close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Život našich hviezd III. Kapitola 13. Výsledky č. 2

12. března 2015 v 21:43 | Laurika |  Život našich hviezd III.
Konečne som dopísala kapitolku. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :) Na začiatku trocha smutné, ale na konci romantické. :3 Ďalšia kapitolka bude pravý opak. :D Na začiatku romantika a na konci ... no veď uvidíte v nedeľu. :D Skôr asi nič nenapíšem. :/





"Dobrý deň, pani Somerhalder. Máme výsledky vašich vyšetrení. Prajete si ich vedieť teraz alebo až osobne?"
"Radšej osobne. S manželom k vám dnes zájdeme."
"Dobre. Očakávam vás." Zložil a ja som vydesene hľadela na displej. Dnes sa to už dozvieme. Desí ma čo zistíme. Nemám z toho vôbec dobrý pocit.
"Čo sa deje?" pomrvil sa vedľa mňa rozospatý Ian. Hladil ma po stehne, ale momentálne ma to neupokojovalo ako inokedy. Pozrela som naňho.
"Volal doktor. Majú výsledky. Povedala som, že tam dnes zájdeme." Ian prikývol a privinul si ma k sebe.
"Všetko bude dobré." Pobozkal ma do vlasov.
"Čo ak nie?"
"Tak nájdeme iný spôsob. Je ich mnoho ako sa dostať k bábätku."
"Ale už to nebude naše. To je iné. Chcem, aby pochádzalo z nás dvoch. Našej lásky."
"Ja viem, láska. My to zvládneme. Sľubujem ti to." V tej chvíli som mu naozaj verila. On mi pomôže. Bude to dobré. Keď budem s ním, zvládnem všetko. Aspoň dúfam.
K doktorovi sme sa vybrali o jedenástej. Netrpezlivo som čakala v čakárni. Chodila som hore dolu po celej chodbe. Ian začínal byť zo mňa nervózny.
"No ták Nina, upokoj sa. Sadni si sem ku mne a čakaj." Poslúchla som ho a sadla si vedľa neho. Povzbudzujúco mi stisol ruku. Usmiala som sa na neho. Tak veľmi ho ľúbim.
"Somerhaldovci?" Doktor vyšiel z ambulancie. Hneď sme sa postavili a následovali ho dnu. Sadli sme si na stoličky oproti nemu a čakali, zatiaľ čo on sa prehraboval, zrejme v našich lekárskych kartách.
"Nemám pre vás dobré správy. Hovorili ste, že sa vám nedarí splodiť dieťa?" Prikývli sme a čakali čo bude ďalej.
"Ide o to, že vaša maternica, pani Somerhalder, nie je schopná prijať manželove spermie. V takomto prípade je pravdepodobnosť počatia naozaj minimálna, ale je tam. Môžete to skúšať ďalej alebo skúsiť adopciu. Nevidím to nádejne, ale môžem sa mýliť. Mnohým ženám s rovnakým problémom sa to podarilo, ale bol to ťažký proces, pri ktorom je riziko potratu." V tej chvíli sa mi asi zrútil celý svet a to nepreháňam. Je to moja chyba. To ja som tá neschopná, nepoužiteľná. Ian so mnou nikdy nebude mať dieťa. Je to nemožné. Chcelo sa mi plakať, ale udržala som sa. Nie teraz a nie tu. Vydržím, kým prídeme domov.
"Viem, že je to pre vás bolestivé. A preto sa vás pýtam či chcete stále skúšať dieťatko počať alebo rozmýšľate nad adopciou?" Nezmohla som sa na slovo. Ian to zbadal a tak ma opäť chytil za ruku. Hladil ma po nej a tým mi dodával trocha istoty. Je stále pri mne. A vždy bude. Tým som si bola istá.
"Určite sa chceme stále snažiť. Túžime po vlastnom bábätku." Doktor prikývol, že rozumie.
"Predpíšem vám jedny lieky, ktoré ženám veľmi pomáhajú. Berte ich každý večer a možno sa vám zadarí." Usmial sa na nás doktor. Na všetko som len prikývla. Nemohla som hovoriť. Bola som úplne mimo.
"Dobre, ďakujeme vám doktor." Prevzal slovo Ian. Vzal ten predpis a spoločne sme sa postavili. Stále ma držal za ruku. Preplietla som si s ním prsty. Momentálne som ho potrebovala cítiť pri sebe. Po svojom boku.
"Veľa šťastia. Majte sa." Rozlúčili sme sa a odišli. Ian ma viedol ku autu. Nasadli sme úplne bez slova. Ian mi zrejme dával chvíľku na rozdýchanie. Stále ma držal za ruku. Ja som pozerala von oknom a nad všetkým premýšľala.
"Nina neplač prosím ťa." Čože? Ja plačem? Pozrela som na neho so zdvihnutým obočím. Siahla som si na líce a až vtedy si uvedomila, že naozaj plačem.
"Vôbec som si to neuvedomila." Usmiala som sa smutne a znova sa pozrela von. Vtedy mi došlo, že nejdeme domov. Ideme úplne iným smerom. Von z mesta. Hurhaj sa strácal a nahrádzali ho len lúky a lesy. Bola to nádhera, ale nerozumela som tomu. Kam ideme?
"Miláčik? Ty si po tom všetkom čo nám povedal doktor zabudol, kde bývame alebo čo? Som si istá, že mňa to vzalo viac ako teba." Uškrnula som sa na neho provokačne.
"Veľmi vtipné. Ja viem kde bývame, ale my nejdeme domov."
"Prečo?"
"Spravíme si deň pre seba. Bez akéhokoľvek zhonu alebo povinností." Usmial sa. Vtedy som ho milovala najviac na svete. Vedela som, že s ním bude všetko v poriadku. Že sa nemusím ničoho báť.
Šli sme ešte asi dvadsať minút, než Ian konečne zastavil. Bolo to uprostred ničoho. Okolo nás bola len rozľahlá lúka a stromy. Keď sme vystúpili, oprela som sa o auto a len si to vychutnávala. Bola to naozaj krása. Milujem prírodu.
Ian vytiahol z kufra deku, jedlo a víno.
"Páni. Ty si to plánoval?" opýtala som sa prekvapene.
"Dostala si ma. Aj ja som myslel na najhoršie a tak som pre nás pripravil toto. Poď," usmial sa tým svojím krásnym úsmevom a vzal ma za ruku. Našli sme si vhodné miesto a rozprestreli deku. Ian si sadol a ja som sa rozvalila na neho. Vložil mi do ruky pohár vína. S vďačnosťou som sa napila.

Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :)

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 RENATE RENATE | 12. března 2015 v 22:03 | Reagovat

Waaau :). Chuda Nina... Napíš ešte ukážku prosíím

2 terka terka | 14. března 2015 v 14:12 | Reagovat

Ani si nedokazu predstavit, jak se Nina musi citit...ten pocit zklamani ze sebe musi byt priserny...ale Ian je milacek, takova laska snad prekona vsechno :)
Prosim, ukazku nepis, to je potom to cekani jeste horsi :D ;)

3 mona mona | 14. března 2015 v 14:31 | Reagovat

Pro ninu to muselo být hrozne, když vlastně zjistila že tam je malá pravděpodobnost že se jim to podaří

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama