close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Život našich hviezd III. Kapitola 11. Testy

26. února 2015 v 20:35 | Laurika |  Život našich hviezd III.
Nová kapitolka ŽNH. :) Ako som povedala, vôbec nie je optimistická. :D Skôr naopak. :) Dúfam, že sa ale aj tak bude páčiť. :) :)





Ako som aj predpokladala, tak sa aj stalo. Boli to už dva mesiace odkedy sme sa vrátili z Bali. Najprv bolo všetko úžasné. S Ianom sme boli šťastní, pracovali sme na bábätku. A teraz? Som úplne na dne. Neviem čo mám robiť. Opäť som sedela na záchode s negatívnym testom v ruke. Do očí sa mi hrnuli oči. Bola som rada, že Ian nie je doma. Nechcela som vidieť to jeho sklamanie v očiach. Vždy sa to snažil maskovať, ale nikdy sa mu to nepodarilo. Videla som to. Skúsili sme už stovky testov. Každý z nich bol negatívny. Neviem, kde sme robili chybu. Nechápala som to. Prvé týždne som myslela, že sú to len pozostatky z antikoncepcie, ale potom to už začalo byť podozrivé. Stále sme sa však snažili. A to naozaj veľmi. Možno sme to preháňali. Možno sa nám preto nedarilo. Samozrejme to stále bolo nádherné a intenzívne, ale mala som pocit, že to nerobíme len preto, že chceme, ale aj preto, že musíme. Celé to bolo strašne divné. Malo to vplyv aj na náš vzťah. Nie moc veľký, ale malo. Bolo medzi nami ako keby isté napätie. Každý sme vo vzduchu cítili ten pocit úzkosti a neschopnosti. Netušila som kde je chyba, či vo mne alebo v Ianovi, ale cítila som sa tak. Ako neschopná.
Bolo toho na mňa zrazu strašne veľa. Oprela som sa o vaňu a nechála sa unášať všetkými tými hroznými pocitmi. Nevedela som čo mám robiť. Tak veľmi som mu chcela dať po čom túži. Chcela som to najviac na svete. Na tom Bali sme boli takí šťastní, bezstarostní. Nič nás netrápilo. Teraz? Spíme spolu kvôli tomu, že sa snažíme o dieťa. Skoro sa spolu nerozprávame. A keď aj hej tak sú to len samé pesimistické témy. Je mi z toho strašne smutno. Nejde o to, že by sa nám nedarilo len bábo, ale ani náš vzťah už nie je to čo býval. Chcem, aby sme tento problém riešili spolu. Ako pár. My sa, ale skôr odcudzujeme ako spájame. A to nie je dobré. To vôbec nie je dobré.
"Nina? Zlato?" Preboha. To nie. Nemôže ma takto vidieť. Musím sa pozbierať. Vstala som zo zeme, zahodila negatívny test a dala sa trocha dokopy. Viec-menej to nevyzerá akoby som plakala. To je dobré. Lepšie to už asi nebude.
"Ahoj," usmiala som sa trocha smutne. Prišiel ku mne a objal ma. To je teda zmena. Bol von s Paulom a ostatnými kolegami. Čo sa asi tak zmenilo? Väčšinou sa len pozdravíme, usmejeme a každý sa venujeme svojim činnostiam. Večer sa snažíme o dieťa. To je, ale asi tak všetko.
"Prepáč mi to."
"A čo presne?" Uškrnula som sa a pobozkala ho. Bozk mi opätoval a pritlačil si ma celým telom na seba. To je tá vášeň. Tá túžba, ktorá v našom vzťahu posledné týždne chýba. Užívala som si to najviac ako som mohla. Presunuli sme sa na gauč. Myslela som si, že sa konečne pomilujeme tak ako kedysi, ale Ian si ma namiesto toho posadil na kolená, tak aby som mu pozerala do očí.
"Prepáč, že som tu nebol pre teba. Nemali by sme sa takto správať. Toto je náš spoločný problém a tak by sme ho mali spoločne aj riešiť. Mal som byť pri tebe. Objať ťa, pobozkať a povedať ti, že všetko bude v poriadku. A tak ti to hovorím teraz. Chcem, aby si vedela, že ja sa ťa už nevzdám. Nech sa deje čokoľvek. Budem stáť pri tebe." Dojal ma až k slzám a to vôbec nepreháňam. Začala som plakať. Vrhla som sa mu okolo krku a začala ho bozkávať všade možne.
"Milujem ťa. Preboha, ja ťa tak veľmi milujem. Aj ja chcem riešiť problémy spoločne. Akurát som nad tým premýšľala. Chcem, aby si bol pri mne a ja pri tebe. Viem, že sa nám to podarí. Musí. Prešli sme si už toľkými strašnými vecami, že toto sa nám už predsa nemôže diať. Musím v to veriť." Ian prikývol a znova ma pobozkal. Usalašila som sa na jeho hrudi kým zapol telku. Bozkával ma do vlasov a ja som ho hladkala na bruchu. Bolo to dokonalé.
"Mohli by sme skúsiť ísť na vyšetrenie. Odborníci by nám vedeli povedať viac ako my dvaja. Pomohli by nám. Povedali by nám čo robiť." Posadila som sa a pozerala naňho. Samozrejme, že som nad tým už premýšľala, ale moc sa mi do toho nechcelo. Veľmi som sa bála čo by mohli zistiť. Čo ak je jeden z nás neplodný? Čo ak nebudeme môcť mať deti. Už nikdy. Neviem čo by som robila potom. Myslím, že by som to nezvládla. No napriek tomu som prikývla. Takýmto spôsobom sa z miesta nepohneme a budeme sa len trápiť.
"Tak dobre." Ian na mňa pozrel a zdvihol mi bradu, aby som mu hľadela priamo do očí.
"Deje sa niečo? Bojíš sa vyšetrení?"
"Nie tak vyšetrení ako toho čo nám tie vyšetrenia povedia," povzdychla som si zmučene. Ian si ma pritiahol k sebe a hladkal ma po celom tele. Bolo to také upokojujúce, ale aj zvláštne. Nevedela som to popísať, ale chcelo sa mi plakať. Takto pri ňom som si uvedomila, ako veľmi ma to všetko mrzí. Viem ako veľmi dieťa chcel. Čo ak nie som schopná mu ho dať? Potichu som zvlykala, aby som nenarušila túto krásnu chvíľku. Túto chvíľku pokoja po tak dlhej dobe. Ian ma však pozná veľmi dobre a zrejme ma aj počul.
"No ták, Nins. Ani si nevieš predstaviť ako ma tento tvoj plač ubíja." Privinul si ma ešte viac k sebe. Čím viac ma však upokojoval, tým mi bolo horšie. Neviem prečo. Nevedela som to popísať. Možno som sa len potrebovala vyplakať.
"Dneska som si robila ďalší test," vzlykla som. "Opäť negatívny." Privalili sa ďalšie slzy, ale s nimi aj Ian, ktorý ma donútil pozrieť na neho.
"Prosím ťa, Nina. Podarí sa to. Viem, že áno. Ako si povedala, zaslúžime si to. Bude to v poriadku. Som tu s tebou. A stále budem. Okej?" Prikývla som a znova zaujala miesto na jeho hrudi. V ten večer sme sa nemilovali. Nepokúšali sme sa o dieťa. Dali sme si trocha pauzu. Úprimne, páčilo sa mi to. Úplne mi stačilo mať ho pri sebe, objímať ho, bozkávať, hladkať a maznať sa celú noc na gauči. Prospelo mi to. Zajtra nás čaká kopec vyšetrení, ktoré určia čo nás bude čakať v budúcnosti. V našej spoločnej budúcnosti.

Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty a čo by ste si priali nabudúce? Pokúsim sa o nejakú delenu, keďže tu dlho nebola, ale kľudne si píšte. Možno stihnem aj viac. :) :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 RENATE RENATE | 26. února 2015 v 20:52 | Reagovat

Úžasnéééé :)... pridaj ešte dnes dalšiu prosíííím ♥.. ja nevydržím :-)

2 Jj Jj | 26. února 2015 v 20:53 | Reagovat

Chce to priste neco veselejsiho :(

3 Lia Lia | 26. února 2015 v 21:15 | Reagovat

Takže som sa nemýlila. :-) Teraz ma to skôr mrzí ako teší. :-) ;-)

4 lal@ lal@ | 26. února 2015 v 21:39 | Reagovat

Ach jaj... minule som sa smiala a teraz.. aj mne sa tlačili slzy do očí. Tuším sa tých vyšetrení bojím viac než Ian- mám totiž obavy aj zaňho :D dúfam, verím, že k nim nebudeš príliš krutá :D :* po tom všetkom, čo si zažili, si naozaj zaslúžia byť šťastní :D:D

5 mona mona | 26. února 2015 v 23:01 | Reagovat

Věděla jsem ze z toho bude nina hodně dole. Nechci aby se odcizivali. Snad se to podaří

6 vida vida | 27. února 2015 v 9:20 | Reagovat

jj jejich štěstí nikdy nevydrží dlouho, ale snad se z toho dostanou, když už překonali tolik věcí...Nina jak jsem předpokládala z toho je dost rozrušená

7 terka terka | 27. února 2015 v 13:37 | Reagovat

Jeee :3 :'(
Sice to bylo smutne, ale alespon jsou v tom spolu. A doufam, ze jim to vydrzi ;) A ze ty vysledky nebudou spatne!!
Priste prosim Delenu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama