Tak ste väčšinou chceli túto poviedku a tak som ju napísala. :) Písala som ju s migrénou a to neskutočnou tak upozorňujem, že to môže byť trocha blbosť. :D Aj tak dúfam, že sa bude páčiť. :D :)

Po raňajkách sme mali prvé dve hodiny neskutočne nudné. Matika a chémia. Tretiu a štvrtú hodinu sme mali mágiu a biológiu. Dve hodiny s ním. Damonom. Teda, pánom profesorom Salvatore. Keď som kráčala do učebne, celá som sa klepala. Nevedela som ako sa pri ňom chovať. S Car a Bon sme sa usadili úplne dozadu. Bol presný ako hodinky. Hneď ako zazvonilo vkráČal do triedy v celej svojej kráse. Pozdravil sa a pohľadom zablúdil až ku mne. Keď na mňa pozrel, nenápadne sa usmial. Tiež som sa na neho usmiala, ale tak aby si to nevšimli moje zvedavé spolusediace. Zdalo sa, že boli jeho krásou ohúrené rovnako ako ja. Nič si nevšimli, len na neho hľadeli. Ako inak, skoro celú hodinu nás Damon poučoval o bezpečnosti, pokiaľ používame mágiu. Museli sme si tým prejsť každý rok a vždy to bolo rovnako nudné. Aspoň som popri tom mohla pozorovať Damona. Mal krásnu vypracovanú postavu. Samozrejme, že áno. Je to bojovník. V našom svete sú typy upírov alebo poloupírov, ktorí bojujú a tým ochraňujú nadprirodzený svet. Som si viac než istá, že Damon je jedným z nich.
Aj ja chcem byť jednou z nich. Preto som na tejto škole. Aby som sa vyučila za bojovníčku a mohla ochraňovať náš svet po boku niekoho ako Damon. Pred maturitou a potom aj po nej nás totižto priradia k takýmto "mentorom", dalo by sa povedať, ktorí nás majú všetkému naučiť. Či už sú to kúzla, bojovanie alebo obyčajné predmety ako matematika či fyzika. Pristihla som sa pri tom ako dúfam, že mne pridelia Damona. Keby mi ho priradili, trávila by som s ním všetok svoj čas. Učil by ma nové veci a pripravoval na maturitu. Dosť často študenti a svoji učitelia chodia aj na rôzne výlety, kde sa učia priamo v praxi. Bolo by to úžasné takto tráviť čas s Damonom. Aspoň by som ho viac spoznala.
"Elena?!" Drgla do mňa Caroline. Úplne som sa zabrala do vlastných myšlienok. Zabudla som, že som vlastne na vyučovaní.
"Čo je?"
"Práve sme sa bavili o Damonových nádherných modrých očiach. Počúvaš nás vôbec?"
"Ani nie. Čo je s jeho očami?" Pokrčila som nezúčastnene ramenami.
"Aké boli? Videla si ich viac zblízka. Však boli úplne dokonalé a strácala si sa v nich?" Pretočila som očami. Niežeby to nebola pravda, ale fakt som nemala chuť to teraz rozoberať!
"Viete o tom, že nás môže počuť?" opýtala som sa ich a vystrašene pozrela na neho.
"Presne tak, dievčetá! Môžem vás počuť, takže sa od mojích nádherných očí presuňte späť k biológií!" Pozrel na nás a ja som si myslela, že sa prepadnem pod zem od tej hanby! Asi som už ani nemohla byť červenšia! Taký trapas! A ako sme sa vlastne dostali k biológií?! Zbytok hodiny šiel neskutočne pomaly. Chcela som byť všade, len nie tu s ním! Cítila som sa strašne trápne a to všetko len kvôli hentým dvom! Prečo vlastne riešia takéto blbosti?!
Konečne zazvonilo a ja som mohla odísť. Šla som ku svojej skrinke a vybrala si knihy na ďalšiu hodinu. Keď som ju však zavrela, niekto tam stál. Damon! Musela som si rukou zakryť ústa, tak som sa zľakla.
"Preboha! Vyľakali ste ma!"
"Takže nádherné Damonove oči?" uškrnul sa takým pokryveným ironickým úsmevom.
"O tom sa bavili ony, nie ja! Mne sú vaše oči úplne ukradnuté." Opäť som bola červená ako paprika.
"Vážne? Nemyslím si. Nikomu nie sú moje oči ukradnuté, pretože sú proste dokonalé. Presne ako povedala tvoja priateľka." Znova ten ironický úškrn. Pretočila som očami. Nechoval sa ako profesor, ale ako malé dieťa! Alebo skôr puberťák! Zaujímalo by ma koľko má asi rokov? Stále sa uškŕňal a ja som nevedela čo povedať. Naozaj som sa v jeho očiach strácala. Mal pravdu, boli dokonalé.
DAMON:
Hneď po hodine som šiel za Elenou. Musím s ňou udržiavať kontakt, aby naše plány vyšli. Zatiaľ sa však zdá, že jej priateľky sa o mňa zaujímali viac ako ona a to sa mi nepáčilo. Zastihol som ju pri jej skrinke. Keď ju zatvorila, stál som tam v celej svojej kráse.
"Preboha! Vyľakali ste ma!" Prečo mi stále vykala? Cítil som sa staro.
"Takže nádherné Damonove oči?" uškrnul som sa. Šiel som priamo na vec. Chcel som ju dostať do nepríjemnej situácie. Aby na to stále myslela. Musím ju ovládať, mať vo svojich rukách! Jedine tak to môže všetko vyjsť!
"O tom sa bavili ony, nie ja! Mne sú vaše oči úplne ukradnuté." Červenala sa, takže mi to vychádzalo. Nepáčilo sa mi však, čo tvrdila. Musí byť mnou posedlá! Musí mi to vyjsť!
"Vážne? Nemyslím si. Nikomu nie sú moje oči ukradnuté, pretože sú proste dokonalé. Presne ako povedala tvoja priateľka." Pretočila očami. Musel som uznať, že bola rozkošná. Preboha, ešte začnem mať k nej slabosť. To nemôžem dovoliť! Ona zomrie. Je to jej osud a musí to tak byť. Pre dobro nás všetkých.
Zrazu už nič nehovorila, len na mňa pozerala. Vpíjali sme sa jeden druhému do očí. Zrazu som mal neskutočnú potrebu pobozkať ju. To som nemohol dovoliť. Musel som zariadiť, aby mnou bola posedlá a potom spravila všetko čo chcem. A tak som ju začal ovplyvňovať.
"Budeš na mňa stále myslieť. Budeš po mne túžiť a bude sa ti to páčiť." Uškrnul som sa. Plán môže začať.
Som na asku, takže sa čokoľvek pýtajte. :)
































Vždycky se El ztrácí v modrých oceánech. Nemyslím si že by musel používat tyto praktiky, myslela by na něj i tak
on si ještě neuvědomil ze to pak nebude moct udělat 