close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Život musí ísť ďalej 6. kapitola

28. února 2015 v 20:46 | Laurika |  Život musí ísť ďalej!
Napísala som novú kapitolku ŽMÍĎ. :) Dúfam, že sa bude páčiť, aj keď je to len veľmi kratučké. ŽMÍĎ a AOTD sa mi strašne zle píšu v poslednej dobe, takže to šlo zo mňa ako z chlpatej deky. :D :D Aj tak, príjemné čítanie. :)





Zlepší sa to. Ak si to budem nahovárať, možno sa tak stane.
Stefan odišiel a ja som osamela. S povzdychom som si ľahla na posteľ a až po uši sa zabalila do periny. Pár osamelých sĺz mi padalo na vankúš podo mnou. Celý som ho zmáčala. A vtom som to znova pocítila. Objal ma okolo pása a pritiahol k sebe. Srdce mi búšilo ako o závod. Nahmatala som jeho ruku a preplietli sme si prsty. Bolo to neuveriteľné. Vedela som, že keby som sa otočila, neuvidím ho. Len som ho cítila. A to bolo naozaj zvláštne, ale aj tak-nejako .... vzrušujúce. Plakala som a ani sama nevedela či zo smútku alebo od radosti. Bála som sa aj čokoľvek povedať, len aby náhodou nezmizol. Aj keď som ho vlastne nevidela, ale len cítila. Cítila som za sebou celé jeho telo. Jeho dokonalé svalnaté telo. Zbláznila som sa? Alebo je to skutočné? Ak áno, ako je to možné? Ďalej som sa tým ale nezaťažovala. Teraz bol tu. Vedela som to. Bola som si tým istá. A v ten večer som po dlhej dobe zaspávala v Damonovom náručí.
Keď som sa ráno zobudila, už tu nebol. Nevedela som či to bol len sen alebo skutočnosť. A keď som sa pozrela na hodiny, úplne som na to zabudla. Nestíham! Zaspala som! Dopekla! Urýchlene som sa obliekla, pobalila a vyrazila. Keď som prišla na prednášku, všetci tam už boli. Okrem profesora, čo je veľmi dobre. Sadla som si k priateľom. Konkrétne vedľa Caroline.
"Ťažká noc?" uškrnula sa na mňa. Úsmev som jej opätovala. Zvláštne sa na mňa pozrela. Bolo to dávno čo som sa usmievala.
"Náhodou, veľmi príjemná," povedala som tajomne. O mojom rande s "duchom" nikto vedieť nemusí. Tak veľmi by som chcela, aby som ho videla alebo počula. Jeho dotyky boli úžasné, ale bolo to málo. Chcela som ho celého. Ak pre to, ale nič nespravím, nestane sa to. Musíme ísť znova za tými čarodejkami. Alebo za inými. To je jedno. Musíme niečo robiť!

DAMON:
Strávil som noc s Elenou! Bolo to neskutočné. Držali sme sa za ruky, objímal som ju, mal som ju pri sebe. A ona ma cítila! Musím sa už konečne naučiť vziať veci do rúk. Minule sa mi to už podarilo, ale nie dostatočne dlho na to, aby som mohol niečo napísať. Strašne ma to štvalo. Jedno sprosté pero stojí medzi mnou a Elenou! Toto nemôžem dopustiť. Musím sa snažiť. A to som robil aj práve teraz. Skúšal som to kým bola Elena v škole a v nemocnici, kde praxovala. Podarilo sa mi to! Držal som v ruke pero. Teraz len rýchlo vziať aj ten denník. To už bolo trocha komplikovanejšie, keďže bol ťažší a väčší. Podarilo sa mi ho však otočiť a otvoriť na poslednej strane, kde mi Elena napísala odkaz. Napísal som jej jednoduchý a pravdivý odkaz: Som tu. Som pri tebe. Milujem ťa. S úsmevom som na to hľadel. Konečne sa mi to podarilo. Po niekoľkých týždňoch tvrdej práce som to konečne dokázal. S neskutočnou radosťou som čakal na Elenu.

ELENA:
Po troch hodinách v nemocnici som sa vyšťavená konečne dostala do svojej izby. Hneď som pocítila jeho prítomnosť. Vedela som, že je tu v momente keď som vošla do izby. Na posteli som videla otvorený denník. Damon odpísal! Odpísal mi. Ten odkaz ma úplne dojal. Znova som plakala.
"Panebože Damon. Ako je toto všetko možné? Si pri mne. Nemal by si byť, ale si." Obzerala som sa po celej izbe, pretože som nevedela, kde je. Uľahčil mi to. Chytil ma za ruky a preplietli sme si prsty. Chcela som ho pobozkať, ale nevidela som ho. Bolo by to strašne divné bozkávať sa so vzduchom. Tak som si len užívala jeho dotyk na mojej pokožke, ktorá po ňom prahne už skoro šesť mesiacov.

Tak dúfam, že sa aj táto kratučká kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 terka terka | 1. března 2015 v 9:54 | Reagovat

Libat vzduch, to musi byt divne :D Nejdriv jsem chtela napsat, at uz je netrapis, ale tenhle velky pokrok je dost uzasny, takze zatim staci ;)
Tesim se na pokracovani (ale pokud se ti Delena spatne pise, nemela by ses nutit ;)).
Priste prosim TLP :)

2 mona mona | 1. března 2015 v 17:45 | Reagovat

Krásná kapitola, El ho prostě nějak přivede zpátky. Konečně se mu podařilo napsat vzkaz což El pochopitelně dojmulo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama