Po dlhom čase mám pre vás poviedku. Je to len krátke, ale aspoň niečo. :) Čo sa asi udeje v chatke? :)

Vzal som ju okolo ramien a zaviedol do chatky. Musí sa dať trocha dokopy. Položil som ju na posteľ a spravil jej kávu.
"Prečo sa takto o mňa staráš? Daj mi pokoj. Vôbec ťa nemám rada," priznala a začala sa priopito smiať. Musel som sa uškrnúť. Bola celkom rozkošná.
"Ani ja ťa nemám rád. Ver mi. Ale som tvoj profesor, takže sa musím o teba postarať." Pretočila očami a obrátila sa mi chrbtom. Dúfal som, že nebude opäť vraciať.
Keď konečne dovrela káva, sadol som si k nej na posteľ. Myslím, že už spala. Trocha som ňou potriasol. Hneď sa zobudila a niečo zamrmlala.
"Napi sa. Bude ti lepšie. Musíš vytriezvieť." Najprv to odmietala, ale nakoniec sa konečne napila.
"Je to horúce!" namietala a skoro to na mňa vyliala. Pretočil som očami.
"Preboha, veď si čarodejka! Tak si to ochlaď." Použila na mňa nejaké kúzla a káva sa ocitla medzi mojimi nohami. Nuž, aspoň to najprv ochladila!
"Zbláznila si sa?!" Elena sa len stále rehotala. Mal som jej naozaj plné zuby! Keby som ju na niečo nepotreboval, tak sa na to vykašlem!
"Prepáč. Nemohla som odolať." Žmurkla na mňa a zasa sa usmievala. Tentokrát to, ale bol ten pekný úsmev, ktorý sa mi na nej tak páči. Prečo musí byť taká zlatá! Nemôžen si dovoliť na ňu takto myslieť. Musí zomrieť.
"Super. Teraz spi." Položil som ju späť na posteľ. Keď som ju uložil chcel som odísť, ale ona ma chytila za ruku.
"Damon? Ostaň pri mne prosím ťa. Je mi zle." Prekvapene som na ňu pozrel. Stále ma držala za ruku. Pri jej dotyku som cítil niečo neuveriteľné. Bol to akoby elektrický šok, ktorý prúdil celým mojím telom. Nemôžem sa takto cítiť. Nie pri Elene Gilbertovej. Nemohol som nad tým premýšľať, pretože si ma pritiahla k sebe. Ocitol som sa na posteli s jej hlavou na mojej hrudi. Vošiel som jej rukou do vlasov a hladil ju. Potom konečne zaspala. Čo to malo znamenať? Toto neveští nič dobré. Elena sa trocha pohniezdila a pozrela na mňa tými svojimi hnedými očami. Začala ma hladiť po líci.
"Nič neber vážne. Stále mám v sebe alkohol." Pobozkala ma. Nevedel som čo robiť. Bol som strašne zmätený. Veľmi sa mi páčilo bozkávať ju. Jej pery boli také nežné a jemné. No aj vášnivé a chtivé. Cítil som na jazyku vodku, ale aj ju samu. Bolo to úžasné. Privinul som si ju k sebe a aj ja ju vášnivo bozkával. Posadil som si ju na seba obkročmo a vošiel jej rukou pod tričko. Ona mi začala vyzliekať košeľu. Toto nemôže dopadnúť dobre. Momentálne mi to, ale bolo jedno. Vyzliekol som jej tričko aj svoju košeľu. Stále bola opitá, pretože ju jemne kývalo. Musel som sa pousmiať.
"Si opitá a nemáš ma rada."
"Nie. Som opitá, ale celkom ťa mám rada. A keďže som opitá, hovorím pravdu." Znova ma pobozkala. Zasmial som sa a prevalil si ju pod seba. Neviem čo ma to pochytilo, ale zrazu som ju naozaj veľmi chcel. Bol som jej profesor a chcel som ju využiť na niečo odporné, ale momentálne som len potreboval byť s ňou. Tá ženská má na mňa naozaj čudný vplyv a mňa to dosť desilo. Vedel som, že to budem ľutovať. No aj napriek tomu som to spravil. Vyspal som sa so svojou študentkou!
ELENA:
Preboha! Čo som to zasa vyviedla? Ako som sa mohla s ním vyspať! Bolo to nehorázne. Veď je to predsa môj profesor! To určite ten alkohol. Je to tak. Nič viac na tom není. Je to len tým alkoholom. V skutočnosti som to ani nechcela spraviť. Ale prečo to robil on? Čo z toho má on? Žeby aj on bol natoľko opitý, že sa neovládol? To sa mi nechce veriť. Je na ňom niečo zvláštne. Mám pocit, že skýva niečo fakt veľké a že sa to týka mňa. Musím to zistiť, inak sa zbláznim.
Damon akurát spal a ja som sa začala potichu obliekať. Nemám chuť sa s ním stretnúť. Bude to pekne trápne. Musím odtiaľto čo najskôr zmiznúť. Šťastie mi, ale neprialo, pretože Damon sa zobudil.
"Niekam ideš?" uškŕňal sa od ucha k uchu. Začervenala som sa a pozrela mu do očí. Aj on sa mi do nich zadíval a začal niečo rozprávať.
DAMON:
Zobudil som sa na to, že som počul Elenu sa obliekať. Nemôžem ju nechať takto odísť.
"Niekam ideš?" uškrnul som sa, aby som zamaskoval ako veľmi na mňa jej osoba pôsobí. Stále som po nej neskutočne túžil. Prečo na mňa takto pôsobí moja sedemnásťročná študentka?!
Pozrel som jej do očí a ovplyvnil ju. Nemôžem dovoliť, aby vedela čo sa tu udialo.
"Nič si nebudeš z tejto noci pamätať. Bola si opitá, postaral som sa o teba a potom si zaspala. Ráno si šla do svojej izby." Elena na mňa zvláštne pozrela. Žeby to nefungovalo? Veď predtým som ju už ovplyvňoval.
"Ďakujem, že si sa o mňa postaral. Idem do svojej izby." Víťazoslávne som sa usmial. Zabralo to!
Som chorá a keď som to písala tak ma neskutočne bolela hlava. :D Takže sa dopredu ospravedlňujem za chyby a ak to vôbec nebude dávať zmysel tak sa ospravedlňujem. :D Ale aspoň som sa snažila. :D Ďakujem za komenty a čo by ste chceli nabudúce? :) Možno dnes ešte niečo napíšem. :)
































Pánečku! Nečakala som, že to spravia tak skoro
Neviem prečo, ale niečo mi našepkáva, že ju neovlyvnil. Alebo ak áno, tak nie dostatočne 
Nabudúce ŽHN, prosím. A keď si chorá, tak máš ležať a liečiť sa, a nie že "Možno dnes ešte niečo napíšem" 

:**