Tak ste mi na asku písali, že chcete ešte jednu kapitolku buď ŽNH alebo TLP. :) Pre zmenu som napísala TLP. :) Po dlhšej dobe trocha kratšia ako obvykle, ale už naozaj musím ísť spať. :D Takže dobrú a príjemné čítanie. :) :*

"Nina, vzali sme si aj plavky tak dúfam, že zájdeme na pláž," radovala sa Candice. Kat súhlasne krútila hlavou. Uškrnula som sa na ne. Tieto dve bláznivky mi strašne chýbali.
"No jasne. Tu v Bulharsku máme pekné pláže." Ešte v ten deň poobede sme sa na jednu z nich vybrali. Bola som trocha nervózna. Už dlho som sa nenachádzala medzi ľuďmi. Dúfala som, že si nik nezmyslí, že vyfotí Ninu Dobrev v druhom stave. Keby sa to dostalo na internet a ku Ianovi, asi by som to neprežila.
Našli sme si najlepšie miesto na pláži. Bolo to blízko mora, ale aj plážového baru. Ľutovala som, že si nemôžem dať žiaden z tých drinkov, aby som neublížila môjmu malému. Ochraniteľsky som ho alebo ju pohladila. Zasa som pocítila jemné pohyby. Ešte to nebolo kopanie, ale myslím, že to zachvíľu začne. Bolo veľmi hyperaktívne. Kat s Candice zaregistrovali ten dotyk na brušku a dychtivo na mňa pozerali. Všetko okolo tehotenstva bolo pre nich úplne nové. Vyzerali celkom rozkošne. Uškrnula som sa na ne.
"Chcete sa ho dotknúť?"
"Ho? Už vieš, že je to chlapec?" Usmiala sa Kat a obe položili ruky na moje bruško. Nedočkavo čakali čo sa bude diať.
"Nie ešte nie. Myslím ono ako bábätko. Neviem prečo, ale mám pocit, že to bude dievčatko," usmiala som sa. Kat s Candice tiež. A práve vtedy sa bábo znova pohlo. Obe na mňa vypúlili svoje okále.
"To je úžasné."
"Neskutočné." Povedali skoro naraz. Stále sa ma dotýkali na iných miestach či sa to náhodou nezopakuje. Ja som vedela, že už asi nie. Bábo dá o sebe vedieť len zriedkavo. Na môj údiv sa však znova pohlo. Dokonca som to pocítila už aj ako malé kopnutie. Asi sa chcelo poriadne zoznámiť s novými ľuďmi. Nad tým som sa usmiala. Zdá sa, že maličké je úplne v poriadku. A dáva to jasne najavo.
"Je riadne hyperaktívne. Asi po Ianovi." Všetky tri sme sa zasmiali. Ja som však pri jeho mene trocha posmutnela. Nevidela som ho tak strašne dlho. O dva týždne sa začína natáčanie. Mám strašné nutkanie prísť tam a vidieť ho. Viem, ale že nemôžem. To je to posledné čo môžem teraz spraviť. Ale chýba mi. Myslela som si, že sa to odlúčením zmení, ale vôbec to tak nie je. Myslím na neho vo dne v noci a to malé mi ho strašne pripomína. Je to pripomienkou toho čo sme spolu zažili v LA. Stále na to myslím. Na jeho dotyky, bozky, na neho. Úplne celého. Nikdy by som si nepomyslela, že mi niekto bude tak veľmi chýbať.
"Si v poriadku?" opýtala sa Kat. Pozrela som na ne. Prebudili ma z môjho premýšľania.
"Jasne. Som. Len som sa zamyslela." Usmiala som sa, ale nie úprimne. Bola som z toho všetkého strašne mimo.
"Nerobí ti dobre, keď o ňom hovoríme?"
"Chcem o ňom vedieť všetko. Ako sa má, čo robí, čo má nové. Zároveň mi to, ale dosť ubližuje lebo ma to núti na neho myslieť. Vlastne neviem čo chcem. Som s ním v kontakte v jednom kuse, ale aj tak mi chýba. Neskutočne. Myslela som, že nám to odlúčenie pomôže, ale je to ešte horšie. Aj on je nejaký divný. Stále mi posiela pusinky a flirtuje. Možno sa mi to cez twitter len zdá, ale nemyslím si."
"Možno si aj on uvedomil ako mu chýbaš keď ste není spolu každý deň," pokrčila jednoducho plecami Candice.
"A ja si aj tak myslím, že by si zaslúžil vedieť, že má dieťa. Viem, že by to asi nebola ideálna situácia, ale zvládli by ste to." Hneď som pokrútila hlavou. To sa nesmie nikdy stať!
"Nie. To nie. Nemôže sa to dozvedieť. On je teraz šťastný. Je s Nikki a budú sa brať. Možno aj oni plánujú dieťa. Nechce byť so mnou. Vybral si ju a ja mu to doprajem. Aj jej. A teraz hovorím naozaj úprimne. Mám ich oboch viac - menej rada a chcem, aby boli šťastní."
"Aj na úkor tvojeho šťastia?" Tak, to bola rana pod pás. Nevedela som na to odpoveď. Chcela som, aby Nikki a Ian boli šťastní, ale zároveň som chcela, aby som bola aj ja šťastná. Aj to malé. No a v neposlednom rade aj Ian. So mnou.
"Ja vážne neviem, baby. Chcem, aby bol šťastný, ale zároveň viem, že ja budem naplno šťastná len s ním. Ale ja si vystačím aj s tým maličkým. Budem žiť len pre neho a bude nám dobre. Viem, že áno." Obe prikývli a objali ma. Bola som vďačná za túto návštevu. Naozaj som potrebovala všetko dať zo seba von a zdôveriť sa niekomu. A dozvedela som sa aj niečo nové o Ianovi a Atlante. Mojom domove. Teším sa, keď sa tam budem môcť vrátiť. Už len tri-štyri mesiace. Nemohla som sa dočkať. Hlavne Iana.
Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty a napíšte čo nabudúce. :) V prvom rade sa, ale pokúsim o nejakú tú delenu. :) :) A nabudúce dám už pohľad aj z Ianovej strany. :) :)
































Veľmi pekné :). Nabudúce nech už porodí :*. Nabudúce by som chcela toto alebo ŽNH :)