Napísala som novú kapitolku k TLP. :) Dúfam, že sa bude páčiť! :)

Som zvedavá čo za blbosti zasa spravím za tento víkend. Som si istá, že nejakú spravím a to tam ešte ani nie som!
Víkend prišiel strašne rýchlo a ja som sa práve balila a chystala na letisko. Derek ma tam odvezie. Stále som z toho nemala dobrý pocit, ale rozhodla som sa to ignorovať. Stane sa čo sa má stať, nie?
"Môžeme, zlatko?" kričal na mňa Derek z chodby. Zhlboka som sa nadýchla a zišla dole. Derek mi vzal kufor a naložil ho do auta. Na letisku sme boli za dvadsať minút. Derek mi opäť vzal kufor a vošli sme do haly letiska. Na velkej tabuli svietili odlety lietadiel. Naše šlo za hodinu a pol! Keď som zbadala Iana s Nikki okamžite sme sa k nim pobrali. S úsmevom sme sa privítali a objali. Prisadli sme si k nim a začali sa o niečom baviť. Znova nám bolo úplne super. Užívala som si posledné chvíle s Derekom. Nebudeme spolu len dva dni, ale tak nejako som si zvykla byť s ním každý deň. Ian s Nikki si tiež užívali. Stále sa objímali, hladkali alebo bozkávali. Tentoraz som na to, ale nijako nereagovala. Dala som si záväzok sama so sebou, že sa Ianom nebudem zaoberať. Spoločný víkend v Los Angeles mi to, ale trocha narušil. Viem, že sa tam niečo udeje. Cítim to. Zrejme šiesty zmysel alebo ja neviem.
"To idete len vy dvaja? Sami?" všimol si Derek, keď sa k nám už nikto ďalší nepridal.
"Áno. Všetci ostatní tam už sú," usmiala som sa na neho a poriadne ho pobozkala. Vedela som, že žiarli. Potrebovala som si ho udobriť. Asi sa mi to podarilo. Keď sme sa od seba odlepili, usmieval sa.
Pol hodina ušla strašne rýchlo a my s Ianom sme už museli ísť. Cez všetky tie terminály a kontroly. To zas bude. Milujem cestovanie, ale toto je zabiják. Vášnivo sme sa rozlúčili s našimi polovičkami a pobrali sa ďalej. Keď sme konečne prešli cez skoro celé letisko, konečne sme sa ocitli v lietadle. Letušky nám vysvetlili základné bezpečnostné opatrenia a vzlietli sme. Smer Los Angeles. Spoločný víkend. Len Ian, ja, hotel a Los Angelos. To neveští nič dobré.
IAN:
Práve som sa balil, keď do spálne vošla Nikki. Stála medzi dverami a smiala sa mi. Ja som zatiaľ behal po izbe a hľadal vhodné oblečenie, ktoré si vziať.
"Je tu niečo smiešne? Neviem čo si mám vziať!" Uškrnul som sa aj ja.
"Nechaj to na mňa." Objala ma zozadu a pobozkala na chrbát. Čo by som bez nej robil! Keď mi Nikki zbalila, za čo ju budem milovať asi do konca života, milujem ako sa o mňa stará, konečne sme šli na letisko. Prišli sme dosť skoro. Mal som ešte dve hodiny. Posadili sme sa do haly a ešte chvíľu boli spolu. Neuvidíme sa dva dni. Tak trocha som si zvykol byť s ňou stále. Len keď som bol na natáčaní tak nie. Ráno a večer sme ale stále spolu. Cítil som sa trocha zvláštne. Nemohol som o tom však dlhšie premýšľať, pretože prišli Nina a Derek. S oboma sme sa zvítali a potom sa ešte chvíľu rozprávali. Užíval som si s Nikki, kým ešte môžem. Stále som si ju držal pri sebe a bozkával ju alebo hladkal. Ona si to zrejme užívala, pretože sa stále na mňa tiskla a bozky mi opätovala. Už teraz viem, že mi bude chýbať. Škoda, že nemôže ísť s nami. Nakoniec sme sa s Nikki a Derekom museli rozlúčiť a odišli sme k všetkým tým terminálom a kontrolám. Keď sme boli konečne v lietadle vydýchol som si. Teraz si poriadne pospím a pripravím sa na veľmi zaujímavý víkend. A že on bude zaujímavý tým som si istý!
NINA:
Do hotela sme prišli o druhej poobede. Panel sa začína o siedmej. Máme ešte päť hodín. S Ianom sme dostali izby vedľa seba. Bolo nám povedané, že naši kolegovia sú už tu. Šli na obed do nejakej reštaurácie neďaleko hotela. Dohodli sme sa, že za nimi zájdeme keď sa vybalíme. Ja som si vybalila hneď, ale Ianovi to nejako trvalo. Zašla som za ním do izby. Sedel na posteli, volal a popritom sa vybaľoval.
"Ahoj," zašepkala som. Nechcela som riskovať, že by ma počula Nikki. Určite volal s ňou. Len sa na mňa usmial a ukázal na miesto vedľa neho. Prisadla som si.
"Dobre. Ahoj, miláčik. Večer, keď skončí panel tak ti zavolám." Hovoril do telefónu a usmieval sa pri tom. V očiach mal zasa tie iskričky. Také, ktoré má len keď je s ňou. Závidela som jej to. Strašne. Nevravím, že Derek ma nemiluje, ale nikdy som u neho nevidela takú lásku ako u Iana keď sa pozerá alebo len rozpráva s Nikki.
Ian nakoniec zložil a venoval sa mne.
"Ahoj. Prepáč, ale nestíhal som. Nikki ma balila, takže vlastne ani neviem čo tu mám. A popritom mi ešte zavolala." Usmiala som sa a pokrútila hlavou, že je to v pohode.
"To je v poriadku. Naozaj. Prečo ti ale balila Nikki?" Uškŕňala som sa.
"Lebo som nevedel čo si mám vziať. Nemohla sa na mňa pozerať, tak ma proste pobalila ona." Usmial sa, keď si na to spomenul.
"To je zlaté."
"Áno, to ona je." Prikývol a pozeral mi pri tom do očí. Bol to ten taký moment, keď zmizol celý svet a boli sme len my dvaja. Ešte pred chvíľou sme sa bavili o Nikki, ale vedela som, že teraz premýšľa len o mne. Videla som mu to na očiach. A on to isté určite videl v tých mojich. Neviem prečo, ale priblížila som sa k jeho perám. Tesne pred tým ako som ho pobozkala som mu pozrela do očí. Namiesto súhlasu prekonal tých pár milimetrov medzi nami a pobozkal ma. Bolo to dokonalé. Jeho jemné a vášnivé pery. Tiskla som sa k nemu najviac ako som mohla. Neviem kedy ani ako, ale ocitla som sa na ňom obkročmo. Objala som ho okolo krku a pritisla si ho k sebe. Vošiel mi rukou pod tričko a hladil ma. Aj ja som vošla pod to jeho a pomaly ho z neho zvliekala. Vtom, ale zazvonil mobil. Môj mobil. Dopekla!
Ako sa vám kapitolka páčila? :) Ďakujem za komenty a povedzte si čo chcete nabudúce. :)
































Jojo, nemůžu svoje ručky udržet od sebe. Bylo jasné když už tam nina vkrocila
