close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

True Love Prevail Kapitola 21. Príchod domov

23. února 2015 v 20:26 | Laurika |  True Love Prevail
Tak som napísala ďalšiu kapitolku k TLP. :) :) Dúfam, že sa bude páčiť. :) :)






Som na to vôbec pripravená? Som pripravená byť matkou dieťaťa bez otca?
Let trval až desať hodín. Stihla som prečítať skoro celú knihu. Potom som si na chvíľu zdriemla. Zobudila ma až letuška, keď sme boli na mieste. Šla som si vyzdvihnúť batožinu. Na parkovisku na mňa už čakali rodičia aj s bratom a jeho priateľkou. Mama sa mi hneď vrhla okolo krku. Skoro sa až rozplakala. Nečudujem sa jej, aj ja som mala na mále. Nevideli sme sa strašne dlho. Už ani neviem kedy naposledy. Brat ma tiež schytil do svojeho medvedieho objatia. Len otec mal tvrdý a prísny pohľad. Vedela som, že je zle. Mať tehotnú dcéru, ktorú "opustil" otec dieťaťa. To musí byť rana pre každého otca. Vedela som, že mi kvôli tomu ešte poriadne vyčistí žalúdok.
"Ahoj oci," usmiala som sa opatrne. Stále bol chladný, ale objal ma. To je dobré znamenie. Aspoň myslím.
"Chcem ti predstaviť moju priateľku, Miu." Pozrela som na bratovu priateľku. Usmievala sa na mňa a podala mi ruku. S úsmevom som jej ruku prijala.
"Rada ťa spoznávam."
"Aj ja teba. Milujem The Vampire Diaries, aj teba a Iana. Ste skvelí." Uškrnula som sa.
"Ďakujem. Som rada, že sa seriál páči. Ale teraz by sme už mohli ísť domov. Oficiálne mám voľno. Na tri mesiace. Chcem si začať užívať." Mamina ma hneď vzala okolo pliec a spoločne sme sa pobrali domov. Oco mi s nevôľou vzal kufre. Myslím, že to s ním budem mať ešte ťažké. Keď sme prišli domov mama mi hneď prichystala jedlo. Palacinky. Milujem ju! Vždy vie čo mi má spraviť. Ja som sa šla zatiaľ vybaliť. Moja izba tu ostala od strednej nezmenená. Bol to zvláštny pocit byť tam teraz. Keď pod srdcom nosím dieťa a som dospelá. Boli tu aj veľmi príjemné spomienky. Nostalgicky som sa usmiala a začala vybaľovať. Potom som zišla dolu do kuchyne a skontrolovala si twitter. Mala som štyri správy! Julie, Kat, Candice, Nikki a Ian. Počkať, čože?! Ian?! Čo ten preboha chce? Hneď som si ako prvého otvorila jeho.
Ahoj Nins, dúfam, že si doletela v poriadku. Už teraz nám tu všetkým chýbaš. Dnes máme akurát posledný deň natáčania. Ozvi sa mi, prosím ťa, niekedy. Chcem aspoň vedieť čo je s tebou.
Vohnal mi slzy do očí. Odkedy som tehotná som strašne precitlivená! A teraz toto. Neovládla som sa a zopár sĺz mi uniklo. Mama sa hneď prihnala ku mne a začala ma utešovať.
"Čo sa deje, Nina?"
"Nič mami. Napísali mi priatelia a som trocha precitlivená, to je všetko. Budem v poriadku," snažila som sa úprimne usmiať, ale moc mi to teda nešlo.
Ahoj Ian, všetkých tam pozdravuj. Budem sa snažiť sa čo najčastejšie ozývať. Aj vy mi strašne chýbate. Majte sa tam. :*
Tú pusinku som si mohla odpustiť, ale ako som už povedala, bola som rozcitlivená. Vzala som si do hlavy, že na neho budem hnusná a teraz mu vypisujem pusinky. Mala by som so sebou niečo robiť. Toto nie je normálne! Jeden človek predsa na mňa nemôže mať takýto vplyv!
Z mojich myšlienok ma vyrušil otec, ktorý vošiel do kuchyne. Stále vyzeral nazúrene. Sadol si oproti mne a pozrel mi do očí.
"Tak mi povedz niečo o tom tvojom krásavcovi," povedal ironicky. Zapozeral sa na mňa ešte viac. "Ty si kvôli nemu plakala?" zvýšil hlas. Div nebuchol do stola.
"Nie. Nebolo to kvôli nemu. Písali mi priatelia ako im chýbam a tak som sa trocha rozcitlivela. Nič viac." Tvrdila som neoblomne. Povedať to mojej mame bola jedna vec, ale môj otec. Ten mi neverí ani nos medzi očami.
"Fajn. Ako myslíš. Aj tak ti to neverím, ale môžeš si za to sama. Len si pekne poplač nad tým aká si, s prepáčením, sprostá." Jeho slová mi do očí nahrnuli ďalšie slzy. Bol strašne krutý. Vôbec si ho takéhoto nepamätám. Musela som ho riadne naštvať.
"John!" okríkla ho moja mama.
"Len mi nepovedzte, že to nie je pravda! Nechala sa nabúchať. Strávila s ním jednu noc a teraz bude pykať celý život. Má pred sebou celú kariéru herečky! Mohla byť úspešná! Takto sa bude starať o malé dieťa." Otec ziapal na celý dom. Strašne ma to štvalo. Stále som plakala a plakala. Nemohla som to zastaviť. Tak veľmi ma ranili jeho slová. O to viac, keď mal z polovice pravdu. Ale predsa za to nemôžem len ja.
"Ty mi na to nič nepovieš? Budeš tu len sedieť a rumázgať?" Pozrela som na neho uslzenými očami. Nevedela som čo na to povedať.
"Takže ty mi na to naozaj nič nepovieš?"
"Nemám ti čo na to povedať, oci. Mrzí ma to. Nechcela som, aby to takto dopadlo. Zabudla som si dať prášky. Bola to jedna noc. Jedna jediná!" Aj ja som už kričala. Viem, že som spravila chybu a obviňovala som sa z toho dosť dlho na to, aby som si to uvedomila!
"Takže milostivá pani si zabudla dať prášky. No, tak tu máš výsledok!" Zakričal a rozzúrene ukázal na moje už trocha okrúhle bruško. Znova som začala plakať. Bola som psychicky aj fyzicky vyčerpaná. Prišla som sem, aby som si oddýchla. A teraz som ešte viac vyčerpaná. Bolo mi na odpadnutie. Mala som pocit, že to už nezvládnem. Priložila som si ruku k čelu a na chvíľu zavrela oči. Zakrútila sa mi hlava. Musela som sa postaviť. To ale asi nebol najlepší nápad. Zapotácala som sa a skoro spadla. Zachytil ma až môj milovaný braček. Viac si už, ale nepamätám. Oblial ma studený pot a všade sa rozprestrela čierňava.

Dúfam, že sa kapitola páčila. :) :) Ďakujem za komenty. :) :) A čo by ste chceli zajtra? :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lia Lia | 23. února 2015 v 20:53 | Reagovat

Toto nám nerob. Prosím peekne. Asi nevydržím kým pridáš ďalšiu kapitollu. :-D :-P

2 lal@ lal@ | 23. února 2015 v 20:59 | Reagovat

:o počkaj. ČOŽE?! Ani len vo sne mi nenapadlo, že jej vymyslíš takého krutého otca. Aspoň že si to vynahradilá tým, že má fajn brata a skvelú maminu :D:D ja len dúfam, že sa Nina a hlavne ani tomu malinkému nič nestane. A nabudúce by mohla byť Delena :* :D

3 Laurika Laurika | Web | 23. února 2015 v 21:51 | Reagovat

[1]: na zajtra 16:30 som prednastavila ďalší diel :-) nechcelo sa mi spať tak som písala :-D  :-D nechcela som však, aby to tu bolo tak nakope tak som vám to nechala na zajtra :-)  :-) takže také dlhé čakanie to nebude :-D :*
a ďakujem za komenty :* :*

4 mona mona | 23. února 2015 v 22:02 | Reagovat

Skvělá kapitola, otec byl opravdu hodně hnusný. Teď možná z toho bude mít nina následky

5 klára klára | 23. února 2015 v 23:08 | Reagovat

chudák nina že má takovýho tátu...

6 terka terka | 24. února 2015 v 9:14 | Reagovat

Takoveho tatu jsem necekala :( Doufam, ze budou Nin a to male v poradku... jeste 7 a ctvrt hodiny ;)
Potom prosim ZNH :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama