close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

True Love Prevail Kapitola 22. Príjemný nočný telefonát

24. února 2015 v 16:30 | Laurika |  True Love Prevail
Ešte včera som napísala novú kapitolku dávam vám ju sem až dnes, aby to nebolo všetko tak nakope. :) :) Dúfam, že sa bude páčiť. :) Opäť je to o trochu dlhšie ako zvyčajne. :)





Zobudila som sa na nejaké pípanie. Položila som si ruku na čelo. Znova. Strašne ma bolela hlava. Otvorila som oči a zistila, že mám niečo vpichnuté v ruke. Infúzia. Došlo mi neskôr. Čo sa to dopekla stalo? Kde to som? Rozhliadla som sa po okolí. Všade boli prístroje. Pípacie prístroje. To ony ma zobudili. Trocha som sa posadila a porozhliadla sa. Cez okno napravo som videla na nejakú chodbu. Splašene po nej pobehovali sestričky. Naľavo som videla von. Teda, moc som toho nevidela, pretože bola tma. Načiahla som sa pre svoj mobil. Boli tri hodiny ráno! Preboha. Čo sa stalo? Naposledy si pamätám kuchyňu a rozhovor s otcom. Potom mi prišlo zle. Musela som odpadnúť alebo čo. Znova som pozrela na mobil. Stále som neodpísala na tie ďalšie správy na twitteri. Neviem prečo ma to napadlo práve teraz. Mala by som radšej zistiť čo sa mi stalo. Svetlom z mobilu som našla tlačítko na privolanie sestry. Ihneď bola pri mne.
"Už ste hore? To je super. Veľmi sme sa o vás báli," usmiala sa na mňa. Bola som strašne dezorientovaná, takže som na ňu len tupo hľadela.
"Čo sa mi stalo? Je všetko v poriadku? Čo moje bábo?" začala ma chytať panika. Necítila som sa inak, ale čo ak už nie som tehotná? Čo ak to maličké už nie je vo mne? Zaštípali ma oči. Sestrička si to zrejme všimla, pretože ma chytila za ruku a začala ma utešovať.
"Nebojte sa. Malé je v poriadku. Aspoň zatiaľ." Zatiaľ?! Ako to, že zatiaľ? "Odpadli ste. Bolo to z dôvodu nervou a vyčerpanosti. Máte rizikové tehotenstvo, musíte sa takýmto emóciam vyhýbať." Hneď som prikývla. Počuť, že je malé v poriadku mi zatiaľ stačilo.
"Budem sa snažiť. Ako to teraz pôjde ďalej? Ako dlho tu musím ostať?"
"Ráno vás už prepustíme, ale musíte mi sľúbiť, že sa budete šetriť. Aspoň týždeň musíte byť v posteli. Jasné?" Znova som prikývla. Spravím čo bude treba. Len aby bolo všetko v poriadku. Sestrička prikývla.
"Vaši rodičia sú na chodbe. Chcete ich vidieť alebo chcete ísť znova spať?"
"Nech prídu. Spala som dosť," usmiala som sa na ňu a znova sa oprela. Odišla a hneď na to prišli moji rodičia.
"Preboha, zlatíčko moje. Si v poriadku?" Mama si sadla ku mne a chytila ma za ruku. Vyzerala vystrašene. S úsmevom som prikývla. Otec bol pri mne z druhej strany.
"Je mi to tak strašne ľúto, Nins. Nechcel som ti ublížiť. Mrzí ma to. Strašne ma len naštvalo čo ti spravil ten ... darebák!"
"To je v poriadku, oci. Ty si mi nič nespravil. Bola som len vyčerpaná." Pobozkal ma do vlasov a usmial sa. Dúfam, že to už bude v poriadku. Nechcem s ním byť pohádaná. Je to môj otec a momentálne ho naozaj potrebujem. Ostali pri mne ešte dve hodinky a potom šli domov. Nechcelo sa mi spať. A to nebolo dobré, pretože som musela premýšľať. Ako sa má Ian? Už sú s Nikki na tej dovolenke? Určite im je dobre. Lepšie ako mne. Skončila som v nemocnici. Preboha, ja som na tom naozaj zle. Všetko to na mňa zrazu doľahlo. Mala som chuť mu zavolať. Chcela som ho počuť. Vzala som si mobil. Asi dve minúty som naň len hľadela. Pozerala som na jeho meno aj s fotkou, na ktorej sme boli my dvaja na natáčaní. Začala som plakať. Zasa. Kým by som znova stratila odvahu, vytočila som ho. Vzal mi to na tretie zvonenie. V Atlante bolo teraz päť hodín podvečer.
"Ahoj Nins. Som tak rád, že si sa ozvala. Ako sa máš? Užívaš si prázdniny?" Na tvári sa mi objavil úsmev, ale aj tak som plakala. Bolo to zvláštne. Úsmev a slzy dokopy.
"Ahoj Ian. Strašne mi všetci chýbate. Ja sa mám dobre. Je tu teplo, pláž a more. Ale čo vy? Aký bol koniec natáčania?" Úplne som cítila ten Ianov úsmev.
"Tu je tiež dobre. Chystáme sa na dovolenku na Bali. A natáčanie bolo fajn. Som rád, že už to mám za sebou." Smrkla som a trocha sa pousmiala.
"Ty plačeš?" Sakra! Pozná ma ešte aj cez telefón.
"Nie. Prečo by som mala?"
"Neviem. Znieš divne. Ozaj, Nikki bola po tom vašom obede dosť zvláštna. Povedala si jej niečo?"
"Nie. Nič som jej nepovedala. Čo presne ti povedala ona?" Znova som sa posadila a pozorne počúvala. Toto sa neskončí dobre. Mám taký pocit. A ten sa mi skoro vždy splní.
"Nepovedala nič. Len, že si nejaká zvláštna a prečo si zrazu tak odišla a tak. Inak, prečo tam chceš byť celé leto? Chýbaš tu." Smutne som sa usmiala a znova sa mi tvár skrivila plačom. Prečo musím takto trpieť? Čo som kedy komu urobila, že ma toto postihlo práve mňa? Tak veľmi som chcela byť teraz s ním. Chcela som, aby ma objal a podporil. Aby tu bol pri mne a našom bábätku. To sa, ale nikdy nestane.
"Dlho som nebola s rodičmi tak som sa rozhodla byť tu s nimi. Pomáhať im a tak." Nevedela som čo viac dodať. Nechcela som mu klamať. Aj keď mu vlastne klamem v omnoho dôležitejších veciach.
"Aha. Koľko je tam vlastne hodín?" Zasmial sa. Aj ja som sa usmiala a pozrela na hodiny.
"Štyri hodiny ráno." Zasmiala som sa.
"Páni. Nechce sa ti spať?"
"Ani nie. Spala som doteraz. To stačí. Radšej budem s tebou viesť tento nočný telefonát." Uškrnula som sa.
"Príjemný nočný telefonát." Zašepkal skoro nečuteľne. Ale ja som to počula. A bolo to neskutočne zlaté.
"Veľmi príjemný." Zasmiala som sa.
"Nechceš sa vrátiť?" opýtal sa. Úplne som sa rozplývala. On chce, aby som prišla!
"Nemôžem, Ian. Ver mi, že nemôžem. Mám na to svoje dôvody a to ti musí stačiť. Dobre?" opýtala som sa. Chcela som, aby ma pochopil. Aby bol aspoň takýmto spôsobom so mnou.
"Chápem ťa, len by som rád vedel čo je s tebou. Aj napriek všetkému čo sa stalo ťa mám rád. Aj keď mi neveríš." Znel naozaj smutne a úprimne. Verila som mu. Prvýkrát po dlhej dobe som mu naozaj verila, že ma má rád.
"Možno ti aj verím," priznala som úprimne. Začala som zývať. Možno sa mi už chce aj spať.
"To je dobre. Mrzí ma, že som ti ublížil. Vlastne sme ani nemali príležitosť sa o tom všetkom porozprávať." Musela som uznať, že má pravdu. Nikdy sme sa priamo nebavili o tom čo sa stalo.
"Nemyslím, že je sa o čom baviť, Ian. Stalo sa, stalo. Nevyšlo to, nevyšlo. Je to jednoduché." Zotrela som si ďalšiu osamelú slzu na líci.
"Možno hej. Ale naozaj ma to mrzí. Zničilo to všetko čo sme dovtedy mali." Musela som uznať, že v tomto má, bohužiaľ, pravdu. Vtedy sme boli úžasní priatelia a teraz? Nič. Nemôžeme jeden druhého vystáť. Aj napriek tomuto príjemnému nočnému rozhovoru. Smutne som sa usmiala.
"To máš asi pravdu. Ale teraz budem dlho preč, možno sa niečo zmení."
"Dúfam v to. Strašne mi chýbaš." Dojalo ma to. Aj on mi chýba. Tak veľmi.
"Aj ty mne, Ian. Ale teraz by som už mala ísť spať. Tak tam všetkých pozdrav a držte sa. Uži si dovolenku. Dobrú noc."
"Dobrú noc, Nins. Mám ťa rád."
"Aj ja teba." Zložila som a mobil položila na stolík vedľa. Nevedela som či sa cítiť smutne alebo šťastne. Jedno som ale vedela. V ten deň som po dlhej dobe zaspávala s úsmevom na perách.

Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :) :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jj Jj | 24. února 2015 v 16:39 | Reagovat

(y)

2 lal@ lal@ | 24. února 2015 v 16:45 | Reagovat

To bolo krááásne! :D po dlhej dobe sa udialo aj niečo príjemné medzi nimi dvoma :D asi sa budem znova opakovať, ale ty vždy presne vieš, ako mi zlepšiť náladu a vyčariť úsmev na perách:D neskutočne moc ti ďakujem za túto- aj keď mierne smutnú, ale aj tak úžasnú- príjemnú časť :D:**

3 Loely Loely | 24. února 2015 v 17:24 | Reagovat

Krásne :) Nabudúce som zase za TLP :-D

4 terka terka | 24. února 2015 v 17:25 | Reagovat

Jeden telefonat dokaze vykouzlit krasnou kapitolku :) Doufam, ze se co nejdriv zacne neco dit (ne s detatkem!!) :D
Tesim se pokracovani.

5 Lia Lia | 24. února 2015 v 18:56 | Reagovat

Presne na takúto kapitolku som mala chuť. :-) Poeticky povedané, také "pohladenie na duši". Už sa teším na budúce. :-D

6 Kačka Klaroline Kačka Klaroline | Web | 24. února 2015 v 20:22 | Reagovat

Wow. Super. Chudák Nins, doufám, že bude OK. Jestli by se něco stalo bábetku, tak bych to asi hodně špatně snášela... :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama