Sme na 30. kapitole!!! :D :* Moc pekne vám ďakujem za vaše komenty a podporu. :) Dúfam, že aj táto kapitolka sa vám bude páčiť tak ako tie predošlé. Trocha neskôr, ale naozaj som toho mala veľa. :/

"Dobré ránko." Ten hlas som poznala, ale v polospánku som ho nedokázala rozoznať. Podo mnou bolo niečo tvrdé. Nezdalo sa, že by to bola posteľ. Voľky nevoľky som otvorila oči. Nado mnou sa skláňala Ianova vysmiata tvár spoločne s tou Abigailinou. Prvé čo som si hneď všimla boli ich modré oči. Vážne boli úplne rovnaké. Akoby naklonované. Nechápem ako si to doteraz nemohli všimnúť. Ale pre mňa to bolo lepšie, takže sa tým nebudem zaoberať.
"Ahoj miláčik," prihovorila som sa malej.
"Ahoj zlatko," odpovedal Ian s lišiackym úsmevom.
"To nebolo tebe," uškrnula som sa.
"Tým chceš povedať, že nie som tvoj miláčik?" opýtal sa s úsmevom ala som-si-istý-že-ma-zbožňuješ. Nieže by to nebola pravda, ale aj tak, jeho ego ma stále prekvapovalo.
"Tým chcem povedať čo robíš v mojej izbe s mojím dieťaťom." Hups. Asi som sa preriekla. Možno to prepočul. Robila som akože nič.
"S tvojím dieťaťom? Ty si si ju privlastnila? Som si istý, že je to nezákonné." Stále sa usmieval. Bol neskutočne hravý a v dobrej nálade. Takto som si ho pamätala. Bola som rada, že táto jeho stránka ostala nezmenená.
"Myslela som tým, že je to moja neter. A vôbec, čo tu vlastne robíš? Nemal by si byť s Nikki?"
"Tá ešte spí. A Abigail a zrejme aj ty potrebujete moju pomoc." To znelo tak pekne. Že ja aj Abigail ho potrebujeme. No, to je pravda. Potrebujeme ho. Ale to sa nikdy nestane.
"Prečo by sme mali potrebovať tvoju pomoc?" robila som sa blbou. Aj tak neviem kam tým mieril.
"No, Abigail je hladná a ty...nemyslím, že sa cítiš pohodlne na tej zemi." Zemi? Akej ze.... aha. Jasné. Už mi to doplo. Tie dve ma vytisli z postele! Ako som sa vôbec dostala na kraj? Dala by som ruku do ohňa za to, že som zaspávala medzi nimi!
"Super. Už vidím aká budem celý deň dolámaná." Ian jednou rukou držal malú a druhou ma zodvihol zo zeme. To nebol najlepší nápad, pretože sme zrazu boli až moc blízko pri sebe. Oddeľovala nás iba malá Abigail v Ianovom náručí. Stačilo sa málinko predkloniť a mala by som tie úžasné pery na svojich. Preglgla som a striedavo pozerala do jeho očí a na jeho pery. Oblízol si pery a tiež pohľadom skĺzol na moje pery. Zrazu sa ku mne začal nakláňať. Vedela som, že to nie je správne. Preboha, nikdy to s Ianom nebolo správne! Kašlem na to! Sama som prekonala tých pár milimetrov. Naše pery sa znova stretli, ale hneď aj rozdelili. Abigail zrejme nesúhlasila s našou malou hrou a preto začala na plné kolo plakať. Normálne ma až trhlo!
"Čo zlatíčko moje. Ty si hladná, však? Prepáč mi to. Poď ku mne a pôjdeme sa napapať." Vzala som si malú a odišla do kuchyne. Ani som sa na Iana nepozrela. Nemohla som. Nevedela som ako reagovať, čo povedať. Radšej som šla dcérke spraviť raňajky.
IAN:
Bol som rád, že som sa nechal Nikki prehovoriť a zašli sme za Ninou. Myslel som, že bude proti, ale nakoniec povedala, že máme prísť. Stretol som sa s Nininými rodičmi a spoznal Abigail. Jej neterku. Je úžasná. Taká nádherná a rozkošná so svojími modrými kukadlami. A musel som uznať, že Nine to ako "náhradnej mame" seklo. Bola neskutočne sexi s malou v náručí, keď sa s ňou maznala alebo ju kŕmila. A keď som ju držal alebo kŕmil ja, bolo to zvláštne, ale cítil som sa zvláštne. Akoby mi niečo unikalo. Akoby som mal niečo vedieť, ale nejako mi to nedochádzalo. Miloval som tú malú a to som tam bol len druhý deň. Zvláštne. Ale myslím, že taký vplyv malá na všetkých. Všetci sme z nej boli namäkko. Hlavne teda Nina. Je od nej strašne pekné ako sa stará o svoju neterku akoby bola jej vlastná. Nikdy by som si ju nevedel predstaviť ako matku, ale teraz si uvedomujem, že by bola úžasnou matkou. Dosť ma vydesilo, keď som si ju začal predstavovať ako matku MOJICH detí. Na takéto veci by som nemal myslieť. Potom robím dosť nerozvážne veci.
Nedokážem zabudnúť na ten večer, keď šla Nina uložiť Abigail. Pozerali sme dole telku, ale ja som s ňou proste potreboval byť nachvíľu sám. To, že ju vidím po polroku mnou dosť otriaslo. Začal som si uvedomovať, že mi naozaj veľmi chýbala. Postavil som sa do dverí a chvíľu ich len pozoroval. Malá ležala v postieľke a Nina sa nad ňou týčila. Určite s úsmevom na perách. Poriadne ju zababušila do deky a pohladkala ju. Postavil som sa za Ninu a dotkol sa jej pliec. Trocha sebou trhla a obrátila sa ku mne. Chvíľu sme sa na seba len pozerali a atmosféra začala byť pekne vzrušujúca. Tak veľmi som ju v tom momente chcel. Až ma to bolelo. A tak som neváhal a jemne sa obtrel o jej pery. Cítil som ako sa nepatrne zachvela. Pritlačila sa ku mne. Objal som ju okolo pása, aby bola ešte viac natisnutá na mne a ona ma chytila okolo krku. Trocha váhavo som do toho všetkého zapojl jazyk. Bolo neskutočné znova cítiť jej bozky. Strašne som si ju užíval. Vedel som však, že je to nesprávne. Absolútne nesprávne. Milujem Nikki. V tú chvíľu som sa prvýkrát zamyslel nad tým, že som možno zamilovaný do dvoch žien naraz. Vždy som si myslel, že je to hlúposť, ale odvtedy o tom dosť pochybujem.
Dúfam, že sa vám kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :)
































Úžasný!♥♥