Aby bola zmena napísala som dnes ešte aj ŽNH. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :) A prepáčte, ale skôr sa mi nedalo. :/

Zajtra nás čaká kopec vyšetrení, ktoré určia čo nás bude čakať v budúcnosti. V našej spoločnej budúcnosti. Celú noc som kvôli tomu nemohla spať. Prehadzovala som sa na posteli a premýšľala nad tým čo sa zajtra dozvieme. Nakoniec sa mi, ale zaspať podarilo. Netuším ako ani kedy. Ráno som sa však zobudila nevyspatá. Bolo už desať hodín. Myslím, že je najvyšší čas, aby sme sa začali chystať.
"Miláčik?" drgla som do Iana. Pohladkala som ho po líci a pobozkala na čelo. Trocha sa pomrvil a objal ma okolo krku. Ocitla som sa na jeho hrudi.
"Zlatko, ak máme ísť na tie vyšetrenia, musíme vstať. Akože teraz hneď." Usmiala som sa a pobozkala ho do priehlbinky krku.
"Ešte päť minút," zamrnčal a objal ma ešte viac. Objatie som mu opätovala a skoro znova zaspala. Ian ma však po chvíľke prebudil.
"Ideme? Už som spravil aj raňajky," usmial sa na mňa a pobozkal ma.
"Čože? Ja som zaspala?" To nie je možné!
"Áno. A mimochodom bolo to od teba pekne sebecké. Zobudíš ma a potom znova zaspíš," uškrnula som sa a pritiahla si ho k sebe. Bozkávali sme sa asi tri minúty, než ma vytiahol z postele. Trocha vydesene som na neho pozrela. Čo ak to dnes dopadne zle?
"Neboj sa. Všetko bude v poriadku." Pobozkal ma na čelo a usmial sa na mňa. Ešte raz sme sa objali a šli dole na tie úžasné raňajky, ktoré nám Ian prichystal. Boli naozaj super ako vždy. Potom sme sa už ale pobrali na vyšetrenia. Bola som z toho strašne nervózna. Bála som sa čo sa dozvieme. Prišli sme za desať minút. Nervózne som čakala v čakárni kým nás príjmu. Boli sme tam asi pätnásť minút. Doktorka vyzerala veľmi milo a skúsene. Vzala nám krv a naše vzorky. Povedala, že výsledky budeme mať do týždňa.
"Tak, máme to za sebou. Bude to v poriadku. Naozaj. Poďme teraz niekam na obed, dobre?" S úsmevom som prikývla. Preplietli sme si prsty a spoločne sa vybrali do reštaurácie. Objednali sme si kura so zemiakovou kašou. Bolo to výborné. Naozaj som sa dobre najedla a dobre nám padlo, keď sme spolu strávili nejaký čas aj mimo postele. Vychutnali sme si pohár červeného vínka a prechádzali sa po Atlante. Myslím, že nás fotili nejaký paparazzi, ale kašľala som na to. Chcela som si len užiť nejaký čas s mojím miláčikom. Sadli sme si spoločne na lavičku. Objímal ma okolo pliec a ja som sa ocitla na jeho hrudi. Bolo to také príjemné. Jemne ma hladil na chrbte a bozkával do vlasov. Odtiahla som sa od neho a pozrela do tých krásnych modrých očičiek. Vošla som mu rukou do vlasov. Usmial sa na mňa.
"Deje sa niečo?" Pokrútila som hlavou, že nie.
"Nie, ja len ... mám ťa strašne rada, Ian. Milujem ťa. Chcem len, aby si to vedel." Prikývol a pobozkali sme sa.
"Ale ja to predsa viem, láska. Milujem ťa. Tak veľmi ako ty mňa. Ver mi. Si to najdôležitejšie v mojom živote. Nech tie výsledky dopadnú akokoľvek, budem ťa milovať. Už navždy." Prikývla som so slzami v očiach. Znova som ho objala a trocha mu zmočila tričko.
"Neplač, prosím ťa. Vieš čo so mnou robí tvoj plač, Nina." Chytil mi tvár do dlane a pozeral na mňa. Pobozkal ma a pritiahol viac k sebe.
"Nechcem plakať, ale nejde mi to. Tak veľmi ma to mrzí. Zvykla som si na myšlienku, že sa stanem mamou."
"Staneš. Budeš mama. Budeš vychovávať moje deti, Nins. Naše deti. Sľubujem ti to." Znova sme sa pobozkali a takto zotrvali už o niečo dlhšie. Veľmi som po ňom túžila. Ľutovala som, že sme uprostred nejakého parku. Chcela som byť doma. Zrazu mi tá naša posteľ chýbala. Ianova ruka bola pod mojím tričkom a ja som z toho šalela.
"Poďme domou," zastonala som mu do úst. Ian sa zasmial.
"Poďme." Znova ma chytil za ruku a šli sme k našemu autu. Doma sme boli za niekoľko minút. Ani sme poriadne neprišli domov a ja som sa na neho hneď vrhla. Obmotala som mu ruky okolo krku a celým telom sa na neho pritlačila.
"Miláčik, ty si nejaká akčná," zamrmlal Ian vzrušeným hlasom. Len som sa usmiala a stále sa venovala jeho ústam. Popri bozkávaniu som sa zamerala na jeho tričko, ktoré skončilo na zemi pri gauči. Moje dopadlo podobne, ale to sme už boli v našej spálni. Zrazu som ležala a Ianova tvár sa nachádzala nado mnou. Jeho čierne vlasy ma šteklili na tváry, ale bolo to príjemné. Venoval mi jeden jeho úškrn a začal sa mi naplno venovať.
Ráno ma zobudil mobil. Myslela som, že nám volá Julie, aby sme aj dnes prišli do práce, ale bolo to neznáme číslo. So stiahnutým žalúdkom som zdvihla. Tušila som kto to bude.
"Dobrý deň, pani Somerhalder. Máme výsledky vašich vyšetrení. Prajete si ich vedieť teraz alebo až osobne?"
Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :)
































Bože môj ako to mám teraz vydržať :). Napíš ešte jednu prosííím :*