu tvár. Jedna z užitočných vlastností herca. Rýchlo sa dostať z jednej nálady do druhej. Občas sa to hodí.
"Tak čo máš na srdci. Podľa tvojho výrazu si myslím, že nič dobré." Pozrel som jej do očí a poriadne sa nadýchol. Akoby som sa chcel priznať, že som spáchal vraždu! Preboha, veď to nie je až také vážne. Veď spolu nič nemáme, nie? Môže jej byť jedno s kým spávam.
"Takže, včera keď sme s Ninou na chvíľu zmizli... Bol som s ňou. My sme sa spolu vyspali. A nebolo to prvýkrát." Až kým som to nedopovedal neodvážil som sa na ňu pozrieť. Až teraz. Vyzerala ... ublížene. Sklamane a zmätene. No, to sa mi podarilo. Prestala jesť a chvíľu to rozdýchavala.
"Aha. Kedy to bolo prvýkrát? A koľkokrát to vlastne bolo?" opýtala sa ma a teraz vyzerala aj trocha naštvane.
"Vtedy, keď sme sa stretli v McDonalde. Prespal som na natáčaní a prespala tam aj Nina. To bolo prvýkrát. A bolo to len vtedy a včera. Dvakrát."
"Prečo mi to vlastne hovoríš? Nechodíme spolu." Opäť začala jesť, ale nevyzerala, že by jej to už nejako extra chutilo. Stále bola trocha naštvaná, ale skôr ublížená.
"Ja viem." Chytil som ju za ruku a pozrel jej do očí. "Ale chcem, aby sme jeden k druhému boli úprimní ak chceme, aby to fungovalo." Vytrhla si ruku z môjho zovretia a začala sa smiať. Bol to smutný smiech. Skoro plakala.
"Ak chceme, aby to fungovalo? Ian počúvaš sa? Ty mi povieš, že spávaš so svojou bývalou a potom chceš, aby niečo medzi nami bolo? S ňou budeš spávať a so mnou chodiť? Alebo ako si to vlastne predstavuješ?" Skoro na mňa až kričala a mne až teraz došlo čo som vlastne spôsobil. V podstate som naozaj udržiaval vzťah s dvoma ženami. Myslel som si, že s Nikki medzi nami zatiaľ nič nebolo, ale ono bolo. Začali sme sa zbližovať a bol som si istý, že v budúcnosti spolu určite budeme. A namiesto toho, aby som na vybudovaní toho vzťahu pracoval tak som sa zaplietol s Ninou. Som naozaj debil.
"Prepáč. Nechcel som ti ublížiť. Neuvedomoval som si čo vlastne robím. Až teraz keď si mi to takto povedala." Nikki len pokrútila hlavou a zadržiavala slzy. Videl som to na nej. Začala si brať svoje veci a šla smerom k dverám. Rýchlo som sa postavil a chytil ju za ruku.
"Prosím, nechoď!" povedal som zúfalo. Otočila sa a chvíľu mi pozerala do očí.
"Ty k nej stále niečo cítiš Ian. A pokiaľ to tak bude tak my dvaja nemáme žiadnu budúcnosť. Musím odtiaľto vypadnúť kým sa do teba nezamilujem. Ak už aj nie som zamilovaná." S týmito slovami sa mi vytrhla a odišla.
Dúfam, že sa vám kapitolka páčila, aj keď tam boli len Nikki s Ianom. :) Možno ešte dnes jednu pridám, ale začnem písať až okolo ôsmej takže ju zverejním najskôr o tej deviatej. :)
Komentáře
No Nikky nemám moc ráda, ale teď mi ji bylo líto. Doufám, že se Ian dá dohromady s Ninou.
Taky ji nemám ráda, ale tohle bylo drsný. Nemyslím si že by ian uz byl s ninou. I když jí neskutečne miluje.
Musím súhlasiť s poslednými 2 komentmi.Nikki moc nemusím, ale zároveň mi ani príliš nevadí, ale toto je tak toška kruté voči nej :( :( stále som však za Nian :) prosím, napíš ďalší :*
Noo nemám ju ráda, ale tak toto je jasný že nám ji bude líto
Ale samožrejmě sem za NIAN (nejlépe aby byli spolu hned teď)
Jo a přidáš teda další? :O
































Dalšííííííí :)