Ako som povedala ďalšia kapitolka TLP. :) Tú ďalšiu pridám dnes večer o ôsmej a možno k nej ešte niečo napíšem ak budem stíhať. :)

Čím skôr vymyslíme nejakú story, tým lepšie.
Kat s Candice prišli v stredu večer. Sadli sme si spoločne do obývačky aj s mamou, otcom, bratom a jeho priateľkou Miou. Abigail spočívala v mojom náručí. Stále som ju musela mať pri sebe. Bola som na ňu strašne navyknutá. A to má len necelé tri týždne.
"Takže, nejaké nápady?" opýtala som sa. Všetci na mňa smutne pozerali. Povzdychla som si. Všetko je nanič. Ako to mám vyriešiť?
"Mňa niečo napadlo!" Rozžiarila sa Candice. Vedela som, že to bude práve ona, ktorá na niečo príde. S nádejou v očiach som na ňu pozerala.
"Nathan, tvoj brat a Mia sa idú brať, nie?" Prikývla som. Prečo teraz rieši tých dvoch? "Môžeme povedať, že malá Abigail je ich. Povieme, že má dva mesiace, aby to nebolo nápadné a aby sa to nezhodovalo s časom, keď ste boli v Los Angelos. Je to neprestreľný príbeh. Nemožno ho vyvrátiť. Mia má skoro rovnaké oči ako Ian. To by šlo. Budú tu len pár dní. To zvládneme." Bolo to naozaj skvelé. Nikdy by ma niečo také nenapadlo.
"Ale malá je strašne zvyknutá na Ninu. Keď si ju vezme do náručia niekto iný, nevydrží dlho a začne plakať. A čo mlieko? Nina ju predsa kojí." Boli to len detaily, ale aj tie boli dôležité. Vo všetkom mala Mia pravdu.
"Mlieko si si mohla kľudne odsať. To je detail. Nina si odsaje pár fľašiek mlieka a bude to. No a čo sa týka toho, že je malá na ňu zvyknutá ... to neviem." Kat vyzerala naozaj zúfalo. To my všetci.
"A čo keby Mia s Nathanom odišli. Povieme, že po pôrode malej sa trocha odcudzili a tak potrebovali byť niekde sami. Mama im zaplatila nejaký výlet, napríklad do hôr." Pokrčila som plecami. To by šlo nie? Mia s Nathanom by tu neboli a ja by som sa tým pádom musela starať o Abigail.
"To nie je zlé. Potom by starosť o Abigail ostala na tebe a nič by nebolo podozrivé." Horúčkovito som prikyvovala. Toto mi vyhovovalo. Budem sa musieť starať o Abigail, takže malá bude so mnou. Nebudem sa jej musieť vzdať.
"A teraz ešte k tomu hotelu. Nech prídu radšej sem. Je to nezdvorilé, že ich necháme v hoteli," ozvala sa moja mama.
"Nezdvorilé? Ten chlap ti nabúchal dcéru ak si zabudla!" Zakričal otec. Doteraz bol úplne ticho. Myslím, že bol zo stretnutia s Ianom trocha mimo.
"Budeme to mať o to ťažšie, keď budú bývať s nami, ale mama má pravdu. Nemali by chodiť po hoteloch," uznala som. Všetci prikývli. Takže Nikki s Ianom budú bývať u nás. No, to budú veľmi zaujímavé dni. Ešte poslendá vec. Tá najťažšia.
"Oci, chcem ťa o niečo požiadať." Hneď spozornel a pozeral na mňa. "Prosím ťa, ovládaj sa pred Ianom. Nevie o tom čo sa deje, že máme dcéru a ja budem musieť vynaložiť veškerú svoju energiu na to, aby sa to nedozvedel. Tak mi to prosím ťa, nepokaz. Viem, že ho nenávidíš, ale urob to kvôli mne. Nie kvôli nemu." Otec pretočil očami, ale nakoniec prikývol. Aspoň to. Keď sme konečne všetko naplánovali, ja, Kat a Candice sme si pozreli telku zatiaľ čo ostatní sa už pobrali do svojich izieb. Malá Abigail už sladko spinkala v našej izbe na poschodí. Mala som pri sebe "elektrickú pestúnku" aby som presne vedela čo sa s ňou deje.
"Myslíš, že Ianovi nič nedôjde?" obávala sa Kat. Ja som mala tiež obavy. Ale mali sme dobrý plán už ho len dobre zahrať. Koniec koncov, sme herečky, no nie?
"Neviem. Ale plán je to dobrý. Podarí sa nám to. Abigail postrážime. Nemôžem dopustiť, aby sa to dozvedel. On má svoj život a ja ten môj. Stredobodom toho jeho je Nikki, stredobodom toho môjho je moja dcérka. Vďaka nej už na neho ani tak moc nemyslím. Premýšľam len nad ňou. Či jej niečo nechýba. Či je spokojná alebo či ju niečo nebolí." To bola čistá pravda. Premýšľala som len nad ňou.
"Ochránime ju. Ian sa nič nedozvie." Usmiala som sa na ne a spoločne sme sa znova zadívali na televízor.
Dnes je ten deň. Konečne. Dnes príde Ian s Nikki. Nathan s Miou sú už preč. Mama im zaplatila výlet v horách vo Francúzsku. Aspoň oni si túto situáciu užívajú. Ja som musela myslieť len na to, že otec sem teraz vezie Iana s Nikki. Včera som im povedala nech idú k nám a nie na hotel. Ani jeden z nich ešte o Abigail nevie. Bola som nervózna. Z toho, že je teraz môj otec sám s Ianom, z toho, že im práve idem predstaviť našu dcérku. Nevedela som ako tie tri dni zvládnem. Ak vôbec! Zvonček pri dverách. Bolo to tu. Rýchlo som utekala k dverám, aby som im otvorila. Malá spí a nechcem, aby ju zobudili. Nech sa o nej dozvedia čo najneskôr.
"Ahojte," usmiala som sa na nich hneď medzi dverami. Nikki sa mi vrhla do náručia. S radosťou som ju objala. Naozaj som ju mala rada. Veľmi. Potom bol na rade Ian.
"Ahoj," usmial sa na mňa. Aj ja som sa uškrnula.
"Ahoj." Objali sme sa. Možno trocha dlhšie ako sme mali. Bolo to strašne príjemné. Mať ho znova pri sebe. V náručí. Hladila som ho po chrbte a on mňa vo vlasoch. Vedela som, že Nikki stojí za nami a všetko vidí. Keď som však na ňu pozrela, usmievala sa. Aspoňže tak. Nepotrebovala som si s ňou robiť problémy. Po zvítaní som ich pozvala dnu. Usadili sme sa v obývačke. Mama nám hneď doniesla plno dobrôt a niečo na pitie.
"Tak hovorte, ako sa máte?" vyzvedala som.
"Nič také. Všetko po starom. Kým má Ian voľno tak beháme po svete, no a ja pracujem. Radšej sa ty pochváľ. Nejako sa ti tu zapáčilo." Uškrnula som sa.
"Ani nie. Som tu len kvôli mamine. Chýba mi Amerika. Dokonca aj paparazzi a to už je čo povedať." Všetci sa zasmiali. Kat s Candice na mňa vyplašene pozerali. Vtedy som si uvedomila, že malá plače. Zobudila sa. Je to tu. Chvíľa, ktorej sa tak dlho obávam.
"To je kto?" opýtal sa Ian a vrhol na mňa podozrievavý pohľad. Dopekla!
"Ešte som vám nepredstavila najmladšieho člena našej rodiny." Uškrnula som sa tajomne. Žiadny strach. Bude to v poriadku. Ten príbeh čo sme vymysleli je uveriteľný. Všetko bude v poriadku. Postavila som sa a šla si po moje slniečko. Keď ma zbadala trocha sa upokojila. No až keď som ju držala v náručí, úplne sa upokojila. S trasúcimi sa rukami a tlčúcim srdcom som sa pobrala za Ianom a Nikki do obývačky. Je načase predstaviť im moju dcérku.
Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :)
































Pekné ♡. Teším sa na ďalšiu :). Akurát som čakala nejaké Ninine dojmy na Iana. Napr. Bol taký akého som si ho pametala... ved sa nevideli pol roka.