close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

True Love Prevail Kapitola 20. Rozlúčka č. 3

22. února 2015 v 19:45 | Laurika |  True Love Prevail
Tak som napísala nový diel TLP. :) Celkom som sa prekonala je to naozaj dlhé a stane sa tam veľa závažných vecí. Hlavne teda rozhovorou. :) Prečítajte si sami. :)
PS: Písané na mobile, takže pardon za chyby. :)





Dneska som sa rozhodla ísť na obed s Nikki. Tú babu som si naozaj obľúbila. Povedala som jej však nech ideme len my dve. Bez Iana. Mám ju rada, ale pozerať sa na ňu a Iana by som nezvládla. Ihneď súhlasila a Ian ževraj aj tak natáča. Zabudla som, že ostatní ešte nemajú hotové svoje scény. Ja už mám konečne pokoj. Na najbližších päť mesiacov. Teraz som však na to nechcela myslieť. Je to môj posledný deň tu. V Atlante. Zajtra o jedenástej odlietam. Kat s Candice mi sľúbili, že pôjdu so mnou na letisko. Bola som im nesmierne vďačna.
Ešte som rýchlo zašla na záchod a mohla som vyraziť. Toto a ranné nevoľnosti som na tehotenstve nenávidela najviac. Väčšinu dňa som presedela na záchode. Teraz som sa už však musela ponáhľať. Za desať minút mám byť v reštaurácií. Keď som prišla, Nikki tam už bola. Usmiali sme sa na seba a objali sa. Objednala som si mojito a palacinky. Zbožňujem palacinky. Hlavne odkedy som tehotná.
"Tak hovor, čo je nové? Ako sa máš?" Opýtala sa hneď Nikki.
"Ja sa mám dobre. Konečne mi začalo voľno. Ty sa pochváľ."
"Ja rovnako ako vždy. S Ianom nám to klape. Takže nič viac si asi neprajem. Teším sa keď aj jemu začne voľno. Konečne si vyrazíme na nejakú dovolenku." Rozžiarila sa. V tej chvíli som jej to úprimne priala. Jasné, chcela by som s ním byť aj ja taká šťastná, ale keď si ho nemôžem užiť ja, môže aspoň ona. Usmiala som sa na ňu.
"To je super. Užite si to. A kam by si chcela ísť?"
"Na Bali alebo Hawai. Ale privítala by som aj čokoľvek kde je more, slnko a pláž." Uškrnula sa. Konečne nám doniesli jedlo a tak sme chvíľu mlčky len jedli. Nikki ale potom zvážnela.
"Už dlho sa ta chcem na niečo opýtať, Nina." Ihneď som spozornela. Dúfala som, že sa nechce opýtať na mňa a Iana. Modlila som sa, aby sa na to neopýtala. Nie som pripravená viesť takýto druh rozhovoru.
"Tak sa pýtaj." Zhlboka sa nadychla a spustila.
"Cítiš niečo k Ianovi? A prosím ťa buď úprimná. Medzi nami sa tým nič nezmení to ti prisahám." Pozerala mi priamo do očí. Vedela som, že to myslí vážne. Aj ja som sa nadychla. Neviem prečo, možno za to mohol ten jej uprený pohľad do mojich oči alebo jej úprimnosť, ale rozhodla som sa jej povedať pravdu. Nie však celú samozrejme.
"Je to strašne komplikované. Najprv to bolo čisto o priateľskej láske. Alebo ako to nazvať. Ale potom, neviem, niečo sa medzi nami zmenilo. Teda z mojej strany. Začala som ho vnímať v inom svetle. Ale vedela som, že je s tebou, takže som to neriešila a snažila sa na to zabudnúť. Ale úprimne, nedá sa na to zabudnúť. Je to ťažké. Hlavne keď som s ním každý deň. Možno sa to, ale po tomto odlúčeni zmení. Budem preč skoro tri mesiace. Keď sa vrátim možno to už bude iné." Nikki má celý čas pozorovala. Keď som dorozpravala, len prikývla. Nachvíľu bola len ticho.
"Aha. Som rada, že si bola úprimná. Ale nič medzi vami nebolo. Alebo áno? Samozrejme mimo kameru." Hneď som pokrútil hlavou.
"Nie. Nikdy. Ian o tom asi ani nevie. Ale nie som si istá, keďže ty si si to všimla."
"A bol Ian dôvodom tvojho rozchodu s Derekom? " Ďalšia veľmi dobrá otázka. Ale čo, zajtra odchádzam. Môžem si dovoliť byť úprimná.
"Áno bol. Vieš, po tom víkende v Los Angelos, keď som bola s Ianom skoro stále, som si uvedomila, že pri Derekovi necítim to čo pri Ianovi. Pripadalo mi to k nemu nefér, že som s ním bola. A tak som sa s ním rozišla. On však o tom nevie, takže..." Nikki má hneď zastavila.
"Samozrejme. Toto ostane len medzi nami dvoma. Ani Ian ani Derek sa nič nedozvedia." Prikývla som.
"Ďakujem." Usmiala som sa. Nikki mi úsmev opätovala.
"Viem, že sa o tom už asi nechceš baviť, ale... " Uškrnula som sa. Ženská zvedavosť.
"Pýtaj sa kým som rozhodnutá byť úprimná." Nikki s úsmevom prikývla.
"Zmenilo sa v poslednej dobe niečo medzi vami? Myslím po tom Los Angelos." Pokrčila som neisto plecami. Neviem čo jej povedať.
"Po tom Los Angelos keď som sa rozišla s Derekom, nebola som k Ianovi práve najmilšia. Snažila som si ho držať od tela a on si to všimol. Jedine to sa medzi nami zmenilo."
"Aha. A naozaj sa v tom LA nič nestalo? Buď úprimná, strašne ťa o to prosím. Potrebujem vedieť na čom som. Odkedy ste prišli, Ian je zvláštny. Väčšinou nemá náladu, je zamysleny alebo až moc prítulný. Niečo sa odvtedy zmenilo." Chytila som ju za ruku a pozrela som jej do očí. Prvýkrát som sa rozhodla niekomu klamať rovno do očí.
"Nič sa tam nestalo. Ian ti je verný a vždy bude. Možno je zvláštny len kvôli tomu ako sa k nemu správam. Vravím ti, že som na neho hnusná. Snažím sa držať si ho od tela. Preto je možno taký. Iné vysvetlenie na to nemám." Stisla mi ruku a usmiala sa.
"Ďakujem ti. Viem, že nie je ľahké o tom hovoriť. Vážim si tvoju úprimnosť."
"V poriadku. Uľavilo sa mi, keď som to mohla niekomu povedať." Viac sme sa na túto tému nebavili. Bola som rada. Aj keď, som rada, že som jej mohla povedať aspoň polovičnú pravdu. Myslím, že si to zaslúži. S Ianom sme spravili chybu.
O tretej sme sa rozlúčili a ja som šla domov. Sľúbili sme si, že budeme stále v kontakte. Keď som prišla domov, bol najvyšší čas sa pobaliť. Cítila som sa strašne vyčerpane. Aj po fyzickej aj po psychickej stránke. Rozhovor s Nikki bol náročný a balenie tiež. Keď som mala všetko za sebou, rozvalila som sa na gauč.
"Tak maličký, ideme si niečo pozrieť." Niekde som čítala, že v štvrtom mesiaci je načase, aby si dieťatko zvyklo na môj hlas. Tak som to skúsila. Samozrejme sa nič nestalo, ale bol to dobrý pocit. Už dlho som vedela, že tam vnútri niekto je, ale teraz to bolo tak nejak oficiálne. Tešila som sa keď bude von a ja uvidím na koho sa podobá. Dúfala som, že bude mať oči po Ianovi. Radšej som nad tým, ale neuvažovala. Zasa mi z toho všetkého bolo smutno.

IAN:
Nikki bola práve na obede s Ninou. Neviem prečo, ale bol som z toho mierne nervózny. Schádzali sa aj pred tým, no nikdy som sa takto necítil. Neviem v čom to bolo dnes iné. Možno to bolo tým Nininým odchodom. Niečo mi na tom nesedelo. Prečo tam chce byť celé prázdniny? Poznám ju a viem, že rada objavuje svet a cestuje. Jeden by si myslel, že cez skoro trojmesačné voľno bude chcieť vidieť viac než jednu krajinu aj to svoju rodnú, kde má rodičov a môže tam ísť hocikedy. Mal som pocit, že mi niečo uniká, ale nevedel som prísť na to čo. Z myšlienok ma vytrhla Nikki. Pohľady sa nám stretli a ja som hneď vedel, že sa niečo zmenilo. Nikki sa však jemne usmiala. Trocha neisto som jej ho oplatil.
"Stalo sa niečo?" opýtal som sa, keď si sadla ku mne. Pozrela na mňa a zrejme zvažovala čo povedať.
"Nič také zvláštne. Bolo super. Je mi ľúto, že Nina odchádza. Mohli sme si leto užiť spolu." Uľavilo sa mi. Ľahol som si jej do lona a ona má začala hladiť vo vlasoch. Bol som trocha pokojnejší.
"Mám však na teba jednu otázku." A je to tu. Preglgol som a vzpriamil sa, aby som na ňu videl.
"Čo sa deje?"
"Všimla som si to už dávnejšie, ale dneska sa mi to potvrdilo. Nina k tebe cíti viac než len priateľstvo a myslím, že ty si si toho vedomý. Chcem len vedieť ako to vnímaš." No, to nie je najhoršie. Ale že by sa jej Nina so svojimi pocitmi zdôverila?
"Nina ti niečo povedala?" nedalo mi to a opýtal som sa.
"Nie. Nič mi nemusela hovoriť. Proste som si to všimla. Dneska keď sme o tebe hovorili sa mi to potvrdilo."
"Pýtala si sa jej na to?"
"Nie, Ian. Pýtam sa to teba a ty sa vyhýbaš otázke. Až je to čudné." Podozrievavo na mňa pozerala. Musel som sa spamätať.
"Niečo som si všimol, ale nikdy sme to neriešili. Nemyslím, že je to niečo vážne. Mimo to, Nina sa ku mne v poslednej dobe chová dosť drsne, takže ju to možno už aj prešlo." Pokrčila som ľahostajne plecami. Zapol som telku na znak, že už sa o tom nechcem baviť. Nikki však pokračovala.
"Ja si ale myslím, že je to dosť vážne a že to len tak neprestane."
"Dobre, zlatko, ale čo ja s tým môžem urobiť? Nemyslím si, že Nina sa chce o tom baviť. Že to chce vôbec nejako riešiť. Uvidíme čo bude, keď sa vráti."
"To je ďalšia zvláštna vec. Nina tu má svoju partiu ľudí, ktorých zbožňuje. Nie je divné, že len tak odíde na celé leto? To nechce byť ani chvíľu s nimi?" Povzdychol som si. Nechcel som riešiť Ninu. Ešte by som sa náhodou preriekol.
"Neviem čo Nine behá po rozume, Nikki. Možno na to má svoje súkromné dôvody. Nevieme čo sa deje v jej rodine alebo ako to je s tou jej partiou. Možno za ňou prídu. Alebo ona niekedy príde sem. To teraz takto nemôžeme odhadnúť." Sám seba som prekvapil všetkými tými argumentmi. Hlavne keď aj mne na tom niečo nesedí. Nikki som, ale asi presvedčil, pretože potom už len prikývla a neriešila to. Radšej šla spraviť večeru. Ja som sa zahľadel do telky. Myšlienkami som však bol pri Nine. Zaujímali by ma tie dôvody, ktoré má na to, aby odišla na celé tri mesiace preč.

NINA:
Zobudil ma zvonček na vchodových dverách. V tú chvíľu som mala chuť zabiť kohokoľvek kto bol za nimi. Keď som si, ale všimla, že už je pol deviatej, vyskočila som z postele rýchlosťou blesku. Bola to Candice a Kat. S úsmevom od ucha k uchu. Neviem čo je im tak veselo. Veď ja predsa dneska odchádzam!!
"Čo ste také veselé hneď za rána?" Opýtala som sa ostro keď som ich pustila dnu.
"Vlastne ani neviem. Len chceme, aby si bola aj ty pozitívne naladená."
"Aha. To sa vám ale nedarí, pretože mi je pod psa." Hneď boli pri mne a objali ma. Bola som im za to vďačna, ale prišlo mi zle, takže som musela utekať na záchod. Ďalšie dve minúty som sa objímala so záchodovou misou. Už som si na to zvykla, takže ma to nijako neprekvapilo ani nezarazilo.
"Si v pohode? Určite ten let zvládneš?" Opýtala sa Candice znepokojene, kým Kat mi nabrala čistú vodu. S vďačnosťou som ju prijala a vypila do dna.
"Budem v pohode. Nevoľnosti mám väčšinou do tej desiatej. Potom je to už v poriadku." Obe prikývli.
Za desať jedenásť som sa už ocitla na palube lietadla. Kým letušky vysvetľovali bezpečnosti, ja som nad tým všetkým premýšľala. Keď sa opäť ocitnem v Atlante, budem matkou. Slobodnou matkou. Bol to strašne zvláštny pocit. Som na to vôbec pripravená? Som pripravená byť matkou dieťaťa bez otca?

Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Zistila som, že keď píšem na mobile, ide mi to lepšie a je to dlhšie. :D :D Strašne z toho, ale bolia prsty. :D :/ Tak či tak ďakujem za komenty. Napíšte čo by ste chceli nabudúce. :) :)

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 terka terka | 22. února 2015 v 20:25 | Reagovat

Rozhovor Niny a Nikki mě dost překvapil... Ian jí podvedl a ty nám jí popisuješ jako ještě lepšího člověka... Potom nás to bude bolet ;) :/
Ale nádherná kapitolka :)
Příště prosím ŽNH nebo TLP :)

2 Jj Jj | 22. února 2015 v 20:33 | Reagovat

Skvele to pokracuje :) uz aby byl co nejdriv dalsi dil :)

3 Katka Katka | 22. února 2015 v 20:37 | Reagovat

Kráásne :). Ja by som chcela znova TLP a Nina by sa uz mohla vrátiť späť ;). Alebo potom žnh.

4 :) :) | 23. února 2015 v 15:52 | Reagovat

Úžasný!!:DD
a prosím zase o TLP :)

5 mona mona | 23. února 2015 v 16:53 | Reagovat

Krásná kapitola, už jsem myslela že se Nikky přizná :-) ian se trochu obával aby se neprorekl

6 Lia Lia | 23. února 2015 v 20:06 | Reagovat

Ja už som snáď použila všetky superlatívy. Už normálne neviem ako ťa ešte viac vychváliť. :-) :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama