close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

True Love Prevail Kapitola 31. Návrat

6. března 2015 v 6:01 | Laurika |  True Love Prevail
Včera som nemohla zverejniť TLP (zasa wi-fi), takže až dnes. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)





NINA:
Ian s Nikki dnes konečne odišli. Bola som neskutočne šťastná, že sú tu, ale tiež som už potrebovala svoj kľud. Môj plán vyšiel. Ani Nikki ani Ian si nič nevšimli, čo je úžasné. A ja sa konečne vraciam do Atlanty! Presne o týždeň. Už sme vymysleli aj tretiu story o tom prečo bude so mnou zrazu žiť dvojmesačné dieťa. Môj brat sa s priateľkou sťahujú do Los Angelos, ale zatiaľ nemajú nájdený žiadny dom a tak bývajú u mňa aj so svojou malou dcérkou a mojou neterkou. Myslím, že je to uveriteľné. Aspoň na nejaký čas. Je mi jasné, že po čase budem musieť vymyslieť niečo lepšie. Teraz to však stačí.
Balenie malej bolo naozaj namáhavé. Tým, že skoro každý týždeň narastie, má viac vecí ako ja. Plus všetky tie sedačky, ohrátka, kočík. Bola som vďačná za to súkromné lietadlo, ktorým poletíme. Tešila som sa na natáčanie. Ďalšia výhoda toho, že môj braček s priateľkou sú súčasťou môjho príbehu. Chvíľu musia bývať so mnou, aby to bolo uveriteľné. Sú z toho nadšení a ja aspoň nemusím malú vodiť do práce. Všetko mi zatiaľ vychádzalo a tak som z toho bola mierne nervózna. Nikdy mi nič všetko nevychádzalo takto dlho.
Týždeň, ale ušiel veľmi rýchlo a tak som sa ocitla na palube "môjho" lietadla s Abigail v náručí. Spinkala. Je to riadny spáč ako jej rodičia. Keby som sa nebála, že mi spadne z náručia, zdriemla by som si aj ja. Takto som, ale pozorovala prostredie za oknami. Bola som z toho všetkého nesvoja. A pekne nervózna. Nevedela som čo ma tam čaká. Čo ak im to už začne byť naozaj podozrivé? Čo ak im to dôjde? Nechcem, aby sa to dozvedeli! Nikdy! Nikto! Viem, že som asi bola sebecká, ale chcela som Abigail iba pre seba. Nebola som pripravená, aby o nej ešte niekto vedel. A Ian už vôbec nie. Je s Nikki šťastný a tak by to malo byť. Ja im to nepokazím ani im do toho nebudem zasahovať. Už len to čo sa stalo, keď boli tu, bola chyba. A to poriadna. Nikdy sme to nemali dovoliť. Teda hlavne on. Nenávidím sa za to, že k nemu stále niečo cítim. Musím sa zamerať na Abigail a nie na moje pochybné city k zadanému chlapovi! Mala by som so sebou niečo robiť.
Po ôsmych hodinách sme konečne prileteli do Atlanty. Nebolo tu veľa paparazzov, ale predsalen tú nejaký číhali. Nedobrovoľne som musela Abigail odovzdať Mii. Ja s bračekom sme zatiaľ brali všetky naše batožiny. Museli sme ísť v dvoch autách, aby sme to všetko odviezli až do môjho domu. Tam sme to zasa museli všetko vybaľovať. Môj braček mi s tým ochotne pomáhal, zatiaľ čo Mia sa starala o Abigail. Poobede okolo tretej niekto zazvonil. Naozaj som netušila kto by to mohol byť. Bežala som k dverám s Abigail v náručí. Tá sa samozrejme vyškŕňala ako vždy. Naozaj je to taký malý smejko. Vždy s dobrou náladou. Skoro nikdy neplače. Zbožňujem to dieťa.
"Ahoj, Nins," usmiala sa Nikki. "Ahoj krpec. Môžem?" Chcela malú na ruky. Samozrejme som jej ju hneď podala a objala ju. Za ňou stál Ian, Kat a Candice. So všetkými som sa zvítala a pozvala ich ďalej.
"Chcete niečo na pitie?" Všetci prikývli a tak som spravila latte. Spoločne sme si posadali na gauč a rozprávali sa o všetkom možnom. Nikki s Ianom som povedala moju druhú "story". Nevyzerali, že majú podozrenie. Možno to, ale bolo len tým, že práve držali v náručí Abigail a boli ňou úplne pohltení. K večeru sme ju s Ianom spoločne nakŕmili. Bol to úžasný pocit ako sme sa o ňu nachvíľu delili. Najprv som si myslela, že nechcem, aby sme sa o ňu delili, ale momentálne sa mi to strašne páčilo. Bolo to také intímne. Len my dvaja a naša dcérka. Ostatní boli v obývačke a my v jej izbičke. Znova tu bola tá "útulná" atmosféra, spôsobená len jednou lampou. Moc dobre som na neho nevidela, ale vedela som, že vyzerá nádherne ako vždy. Keď Abigail dopila aj posledné kvapky mliečka, Ian ju uložil do posieľky a poriadne zakryl. Obaja sme jej venovali jeden bozk na líce a šli za ostatnými. Netrvalo to, ale dlho a z izbičky sa ozval plač. Keď som prišla malá plakala a pozerala na mňa ľútostivými očkami.
"Čo ti je zlatíčko? Veď ti takto neplačievaš. Mám s tebou ostaň kým nezaspinkáš?" Prihovárala som sa jej, ale ani to nezabralo. Stále plakala. Nevedela som ju utíšiť. Kolísala som ju z jednej strany na druhú, ale nič sa nedialo. Stále len plakala a plakala. Dokonca prišiel aj Ian, aby sa pozrel čo sa deje.
"Čo jej je?" opýtal sa trocha vydesene.
"Neviem. Stále plače. To sa na ňu nepodobá." Ian prikročil k nám a vzal ju za ruku.
"Možno chce svojich rodičov. Kde sú?"
"Išli niekam do mesta. Neviem kedy prídu." Stále som ju kolísala a Ian ju hladkal po hlavičke. Nakoniec prestala. Vôbec netuším ako ani prečo, ale zrazu proste prestala a len na nás spokojne hľadela a cmúľala svoj cumlík. S Ianom sme na seba pozreli a doširoka sa neveriacky usmiali.
"Neskúšala si jej niekedy prečítať rozprávku?" To ma teda naozaj nikdy nenapadlo. Vždy som ju nejako dokázala uspať aj bez toho. Pokrútila som hlavou.
"Neskúšala, ale môžeme jej niečo prečítať." Pokrčila som plecami a sadla si do kresla vedľa postieľky. Ian sa posadil pred nás na zem. Bolo to rozkošné. Držal v rukách detskú knihu a niečo čítal. O nejakých princeznách alebo niečom takom. Strašne to prežíval a malá z toho bola úplne mimo. Nespustila z neho oči. Skoro ani nedýchala tak pozorne sa sústredila na Ianovu rozprávku. Nevedela som či sa smiať alebo sa nad ním rozplývať. Vtedy som si uvedomila, že z nás troch by bola perfektná rodina.

Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty a čo by ste chceli nabudúce? Asi ale až v nedeľu. :/

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rebecca Rebecca | 6. března 2015 v 8:29 | Reagovat

Náádhernéé :-D. Rýchlo ďalšiu ;-)

2 vida vida | 6. března 2015 v 9:10 | Reagovat

docela se divím, že jí to pořád oba žerou :D :D...ten konec byl krásný...spokojená rodinka pohromadě :-)

3 klára klára | 6. března 2015 v 12:06 | Reagovat

jéé to bylo sladký :)

4 terka terka | 6. března 2015 v 14:38 | Reagovat

Opravdu by to byla pekna rodinka :) Tesim se na pokracovani!!

5 mona mona | 6. března 2015 v 21:37 | Reagovat

Krásná kapitola, NIAN best family :-) :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama