Prepáčte, včera som už nestihla zverejniť ukážku, ale dnes ju tu máte, tak dúfam, že sa bude páčiť. :) :)

Som zvedavá ako to bude po ostatné dni.
O ôsmej večer som šla malú konečne uložiť. Po dlhom dni plnom nových ľudí a stáleho sa hrania si odpočinok zaslúžila. Nikki ju obliekla do pyžamka a ja som ju položila do jej postieľky. Pobozkala som ju na hlavičku a poriadne zababušila do periny. Nech mi neochorie. Zrazu ma, ake niekto chytil za plecia. Div som nevykríkla. Ian. Samozrejme. Kto iný by sa mohol za mnou takto blížiť.
"Ahoj," pošepkal.
"Ahoj. Už idete spať?" Myslela som, že sa prišiel rozlúčiť. On sa však zasmial.
"Nie. Prišiel som vás pozrieť. Nemôžem sa na ňu vynadívať. Je proste perfektná." Stále som sa musela usmievať. Bola som proste šťastná. My dvaja nad našou dcérkou. Bola to úžasná atmosféra. Otočila som sa k nemu a pozerala na neho. Svietila tu len malá lampička, takže tu bola dosť tma. Jeho oči však žiarili rovnako ako tie Abigailine. Prekvapila ma tá vášeň, ktorú som v nich videla. Aj ja som po ňom túžila, ale myslela som si, že je to jednostranné. Priblížil sa ku mne a jemne sa obtrel o moje pery. Bolo to neskutočne príjemné. Skoro som to ani necítila, ale bola som z toho vo vytržení. Voľky-nevoľky som sa na neho pritlačila. Chytil ma okolo pása a ja jeho okolo krku. Konečne do našej malej hry zapojil aj jazyk. Neskutočne moc som ho chcela. Vedela som však, že Nikki je vedľa a toto je absolútne neprípustné. Ako som mohla niečo také zasa dopustiť? Odtiahla som sa od neho, ale len o kúsok. Stále som spočívala v jeho náručí.
"Ian, ja naozaj nemôžem. Nejde to. Za toho polroka sa veľa vecí zmenilo." Pozerala som na neho. Smutne prikývol a pohladil ma po líci.
"Ja viem. Prepáč. Toto sa nemalo stať. Niežeby to nebolo príjemné," uškrnul sa a odišiel. Predtým ešte pohladkal Abigail. Keď som sa zo všetkého trocha spamätala zamerala som sa na svoju dcéru.
"Konečne si spoznala svojho ocka, čo?" Abigail sa s chuti uškrnula od ucha k uchu. Bola zlatučká.
"Ty sa smeješ? Mamina je v pekných problémoch!" Uškŕňala som sa na ňu. "To sa, ale teba netýka. Si to najcennejšie v mojom živote. Ja to zvládnem. My dve to spolu zvládneme, dobre?" Z očí mi vytieklo pár osamelých sĺz. Hneď som ich zotrela a pobozkala dcérku na čelo.
"Dobrú noc, zlatíčko. Sladké sny." Zišla som dole za ostatnými. Nikki s Ianom boli rozvelení na gauči. Vrhla som na nich jeden skoro-úprimný úsmev. Potom som si sadla ku Candice a Kat na deku, ktorá tu ostala po malej.
"Nechcete si sadnúť? Posunieme sa," ozvala sa Nikki. Pokrútili sme hlavou.
"To je v poriadku. Je tu dobre." Skonštatovala Kat. Bolo tu dobre. Nečudujem sa Abigail, že sa tu rada hráva. Mimito, byť na jednom gauči s tými zaľúbencami by nebolo nič príjemné. Stále som musela premýšľať nad tým čo sa stalo v spálni? Prečo ma pobozkal? Stopercentne som vedela, že Nikki miluje. Ale čo ak miluje aj mňa? Viem, že ma chcel pobozkať. A veľmi. Skoro tak ako ja jeho. Povzdychla som si a radšej nad tým nepremýšľala.
"Čo Nina? Abigail ťa tak zmohla?" Vyškierali sa Kat s Candice. Zrejme im môj povzdych neušiel.
"Tak to teda hej. Mať malé dieťa je komplikované. Furt treba okolo nej behať. Ale je úžasná. Všetko mi to vynahrádza." Usmiala som sa a oni ma každá z jednej strany objali. Len my tri sme momentálne vedeli čím všetkým si prechádzam. Musím im povedať aj o tom bozku. Chcem vedieť ich názor.
Dúfam, že sa kapitolka páčila. Ďakujem za komenty. :)
































Jé krásne ♡ konečne bozk :). tešim sa na dalšie