close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

True Love Prevail Kapitola 26. Neočakávaná návšteva č. 1

1. března 2015 v 23:06 | Laurika |  True Love Prevail
Tak som sa konečne dopracovala k pridaniu článku! :) Dnes som napísala celkovo 2 a pol kapitolky TLP. :D Strašne ma to chytilo. :D Takže vám sem dám dnes jednu a zajtra tie dve. :) Jednu asi okolo jednej a druhú potom večer okolo ôsmej. :) :)





Abigail musela nejaký čas ostať v inkubátore, keďže sa narodila predčasne. Rástla ako z vody, takže sme dnes mohli ísť konečne domov. S malou v náručí som vošla do domu a hneď jej dala najesť. Je to poriadny jedák. Stále je hladná. Pripomína mi tým mňa. Ja tiež zbožňujem jedlo. Uložila som ju do jej postieľky, ktorú som kúpila ešte keď som bola v šiestom mesiaci a prišli ma pozrieť Kat s Candice. Tie museli včera odísť, ale sľúbili, že najbližšie zasa prídu. Z malej sú skoro také unesené ako ja. Celé dni ju naťahovali a hrali sa s ňou. Keď akurát nebola v inkubátore samozrejme. Ja som sa tešila, že si konečne oddýchnem v domácom prostredí. Nemocnica nie je nič moc. Malú som teda nakŕmila a hneď aj zaspinkala. Bola strašne rozkošná. Pobozkala som ju na jej malú hlavičku a uložila ju do ohrátky. Poriadne som ju zababušila do deky s jednorožcami. Ja som sa konečne v pokoji rozvalila na gauč vedľa nej. Zapla som telku a oddychovala som. Asi o polhodinu ma však vyrušil môj mobil. Volala mi Nikki.
IAN:
Akurát sme s Nikki ležali na pláži v Španielsku. Keďže musela Nina ostať v Bulharsku so svojou maminou, mali sme plno času. Rozhodli sme sa ísť ešte na jednu dovolenku. Bolo tu úžasne. Pláže boli veľmi pekné a more čisto modré.
"Mohli by sme ísť pozrieť Ninu." Vyrušila ma z mojich myšlienok Nikki. Pri jej mene som okamžite spozornel. Posadil som sa a pozeral na ňu. "Čo tak na mňa pozeráš? Chýba mi. Mohli by sme jej s niečím pomôcť. Určite má toho teraz veľa. Alebo ju len prísť pozrieť. Zo Španielska to nie je ďaleko. Boli by sme tam letecky tak za tri hodiny."
"Aha. No to je pravda. A prečo ťa to napadlo práve teraz? Nina je preč už päť mesiacov." Nechápal som. Nie že by som ju nechcel vidieť, ale viem, že ona nie je nadšená keď vidí mňa a Nikki spolu. Aj keď, teraz sa to už možno zmenilo. Uvedomil som si, že sme sa nevideli skoro polroka.
"Neviem. Keď tu tak sedíme na pláži, uvedomujem si, že Nina je dosť blízko. Mohli by sme za ňou zájsť." Pokrčila plecami ledabolo. Nebol to dobrý nápad. Vôbec sa mi do toho nechcelo. Samozrejme som ju chcel vidieť, ale myslím, že to nedopadne dobre. Napriek tomu som prikývol. Takže ideme do Bulharska. Bol som z toho mierne nervózny, ale na druhú stranu, uvidím Ninu. Konečne po polroku ju uvidím! Strašne mi chýbala. Až keď som s ňou nebol každý deň, uvedomil som si ako veľmi ju mám rád.
"Dobre. Zavolám Nine. Určite bude rada a všetko bude super. Môžeme si niekam vyraziť. Škoda, že už nechodí s Derekom." Bola z toho neskutočne nadšená. Cítil som sa nehorázne previnilo. Keby tak vedela...
NINA:
Preboha čo asi tak môže chcieť? Žeby sa Ian so všetkým priznal a Nikki mi ide teraz všetko vyčítať? Neverím tomu, že mi volá len tak z ničoho nič. Píšeme si len na twitteri. S veľkým nádychom som to zodvihla.
"Ahoj Nikki. Deje sa niečo?" opýtala som sa trocha tichšie, aby som nezobudila malú.
"Ahoj, Nins. Sme teraz v Španielsku a tak rozmýšľame, že ťa prídeme pozrieť. Čo ty na to?" Vytreštila som oči a srdce mi začalo tĺcť rýchlejšie. Prísť sem? Ian? V žiadnom prípade!
"No ja neviem Nikki. Vieš ako to je so mnou a Ianovou prítomnosťou. A navyše mám chorú maminu." Vôbec ma momentálne nenapadajú lepšie argumenty. Nemôžem však dopustiť, aby sem prišli. To sa nesmie stať. Neprežila by som to.
"Nina, nevideli sme ťa polroka. Čo sa týka Iana určite si sa z toho už dostala. Sama si mi to minule napísala tak sa nevyhováraj. A budeme v hoteli. Vôbec sa nemusíme s tvojou maminou ani stretnúť. Stretneme sa v meste." Stále ma presviedčala. Na jednu stranu je pravda, že sa s malou vôbec nemusia stretnúť. Môžeme ísť do mesta. Ale ja teraz nemôžem Abigail opustiť. Musím byť stále s ňou. Aspoň prvé mesiace. Nikki však na mňa stále naliehala. Vedela som, že sa nevzdá. A, priznávam sa bez mučenia, chcela som ich vidieť. Hlavne teda jeho. Nikki mi tiež veľmi chýbala. Veľmi by som sa aj s ňou chcela podeliť o všetky novinky okolo mňa, ale Ian... To bolo niečo úplne iné. Viem, že som písala, že už ku nemu asi nič necítim, ale je to lož. Milujem ho a milujem našu dcérku, ktorá mi ho každý deň pripomína.
"Pozri, urobíme to takto. Uvidím ako to bude dnes ešte s maminou. Pozriem vám nejaký hotel, vymyslím nejaký plán čo by sme mohli robiť a potom sa vám ozvem, dobre?"
"Jasné! Budem čakať. Zatiaľ sa maj."
"Aj vy," usmiala som sa a položila. Prečo? Prečo práve ja? Ako to mám teraz spraviť? Čo budem robiť s malou? Zúfalo som sa zhodila na gauč a zavolala Kat. Potrebujem radu!
"Ahoj, Nina. Čo sa deje?" ozvala sa. Opäť som v pozadí počula aj Candice.
"Mám problém! Strašne veľký problém!" Panikárila som.
"Dám ťa na reproduktor."
"Volala mi Nikki. Sú na dovolenke v Španielsku a chcú prísť sem na návštevu!"
"Čože!?" Skríkla Candice. Kat sa neveriacky nadýchla.
"Áno. Reagovala som rovnako. Ja teraz neviem čo robiť. Povedala som jej, že sa ešte ozvem, ale neviem. Nemám z toho dobrý pocit. Oni by sa s malou nemuseli vôbec stretnúť, ale ja ju nechcem opustiť."
"To je pochopiteľné. Niečo vymyslíme. Hneď letíme za tebou, dobre? Ty jej zatiaľ povedz nech prídu tak za dva tri dni, že dovtedy tvoja mamina ešte potrebuje kľud." Prikývla som.
"Dobre. Ďakujem vám. Idem jej zavolať." Zložila som a hneď vytočila Nikkino číslo. Popritom som pohladila malú po vláskoch a usmiala sa. Trocha sa pomrvila, ale spinkala ďalej.
"Ahoj. Tak som sa rozprávala s maminou. Bol tu aj jej doktor a doporučil nám, aby mala ešte aspoň dva tri dni pokoj. Potom, ale môžete prísť. Aj mamina sa na vás teší." Usmiala som sa. To je vlastne pravda. Nevie sa dočkať, keď spozná chlapa, ktorý jej nabúchal dcéru. Nehovoriac o otcovi. Ten keď sa to dozvie...
"Tak to je super. Aj tak sme tu ešte chvíľu chceli ostať. Dnes je utorok tak môžeme prísť tak v piatok?"
"Jasne. To bude super. Okolo štvetka vám ešte zavolám ako to bude s tým hotelom."
"Dobre. Tešíme sa na teba. Maj sa, zlatko." Položila. Znova som si povzdychla. Ak toto dopadne dobre a na nič sa nepríde, tak už naozaj prežijem čokoľvek.
Na ďalší deň som sa chcela o všetkom porozprávať s mamou. Keď otec konečne odišiel do roboty, zišla som za ňou do kuchyne. Malú som držala v náručí zatiaľ čo ona sa rozhliadala po kuchyni. Oči jej len tak žiarili od samého vzrušenia. Je zvedavá. Ako Ian. Ale vlastne aj ja. Usmiala som sa na ňu a zameriala sa na mamu.
"Mami?" Otočila sa ku mne.
"Áno? Deje sa niečo s malou?"
"Nie. Je úplne v poriadku. Len vieš, ako som ti hovorila o Nikki."
"Ianovej priateľke?" Prikývla som.
"Tak ona mi volala či nemôžu prísť sem. Chcú ma vidieť. A ja som im povedala áno." Mama udivene pozrela na mňa. Dokonca aj prestala miešať tú polievku.
"Čože? Nechcela si to udržať v tajnosti?"
"Chcela. Aj chcem. Mimo to tu bude aj Nikki. Určite by som Abigail neprezradila pred ňou. Práve preto ti o tom hovorím. Potrebujem tvoju pomoc. Kat a Candice sú už na ceste sem, aby sme niečo vymysleli. Musí to byť logické a vierohodné." Mama len nado mnou krútila hlavou. Prišla ku mne a vzala si malú. Ukazovala jej všetko možné čo sme mali v kuchyni. Ja som bola zatiaľ na twitteri.
"A čo akože chcete povedať? Ianovi to dôjde. Dá si dve a dve dohromady."
"Nie nedá. Keď vymyslíme niečo dobré tak nemá šancu. Treba to len dobre naplánovať." Vedela som, že to môže vyjsť. Keď sa budeme snažiť, tak sa to bude dať. Aj tak by som raz musela prísť do Atlanty aj s malou. Čím skôr vymyslíme nejakú story, tým lepšie.

Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 rmz rmz | Web | 1. března 2015 v 23:26 | Reagovat

Jsou ti dva ještě vůbec spolu nebo už to taky skončilo? :/ :D

2 mona mona | 2. března 2015 v 0:35 | Reagovat

Tak to nedopadne dobře, oba z.toho nejsou vůbec nadšení. Ale nikky to musí trochu zamotat :-D

3 :) :) | 2. března 2015 v 6:22 | Reagovat

No super!:DD
Těším se dneska na další kapitolu :-)

4 vida vida | 2. března 2015 v 10:53 | Reagovat

jojo a je to tady...po půl roce setkání. Nikky dycky musí nějak rozpohybovat dění :D :D jestli uvidí malou tak to dojde jak ianovi tak myslím i nikky :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama