21. prosince 2014 v 20:28 | Laurika
|
Tak, som konečne niečo napísala. Prepáčte, že tu dlho nič nebolo. :/ Nemala som vôbec žiadne nápady. :/ Dúfam, že sa vám bude kapitolka páčiť. A veľmi prosím o komenty. :) :) V poslednej dobe ich je tu stále menej a menej čo ma dosť mrzí. :/
Približoval sa k mojím perám a ja som priam prahla po tom, aby ma pobozkal. No v tom do telocvične vošla riaditeľka. Už som spomínala ako ju nenávidím?! Odskočila som od neho a pozerala sa do zeme. S tým jej falošným úsmevom sa k nám približovala.
"Vy chcete trénovať ešte aj po vyučovaní, slečna Gilbertová? Neuveriteľné." Usmiala sa na mňa a ja som len pokrčila plecami.
"Nemám nič lepšie na práci a chcem dobehnúť čo som zmeškala po strate rodičov." Riaditeľka prikývla a zasa sa s tým jej úsmevom otočila na Damona.
"Profesor Salvatore, môžem s vami hovoriť?" Damon prikývol, ešte na mňa zvláštne pozrel a už ho nebolo. Nevedela som ako si ten jeho pohľad vysvetliť a ani som nevedela čo si myslieť o tom čo sa práve stalo. My sme sa skoro pobozkali! Ja a môj profesor! Čo sa to so mnou deje, preboha? Musím sa o tom s niekým porozprávať. A to hneď! Zabehla som za Caroline a Bonnie.
"Musím vám niečo povedať." Vošla som do ich izby. Sedeli na posteli a zrejme sa o niečom bavili. Keď ma zbadali hneď za mnou pribehli a objali ma.
"Čo je také zaujímavé?" usmiala sa Car. Znova sme sa posadili na posteľ a ja som začala rozprávať.
"Trénovala som mágiu v telocvični, keď tam prišiel Damon. Trénovala som s lukom a šípom. Pomáhal mi a potom nastala taká magická chvíľa. Skoro sme sa pobozkali! Chcela som ho pobozkať. Tak veľmi! Ale potom sa tam objavila ona! Tá čarodejnica. Ja ju tak nenávidím." Car aj Bonnie na mňa vypliešťali oči. Trocha som sa na tom bavila, boli komické.
"To je úžasné. Nikdy by som to na neho nepovedala. Na jeho hodinách vyzerá byť dosť prísny," podotkla Bonnie.
"A kto, že vás to vlastne vyrušil?" zasmiala sa Caroline.
"Riaditeľka!" Obe sa zasmiali a ja spolu s nimi. Ale stále ju nenávidím! Veľmi by som chcela okúsiť tie jeho učiteľské pery.
"On je síce na hodinách prísny, ale v súkromí je úplne iný. Taký zlatý a milý. Vždy keď som s ním tak je to proste niečo úžasné. Neviem čo sa to so mnou v jeho blízkosti deje." Usmievala som sa od ucha k uchu.
"Niekto sa nám zamiloval," uškrnula sa Car a Bonnie tiež.
"Do svojho profesora. V žiadnom prípade! Nechajme to radšej tak. Už sa mi o tom nechce baviť." Pokrútila som hlavou. Tak sme sa o tom už ani nebavili. Rozprávali sme sa o dnešnej párty. Začne sa o tretej ráno po vyučovaní, keď všetci profesori budú už v posteliach. Celkom sa teším. Pred smrťou rodičou som na takéto párty chodila skoro každý víkend. Som zvedavá ako to dopadne dnes.
NESKôR:
Párty bola v plnom prúde. Veľa sme pili, tancovali a zabávali sa. Strašne mi to chýbalo. Toto bolo asi prvýkrát od tej havárie čo som sa poriadne zabavila. Okolo piatej sa však stalo niečo neuveriteľné. Do izby, v ktorej sa konala párty vošiel Damon. Myslela som, že všetko stíchne a na tvárach nás všetkých sa bude zračiť previnilosť, ale nič také sa nestalo. Boli sme predsa prichytení! Namiesto toho, aby sme sa všetci cítili previnilo, všetci sa s ním zdravili a nalievali mu pitie. Ja som len žasla! Ako je toto preboha možné? Damon sa choval ako pubertiak! Stále pil a tancoval. Bol strašne rozkošný. A potom si ma všimol. Znova som bola prichytená pri čine. Tentoraz som na neho obdivne pozerala. Keď sa na mňa pozrel odvrátila som sa a robila sa, že pijem. A aj som pila. A to dosť veľa. Trocha mi to začalo udierať. Krútila sa mi hlava a bolo mi zle. Damon sa zrazu objavil predo mnou.
"Netypoval by som ťa na párty girl," krásne, trocha priopilo, sa usmial. Úsmev som mu opätovala.
"To hovorí ten pravý, pán profesor." Tiež som sa uškrnula a znova sa usmiala. Dala som ďalší poldecák vodky na ex. Potom sme sa s Damonom odobrali na gauč, ktorý sa nachádzal v kúte izby.
"Takže, ty chodíš často na teenagerské párty?" opýtala som sa s provokačným úsmevom.
"Vždy keď nejaká párty je tak sa tam ukážem. Moji kolegovia sú neskutočne nudní. Už ma nebaví chodiť s nimi na tie ich čajové posedenia. Ja sa potrebujem trocha zabaviť. Ešte stále som mladý nie?" Usmial sa na mňa a dal si ďalší pohár whisky alebo čo to pil.
"Je to strašne zvláštné ťa tu takto vidieť. Dokonca som ti aj začala tykať."
"To je v poriadku. Skoro so všetkými si tu tykám. Ale len v súkromí. Na hodinách som profesor Salvatore. Nik sa nesmie dozvedieť, že som tu takto s vami niekedy bol. Všetkých by som vás tu mal potrestať." Usmial sa. Ja som samozrejme prikývla. Bolo mi jasné, že to nesmiem nikomu povedať. A potom sa to stalo znova. Opäť tá magická chvíľa. Začal sa približovať k mojím perám a tentoraz sme sa konečne mohli aj pobozkať. Bolo to neuveriteľné. Jeho pery boli také jemné, ale vášnivé. Nikdy ma nik takto nepobozkal. Bolo to niečo neskutočné a ja som mu tie bozky vášnivo oplácala. Do čoho som sa to zasa dostala? Oblizovať sa tu so svojím profesorom? Toto nemôže dopadnúť dobre!!
Ďakujem za komenty. :) Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ešte sa chcem opýtať či chcete 3. sériu ŽNH, alebo to mám nechať ukončené? Prosím píšte do komentov, aby som vedela na čom som. :)
A ešte čo by ste chceli na zajtra? :)
Páni, tak z pána Salvatore je takýto nezodpovedný profesor?
Užo som sa začínala báť, že si v tejto poviedke z neho urobila nejakého slušne vychovaného antialkoholika
Nabudúce by mohlo byť ŽMÍĎ 