close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

True Love Prevail Kapitola 13. Zmätený

2. února 2015 v 7:24 | Laurika |  True Love Prevail
Včera som ešte napísala TLP, ale už som ju nestihla dať na blog lebo nám nešla wi-fi. :) Takže až dnes. Je to krátke, ale dúfam, že sa bude páčiť. :)





Neviem ako, ale myslím, že som v momente zaspala.
Ráno som sa zobudila skôr ako Ian. Vďaka bohu. Sladko spinkal vedľa mňa. Vedela som, že sme spravili niečo odporné no aj tak som sa cítila super. Neľutujem, že som s ním spala. Ľutujem, že som podviedla Dereka. Ale ak som toho bola schopná, tak to asi nebol dobrý vzťah. Aj tak som to nemala robiť. Toho som si vedomá. Nerozmýšľala som ďalej nad tým, lebo by ma asi porazilo.
Pohladila som spiaceho Iana po líci a šla do kúpeľne. Vtom mi, ale zazvonil telefón. Derek. Dopekla! Rýchlo som zavrela dvere na izbe. Vyšla som na chodbu, kde sa zopár ľudí na mňa zvláštne pozrelo. Mala som na sebe len nohavičky, podprsenku a Ianovu košeľu. Prosím nech tu nie sú paparazzi. Veľmi prosím! Vošla som do prvých dverí odo mňa. Asi to bola nejaká spoločenská miestnosť. Vysela tu veľká plazmová televízia, gauč a počítač. Konečne som zdvihla mobil.
"Dobré ránko," voľky-nevoľky som sa usmiala. Vedela som si predstaviť tie jeho úprimné a milujúce modré oči. Ten jeho úsmev, ktorý patrí iba mne. Prečo som to spravila? Ako som mohla?
"Ahoj." Zdal sa mi zvláštny. Jeho tón nebol taký veselý ako inokedy. Vydesilo ma to. Žeby sa objavili nejaké paparazzi fotky? To by bol skôr naštvaný.
"Čo sa deje, Derek? Znieš zvláštne." Chvíľu bolo na druhom konci ticho.
"Nič len, chýbaš mi. Kedy odlietaš? Prídem ťa čakať?" Usmiala som sa. Toto je ten Derek, ktorého poznám.
"Odlietame o jedenástej. Doma budem tak okolo druhej. Teším sa!"
"Aj ja, miláčik. Milujem ťa. Veľmi." Dojalo ma to. Mala som strašne zmiešané pocity. A vyčítky svedomia. Nikdy som sa takto necítila. Všetko to malo na svedomí, že som začala plakať.
"Aj ja teba, láska. Maj sa." Zložila som. Ľahla som si na gauč a stále len plakala. Z očí mi tiekol vodopád sĺz a ja som to nevedela zastaviť. Prečo som taká odporná? Nikdy som sa takto nesprávala, preboha! Ako som to mohla Derekovi spraviť. On ma naozaj miluje a to veľmi. Sám mi to práve povedal. Odídem preč na jeden víkend a už ho podvediem. Čo je to so mnou?! Takto som tam ležala snáď desať minút. Potom som sa konečne vzchopila a šla naspäť. Ian už sedel na posteli a zmätene sa obzeral. Asi ma hľadal. Bol celkom rozkočný. Mal rozcuchané čierne vlasy a modré oči mu žiarili. Bol iba v trenkách, takže som mala úžasný výhľad na jeho vypracované bruško a hruď. Konečne ma zbadal. Stála som medzi dverami a usmievala sa. Dovtedy som si to ani neuvedomila. On sa tiež začal usmievať, ale tak nejako smutne. Videla som v jeho očiach pochybnosti a vinu. Strašne veľa viny.
"Dobré ránko."
"Aj tebe." Posadila som sa k nemu na posteľ.
"Čo teraz?" opýtal sa s očami upretými do mojich. Pokrčila som plecami.
"Asi sa budeme musieť rozísť s Nikki a Derekom ak chceme byť spolu." Prikývol.
"Asi áno. Bude to však ťažké."
"To mi je jasné. Volala som s ním a už len to mi stačilo," priznala som. Pritiahol si ma k sebe a povzbudivo ma objal. Objatie som mu opätovala.
IAN:
Ako som toto mohol dopustiť? Hneď ako som vstal sa mi v mysli vynoril Nikiin úsmev. Tak veľmi ju milujem. Aj ona mňa. Plánovali sme svadbu a rodinu a ja som toto všetko zničil jednou jedinou nocou. Ako som mohol? Chcelo sa mi plakať. Nikdy som kvôli žene neplakal. Nikki bola asi prvá. Nevedel som ako dlho to trvalo, ale bol som naozaj zúfalý. Nechcel som rumázgať, to je predsa pre slabochou, ale nemohol som si pomôcť. Spravil som niečo otrasné, tak teraz musím trpieť. Keď však Nina vošla do izby, prestal som. Chvíľu som predstieral, že ju hľadám a ona si ma zatiaľ obzerala. Potom som na ňu pozrel. Usmievala sa. Zrejme z toho nebola taká zúfalá ako ja. Alebo to len vedela dobre zakryť.
"Dobré ránko," poprial som s úsmevom. Núteným úsmevom.
"Aj teba." Posadila sa ku mne.
"Čo teraz?" zaujímalo ma. Pozrel som jej do očí, ale nič som v nich nedokázal vyčítať.
"Asi sa budeme musieť rozísť s Nikky a Derekom ak chcemy byť spolu." Trocha ma to vydesilo. Nerozmýšľal som nad rozchodom s Nikki. Milujem ju. Stále. Aj po tom všetkom čo sa stalo. Napriek tomu som prikývol. Nechcel som to teraz rozoberať.
"Asi áno. Bude to však ťažké," povedal som len.
"To mi je jasné. Volala som s ním a už len to mi stačilo." Takže ona s ním už aj volala? Pichla ma žiarlivosť. Bol som strašne zmätený. Miloval som Nikki, ale žiarlil som na Ninu. Vyspal som sa s Ninou. Čo mám robiť teraz? Jedno mi však bolo jasné, nedokážem sa len tak rozísť s Nikki!

Tak, čo by ste chceli nabudúce? :) A ďakujem za komenty. :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lal@ lal@ | 2. února 2015 v 8:37 | Reagovat

Nečala som, že mu Nina hneď tot navrhne. V tejto poviedke sa mi páčia všetky tie vzťahy- Somereed, Nina s Derekom aj Nian, ale akosi som si zvykla, že sú len kolegovia. Priateľstvo medzi nimi štyrmi je proste... kráásne :D a neviem si predstaviť, že by som o tom už nečítala, čo je dosť divné :D:D

2 vida vida | 2. února 2015 v 8:53 | Reagovat

wow...ian takové výčitky uf...pěkně se nám to zamotává

3 mona mona | 2. února 2015 v 16:36 | Reagovat

Takový návrh jsem od niny nečekala. Proč mám pocit že jí teď ian nějak ublíži. Příště ZNH nebo TLP :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama