close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

True Love Prevail Kapitola 29. Neočakávaná návšteva č. 4

3. března 2015 v 19:25 | Laurika |  True Love Prevail
Tak som dopísala TLP. :) Dneska okolo ôsmej pol deviatej ešte zverejním ŽNH, aby bola trocha zmena. :) :)





Som zvedavá ako to bude po ostatné dni.
O ôsmej večer som šla malú konečne uložiť. Po dlhom dni plnom nových ľudí a stáleho sa hrania si odpočinok zaslúžila. Nikki ju obliekla do pyžamka a ja som ju položila do jej postieľky. Pobozkala som ju na hlavičku a poriadne zababušila do periny. Nech mi neochorie. Zrazu ma, ake niekto chytil za plecia. Div som nevykríkla. Ian. Samozrejme. Kto iný by sa mohol za mnou takto blížiť.
"Ahoj," pošepkal.
"Ahoj. Už idete spať?" Myslela som, že sa prišiel rozlúčiť. On sa však zasmial.
"Nie. Prišiel som vás pozrieť. Nemôžem sa na ňu vynadívať. Je proste perfektná." Stále som sa musela usmievať. Bola som proste šťastná. My dvaja nad našou dcérkou. Bola to úžasná atmosféra. Otočila som sa k nemu a pozerala na neho. Svietila tu len malá lampička, takže tu bola dosť tma. Jeho oči však žiarili rovnako ako tie Abigailine. Prekvapila ma tá vášeň, ktorú som v nich videla. Aj ja som po ňom túžila, ale myslela som si, že je to jednostranné. Priblížil sa ku mne a jemne sa obtrel o moje pery. Bolo to neskutočne príjemné. Skoro som to ani necítila, ale bola som z toho vo vytržení. Voľky-nevoľky som sa na neho pritlačila. Chytil ma okolo pása a ja jeho okolo krku. Konečne do našej malej hry zapojil aj jazyk. Neskutočne moc som ho chcela. Vedela som však, že Nikki je vedľa a toto je absolútne neprípustné. Ako som mohla niečo také zasa dopustiť? Odtiahla som sa od neho, ale len o kúsok. Stále som spočívala v jeho náručí.
"Ian, ja naozaj nemôžem. Nejde to. Za toho polroka sa veľa vecí zmenilo." Pozerala som na neho. Smutne prikývol a pohladil ma po líci.
"Ja viem. Prepáč. Toto sa nemalo stať. Niežeby to nebolo príjemné," uškrnul sa a odišiel. Predtým ešte pohladkal Abigail. Keď som sa zo všetkého trocha spamätala zamerala som sa na svoju dcéru.
"Konečne si spoznala svojho ocka, čo?" Abigail sa s chuti uškrnula od ucha k uchu. Bola zlatučká.
"Ty sa smeješ? Mamina je v pekných problémoch!" Uškŕňala som sa na ňu. "To sa, ale teba netýka. Si to najcennejšie v mojom živote. Ja to zvládnem. My dve to spolu zvládneme, dobre?" Z očí mi vytieklo pár osamelých sĺz. Hneď som ich zotrela a pobozkala dcérku na čelo.
"Dobrú noc, zlatíčko. Sladké sny." Zišla som dole za ostatnými. Nikki s Ianom boli rozvelení na gauči. Vrhla som na nich jeden skoro-úprimný úsmev. Potom som si sadla ku Candice a Kat na deku, ktorá tu ostala po malej.
"Nechcete si sadnúť? Posunieme sa," ozvala sa Nikki. Pokrútili sme hlavou.
"To je v poriadku. Je tu dobre." Skonštatovala Kat. Bolo tu dobre. Nečudujem sa Abigail, že sa tu rada hráva. Mimito, byť na jednom gauči s tými zaľúbencami by nebolo nič príjemné. Stále som musela premýšľať nad tým čo sa stalo v spálni? Prečo ma pobozkal? Stopercentne som vedela, že Nikki miluje. Ale čo ak miluje aj mňa? Viem, že ma chcel pobozkať. A veľmi. Skoro tak ako ja jeho. Povzdychla som si a radšej nad tým nepremýšľala.
"Čo Nina? Abigail ťa tak zmohla?" Vyškierali sa Kat s Candice. Zrejme im môj povzdych neušiel.
"Tak to teda hej. Mať malé dieťa je komplikované. Furt treba okolo nej behať. Ale je úžasná. Všetko mi to vynahrádza." Usmiala som sa a oni ma každá z jednej strany objali. Len my tri sme momentálne vedeli čím všetkým si prechádzam. Musím im povedať aj o tom bozku. Chcem vedieť ich názor. Ostali sme pri telke asi do polnoci. Potom sme sa už odobrali do izieb. Skontrolovala som malú a ľahla si do postele. Nemohla som zaspať. Stále som myslela na ten bozk. Čo to malo znamenať? Prečo to spravil? Vybral si Nikki a teraz toto? Nechápem to a dosť ma to štve! Potrebujem to niekomu povedať. Vstala som a vošla do vedľajšej izby. Ako som očakávala, Kat s Candice boli ešte hore. Ležali a rozprávali sa. Ľahla som si medzi ne.
"Ahoj. Nemôžeš spať?" opýtala sa Kat.
"Ianov príchod s tebou pekne zamával, čo?" Skonštatovala Candice. Povzdychla som si.
"To áno. A to ešte neviete čo sa stalo, keď som bola uložiť Abigail." Obidve si podložili hlavy rukami a pozorne ma pozorovali.
"Pobozkal ma."
"Čože?!" Povedali skoro narovnako. Uškrnula som sa. Boli rozkošné.
"Prekvapilo ma to rovnako, ale bolo to také skvelé. Už som si naozaj myslela, že mi to odlúčenie pomohlo a ja som aspoň z časti zabudla, ale potom ... keď ma pobozkal. Všetko sa mi to vrátilo. Hneď som si spomenula na Los Angelos."
"To mi je jasné. Musí to byť strašne ťažké." Prikývla som.
"Je to ťažké. Teraz sa mi už moc do tej Atlanty ani nechce. Predstava, že s ním budem zasa každý deň, ma deptá! Tu je taký kľud. Teda kým neprišiel. A cítim sa aj previnilo. Bola to Nikki, ktorá sa mi zakaždým ozvala čo je so mnou a s mojou mamou. Bola to ona vďaka, ktorej vôbec prišli. Takéto výčitky svedomia som v živote nezažila." Znova mi vyhŕklo pár sĺz. Kvôli snúbenici otca svojej dcéry. Nikdy som si nemyslela, že sa mi niečo takéto prihodí.
"Neplač. Bude to dobré. Naozaj. Prejde to. Musíš to zvládnuť kvôli tej maličkej. Bude jej lepšie, keď budete v Amerike. Vyrástla tam jej matka aj jej otec. Patrí tam. Predstav si ju ako sa bude hrať v tom obrovskom dome, ktorý na teba v Atlante čaká. Vzadu na záhrade má luxusný bazén. Bude jej tam dobre. A hlavne tebe. Nepovedz, že ti nechýba natáčanie. Lebo nám strašne." Samozrejme, že mi to chýba. A veľmi. Teším sa, keď konečne začneme zasa natáčať. Mali pravdu. Zasa. A vo všetkom. Musím to zvládnuť. A aj to zvládnem. Kvôli Abigail.
"Ďakujem vám dievčatá. Neviem čo by som bez vás robila." Chytili sme sa za ruky a spoločne zaspali.

Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sia Sia | 3. března 2015 v 19:42 | Reagovat

Strašne pekné :). Teším sa ako sa znova pobozkajú :) a  ako sa to bude vyvíjať ;). Kedy bude dalšia?

2 Laurika Laurika | 3. března 2015 v 19:50 | Reagovat

[1]: zajtra ;-)

3 mona mona | 3. března 2015 v 20:09 | Reagovat

Krásná kapitola, holky jsou sehran: cože :-D hodně to s nins zamavalo

4 klára klára | 3. března 2015 v 21:44 | Reagovat

chudák... ještě by mě zajímal i pohled Iana jak to vidí on

5 vida vida | 4. března 2015 v 9:22 | Reagovat

úžasná kapitolka :-)...zase do toho spadla...taky by mě zajímalo jak to vidí IAN

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama