close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

True Love Prevail Kapitola 7. Ráno

8. ledna 2015 v 20:52 | Laurika |  True Love Prevail
Tak som napísala ďalšiu kapču. Nie je to nič moc, ale dnes ma nejako prešla múza. :/ Je to len dvojité rande z pohľadu Iana a spoločné ráno našej štvorice. :) Dúfam, že sa bude aj tak páčiť. :)





Nakoniec tento večer nedopadol až tak zle. U Iana a Nikki sme nakoniec aj prespali.
IAN:
Keď sme prišli do sushi baru, ešte tam nik nebol. Sadli sme si za jeden zo stolov. Zatiaľ to bolo super, s Nikki by sme si mali takto vyraziť častejšie. Len my dvaja. Onedlho však už prišla Nina s Derekom. Všetci sme sa zvítali a oni si sadli oproti nám. Dali sme si sushi a červené víno. Celý večer prebiehal v celkom dobrej nálade. Stále sme sa na niečom smiali. Nikki a Nina si veľmi dobre rozumeli. Tej babskej reči síce nerozumiem, ale myslím, že je to medzi nimi super. Chvíľu sa bavili aj o fotkách z Coachelly. Viem, že sú to spomienky, ale prečo z toho robia takú vedu? Vážne týmto babským rečiam už nerozumiem. Dokonca aj s Derekom sme si našli spoločnú reč. Trocha ma to prekvapilo. Bolo mi super. S Nikki sme sa stále držali za ruky, usmievali sa na seba a občas sa aj pobozkali. Bol som rád, že som tu aj s Ninou. Nebolo to ideálne, stále som myslel na to čo sa medzi nami stalo, ale bol som rád, že sme tu spolu.
Potom sme s Ninou zašli na bar po ďalšie víno. Keď sme tam boli zarazila ma jej otázka o tom či Nikki milujem. Chvíľu som na ňu len pozeral. Nevedel som určiť čo v jej očiach vidno. Povedal som, že áno. Milujem ju. Veľmi ju milujem. Nie som o tom, ale taký presvedčený ako inokedy. Nina vyčarila úsmev. Nezdal sa mi však najúprimnejší. Chápem ju. Aj mňa by ranilo keby mi takto otvorene povedala, že Dereka miluje. Potom som sa jej ešte ospravedlnil za ten bozk. Myslel som to úprimne. Nemal som to robiť. Chcel som ju pobozkať, ale nemal som to robiť. Nebolo to správne. Ja mám Nikki a ona Dereka. Nemôžeme ich takto sprosto podvádzať. Ani jeden z nich si to nezaslúži.
Keď sme si vzali naše víno a vrátili sa k stolu, Nikki a Derek sedeli vedľa seba. Derek jej ukazoval niečo na mobile a ona vyzerala, že sa dobre baví. Klamal by som, keby som povedal, že som troška nežiarlil. Žiarlil. Chvíľu som na nich pozeral, ale potom som si uvedomil, že Nina sedí vedľa mňa. Začal som sa venovať jej. Opäť sme sa skvele zabávali a jeden o druhom sa dozvedeli aj niečo viac. Bol som rád, že môžeme spolu takto tráviť čas aj mimo natáčania.
V sushi bare sme boli až kým nezavreli. Potom sme šli k nám domov. Chceli sme si pozrieť ešte nejaký film. Ľahol som si na gauč a Nikki mi spočívala na hrudi. Derek s Ninou boli na druhom konci gauča a zaujali rovnakú polohu. Pustili sme si Hviezdy nám neprialy. Bol to pekný film, to musím uznať, ale na mňa až moc presladený. Bolo to aj smutné a dievčatá si pekne poplakali. Samozrejme, že sme sa na nich smiali. Boli rozkošné. Celé uslzené a vzlykajúce, hovoriac niečo o tom, že každý si zaslúži šťastný koniec prečo nie oni dvaja. Dostali sme za to párkrát vankúšom do hlavy. Strhla sa poriadna vankúšova vojna. Bolo to super. Naozaj by z nás mohli byť skvelí priatelia.
Potom som šiel Nine a Derekovi pripraviť hosťovskú izbu, aby mohli u nás prespať. Bolo už celkom neskoro.
NINA:
Keď som sa ráno zobudila, cítila som sa úžasne. Tie postele, paplóny, matrace. Bolo to úžasné. Vedela by som si na to zvyknúť. Musela som sa usmiať.
"Čo je také vtipné, hneď za rána?" opýtal sa ma Derek a ľahol si mi na brucho. Hladila som ho po vlasoch a stále sa usmievala.
"Ale nič. Mali by sme si tiež kúpiť takúto posteľ. Spalo sa tu božsky," uškrnula som sa. Derek si ľahol na mňa a tiež nahodil provokačný úsmev.
"Keď sa tu božsky spalo, zaujímalo by ma aké by to bolo robiŤ tu iné veci," pobozkal ma na krk a vošiel mi rukou pod tričko.
"Derek!" plesla som ho po hlave. Ale len tak jemne. Začala som sa od neho odtláčať, ale bol moc silný. "Sme tu iba ako hostia. Nemôžeme si to tu rozdať v posteli cudzích ľudí." Stále som sa smiala ako taký blbec. Bola som šťastná. Milujem, keď je takýto hravý.
"Oni nie sú cudzí. Sú to priatelia." Neprestával ma bozkávať na krku a ja som pretočila očami nad tou slasťou. Milovala som, keď ma tam bozkával.
"Zrazu sú to priatelia." Uškrnula som sa. "Ešte pred nedávnom si nad Ianom ohrnoval nos."
"Zmenil som názor. Je to super chlap. A má zmysel pre humor."
"Som rada, že si tak dobre rozumiete, ale teraz už zo mňa zles." Tentokrát som sa prevalila ja na neho a sadla si na neho obkročmo. Preplietli sme si prsty.
"Idem spraviť raňajky? Alebo až doma? Alebo reštika?" Usmiala som sa a nadvihla obočie.
"Reštika," rozhodol napokon. Vtisla som mu jeden rýchly bozk a šla do kúpeľne. Ranná hygiena.
IAN:
Ráno sme vstali až o desiatej! Prevalil som sa na druhú stranu, tvárou k Nikki. Už bola hore.
"Dobré ránko," usmiala sa a pohladila ma po líci.
"Dobré aj tebe." Tiež som sa usmial a začal ju bozkávať. Prevalil som sa nad ňu a začal ju bozkávať na brucho až k perám.
"Chceš raňajky?" opýtala sa s rukami v mojich vlasoch.
"Nie. Chcem teba," uškrnul som sa a pokračoval.
"Na to zabudni. Je tu Nina a Derek." Nina. Stačilo mi počuť to meno a bol som úplne mimo. Zrazu som to už ani tak moc nechcel. Prečo má na mňa, dopekla, takýto vplyv?
"No a?" usmial som sa a nenechal sa odbiť. Nikki, ale bola tentokrát silnejšia a ocitla sa nado mnou. Pobozkala ma a odišla do kuchyne. Usmial som sa a pokrútil nad ňou hlavou. Voľky-nevoľky som sa dostal z postele a šiel do kuchyne za Nikki. Objal som ju okolo pása a bozkával na krk.
"Ian. Nie sme tu sami." Povedala, ale preplietla si so mnou prsty, ktoré spočívala na jej páse. Ako na zavolanie práve vtedy do kuchyne vošla Nina. Trocha som od Nikki odstúpil, ale stále ju objímal a bozkával do vlasov. Musí to takto byť. Nemôžem vždycky ucuknúť, keď vojde Nina a ja som s Nikki. Je to moja priateľka a hotovo! Musím na Ninu už konečne zabudnúť.
"My už asi pôjdeme. Chceme ísť niekam na raňajky," usmiala sa Nina. Nikki okamžite ožila a otočila sa na ňu. Tak som ju musel pustiť.
"To teda nie. Najete sa tu. Už robím palacinky. Dáme si poriadnu kalorickú bombu. Palacinky s džemom a šľahačkou." Nikki sa usmievala od ucha k uchu. Bola taká nadšená. Už dlho som ju takú nevidel. Kamarátstvo s Nikki s ňou robí čary. S úsmevom som pozrel na Ninu a pokrčil plecami, že nedá sa nič robiť. Aj ona sa usmievala.
"Tak ja idem zavolať Dereka. Palacinky zbožňuje," oznámila nám a vybehla po schodoch hore. Znova som ju objal a pobozkal do vlasov.
"Si šťastná a veselá. Smiem vedieť prečo?" usmial som sa. Nikki na mňa pozrela stále s tým úsmevom. Pokrčila plecami.
"Stále som takáto." Vzala moje ruky a objala sa nimi. Pritisol som si ju k sebe. Tak veľmi ju ľúbim.
"Nie. V poslednej dobe si trocha iná." Obrátila sa ku mne a dala mi ruky okolo krku.
"Mám teba. S pesničkami sa mi darí. Tebe sa darí. Máš skvelú rolu. Zmluvu na šesť rokov. My dvaja sme šťastní." Znova pokrčila plecami. "Prečo by som nemala byť šťastná?" Pozerala mi do očí. Sršala z nej čistá úprimnosť. Cítil som sa tak previnilo.
"Samozrejme, že som šťastný miláčik." Usmial som sa na ňu a objal ju.
Potom sa k nám už pridali aj Nina s Derekom a spoločne sme sa naraňajkovali.

Dúfam, že sa kapča páčila. :) Neviem či budem mať cez víkend čas, ale asi nie, takže až v nedeľu bude niečo ďalšie. Teraz asi napíšem ŽNH, pretože niekto na asku sa ma pýtal, že kedy začne. A ja sa už tiež neviem dočkať kedy začnem písať novú sériu. :) :) A moc prosím o komenty! Je to s nimi naozaj biedne. :/

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lal@ lal@ | 8. ledna 2015 v 21:33 | Reagovat

Páči sa mi keď sa nehádajú a sú z nich priatelia:DA nielen tu ale ja v hociakých knihách. Mám rada chvíle keď si pri čitaní oddýchnem a neriešim svoje problémy:D Obľúbila som si tu aj páry, a to je čo povedať, pretože Nikki som nemala moc rada a o Derekovi som ani nevedela, že je:D:D

2 mona mona | 8. ledna 2015 v 23:39 | Reagovat

Nina me pobavila:nemůžeme si to tady rozdat, to bylo dost dobrý. Těšín se ba ZNH

3 vida vida | 9. ledna 2015 v 9:47 | Reagovat

skvělá kapitola...jsem zvědavá jak jim to přátelství všem dlouho vydrží :D...né že bych chtěla být pesimista, ale...:D :D

4 klára klára | 9. ledna 2015 v 15:56 | Reagovat

krásný :)taky se moc těšim na na žnh :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama