close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

True Love Prevail Kapitola 23. Návšteva

26. února 2015 v 6:05 | Laurika |  True Love Prevail
Včera som nemohla zverejniť kapitolku lebo nešiel internet, takže ju zverejňujem až teraz. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)






V ten deň som po dlhej dobe zaspávala s úsmevom na perách.
O NIEKOĽKO MESIACOV NESKôR:
Zobudil ma nepríjemný zvuk z môjho mobilu. Prečo ma niekto otravuje takto skoro za rána? Bola to Kat.
"Áno?" ospalo som odvedala. Kat sa hneď zasmiala. Počula som aj Candice.
"Ako sa máš?"
"Chcem spať. Čo je také dôležité?" Posadila som sa na posteli a pohladila sa po brušku. Cítila som jemné kopnutie. V šiestom mesiaci je načase, aby som začala bábätko cítiť. Tvrdil to môj nový gynekológ tu v Bulharsku.
"Prídeme ťa pozrieť!" Vohnali mi slzy do očí. Už dva mesiace som nikoho z mojich priateľov nevidela. Stále som bola so všetkými v kontakte, ale vidieť ich je niečo úplne iné.
"Vážne?! Strašne sa teším. Príďte. Budem vás čakať. A kedy chcete prísť?" Pozrela som na hodiny. Bolo len osem ráno! Preboha! U nich je teraz deväť večer.
"O jedenástej nášho času. Let trvá desať hodín to znamená, že v Bulharsku by sme mali byť o deviatej večer. S časovým posunom tam však budeme okolo desiatej ráno."
"Dobre. Prídem po vás na letisko. Pozriem si ešte presne kedy doletíte. Dávajte si pozor. Strašne sa na vás teším."
"Aj my na teba. Ahoj, zlatko." Rozlúčili sme sa a ja som zložila. Opäť som si ľahla do postele. Po dlhej dobe som sa zasa usmievala. Úprimne. Konečne uvidím niekoho známeho. Budem sa môcť s niekým porozprávať a zdôveriť sa. V rámci svojich možností som vyskočila z postele a šla dole na raňajky. Rozvoniavalo to vajíčkami a slaninou.
"Dobré ránko," usmiala som sa na všetkých. Všetci mi úsmevy aj pozdravy opätovali. Dokonca aj otec. Stále bol trocha odmeraný a občas aj hnusný, ale snažil sa krotiť, to mu musím uznať. Nechcela by som vedieť ako by to dopadlo keby sa stretol s Ianom. Asi by to nedopadlo dobre.
"Čo si taká veselá?" opýtal sa so zamračeným výrazom oco. Sadla som si a mama predo mňa položila tanier s praženicou a slaninkou.
"Prídu ma pozrieť kolegyne z natáčania. Môžu, však?" opýtala som sa. Mama sa samozrejme hneď usmiala.
"Jasné. Budem rada keď ich spoznám."
"A ukáže sa aj ten tvoj krásavec?" Otec na mňa vrhol významný pohľad. Pretočila som očami.
"Už som ti povedala, že o mojom tehotenstve nevie. Takže nie, nepríde."
"To je škoda. Rád by som ho spoznal." Radšej som sa k tomu ďalej nevyjadrovala. Zasa by sme sa iba pohádali.
"No a kedy prídu?" zaujímal sa braček.
"Zajtra okolo desiatej jedenástej." Dojedla som raňajky a sadla si pred telku. Našla som si ich let a prílet do Sophie majú o pol jedenástej aj päť minút. Veľmi sa na ne teším. Som zvedavá na pikošky z amerického prostredia. Dokonca mi aj začali chýbať paparazzi! A to už je čo povedať!
Na ďalší deň som o desiatej bola na ceste na letisko. Nerada som vychádzala z domu, aby ma náhodou nezbadal nejaký fanúšik a nevyfotil ma, ale teraz som spravila výnimku. Čo by som nespravila pre moje zlatíčka. Keď som prišla už stály pred letiskom. Zaparkovala som na parkovisku a šla za nimi. Keď ma zbadali, vrhli sa mi do náručia. Objala som ich a vzala im kufre. Spoločne sme ich natrepali do auta a vyrazili.
"Ty už máš riadne bruško. Kedy máš termín?" zaujímala sa Candice.
"Zajtra to bude presne o tri mesiace," usmiala som sa. Na bábätko som sa neskutočne tešila.
"Budeme sa snažiť prísť keď porodíš. Som strašne zvedavá čo to bude a ako bude vyzerať."
"Aj ja. Ani si nevieš predstaviť ako. Dúfam, že bude mať modré oči po Ianovi." Zasnila som sa s úsmevom.
"Ozaj, ako to spravíš po pôrode? Malé si budeš musieť zobrať do Atlanty a čoskoro sa rozkríkne, že žiješ s nejakým dieťaťom."
"Nad tým som ešte vôbec neuvažovala. Netuším ako to mám spraviť. Niečo dovtedy vymyslím. Snáď." Obe prikývli. Konečne sme boli pred domom mojich rodičov.
"Tak vás tu vítam," usmiala som sa, keď sme prišli dnu. Hneď nás vítala moja mamina. Obe ich vyobjímala a privítala v našom dome. Otec bol formály ako vždy. A brat až moc natešený. Jeho priateľka milá. Potom som ich vytrhla zo spárov mojej rodiny a presunuli sme sa do ich izby. Trvali na tom, že im jedna stačí. Posadali sme si na posteľ a začali sa rozprávať. Povedali mi všetko čo sa udialo v Atlante kým som tam nebola. Väčšinou sa nič nezmenilo. Až na to, že Nikki a Ian sú zasnúbení. Paráda! Toto som zrovna počuť nepotrebovala.

Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :)

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lia Lia | 26. února 2015 v 11:07 | Reagovat

Zaujímavo sa nám to vyvíja. :-) Som zvedavá čo bude ďalej. Možno by som brala aj Ianov pohľad na vec, ale to je len taký nápad. :-D ;-)

2 Rebeka Rebeka | 26. února 2015 v 12:43 | Reagovat

Pekné :). Nech už porodí.. a vráti sa, prosím ♡

3 lal@ lal@ | 26. února 2015 v 13:19 | Reagovat

Potešil ma príchod tých dvoch otarených žien :D:D akosi som si myslela, že za ňou príde aj Ian, alebo dokonca Somereed :D teším sa na pokračovanie a tiež by ma zaujímal Inov názor :D

4 vida vida | 26. února 2015 v 13:29 | Reagovat

to pro Ninu byl určitě bolestivý zásah...ale tak snad ji Kat s Candice trochu rozveselí...jsem taky pro Ianův pohled :-)

5 terka terka | 26. února 2015 v 17:01 | Reagovat

Je krasne, ze ji navstivily :) Opravdu me zajima, jak se to vyvine...
Jo a celkem me  pobavilo, jak je na tom letisti objala a potom jim vzala kufry!! Vzdyt je v 6. mesici :D
Tesim se pokracovani :)

6 mona mona | 26. února 2015 v 19:23 | Reagovat

Jn s kuframa to bylo dost dobrý :-D papa dobrev stále nemůže přijít na jméno krasavci :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama