Konečne som napísala novú kapitolku. Včera som nemala čas, takže až dnes. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)

"Je mi to ľúto, Ian. Naozaj som to dieťatko chcela. Kvôli tebe. Kvôli nám." Pozerala som na neho a hladkala ho po líci.
"Aj ja. A budeme ho mať. Máme šancu."
"Minimálnu. Nepodarí sa to."
"No, ak to nebudeme skúšať tak sa to nepodarí." Uškrnul sa provokatívne a jeho pery našli môj krk. Proti svojej vôli som zavzdychala a pritisla sa k nemu celým svojim telom.
"Ian, práve tu máme vážnu debatu. Nemôžeš ma takto rozptyľovať."
"Práve to by som mal teraz robiť. Príjemne ťa rozptyľovať." Položil ma na lúku a priľahol svojim telom. Objala som ho okolo krku a usmievala sa od ucha k uchu. Vtedy som si povedala, že sa na to vykašlem. Teraz nebudem na to myslieť. Úplne som sa poddala Ianovi a týmto chvíľam s ním. Na problémy bude času dosť.
Nemohla som uveriť tomu, že sme si to rozdali na lúke! A ešte za bieleho dňa. Hocikto nás mohol vidieť. Dúfam, že našu fotku nenájdeme v nejakom bulvárnom plátku. Preto som sa ihneď začala obliekať. Mala som síce podprsenku, ale aj tak. Ian ma začal hladiť na chrbte.
"Ian, obliekaj sa aj ty! Sme na verejnosti."
"Mne je takto dobre." Začal sa naťahovať v celej svojej kráse. Uškrnula som sa na neho a sadla si na neho obkročmo. Preplietol si so mnou prsty. Pobozkala som ho.
"Bude to dobré?" opýtala som sa prekvapená sama zo seba. Takúto otázku som od seba nečakala.
"Prisahám. Nič nemôže byť také zlé, keď sme spolu. Milujem ťa a na tom mi teraz najviac záleží."
"Neviem čo by som bez teba robila." Ian si sadol a tuho ma objal. Objímal ma asi päť minút. Cítila som sa tak dobre. Viem, že s ním to zvládnem.
Opak bol však pravdou. Nič nebolo dobré. Stále sme sa snažili a snažili. Nevychádzalo nám to. Vôbec nič nebolo dobré. Bola som úplne na dne. Stále som plakala. Nie pred Ianom. Ten mi to zakázal. Bol pri tom celkom rozkošný. Pri tej spomienke som sa musela usmiať. Odvtedy to, ale s nami šlo dole vodou. Ja som bola nervózna a podráždená sama zo seba a Ian zo mňa. Nie z toho, že sa nám nedarí, ale z toho ako som bola na dne. Štvalo ho to. Chápem ho. Aj mňa by štvalo keby bol stále nervózny alebo podráždený, ale ja si nemôžem pomôcť. Som zo seba taká sklamaná. Naštvaná na celý svet. Všetci mi šli na nervy. Bola som stále viac a viac podráždená. Párkrát som takto vybehla už aj na Iana. Ten sa so mnou našťastie nikdy nehádal. Bol na tieto moje nálady zvyknutý. Vedel prečo som taká a preto to neriešil. Zasa to bolo také ako na začiatku. Sex nebol sex. Bolo to plodenie detí, ktoré sa vlastne nikdy nenarodia. Viem, že s Ianom spolu deti proste mať nebudeme. Ale skúšala som to. Kvôli nemu. On v to verí a tak mu vyhoviem. Aspoň v tomto ho nesklamem...
Ležali sme spolu na gauči a pozerali nejaký horor. Ian sa zrazu posadil, tým pádom aj ja, pretože som mu ležala na hrudi.
"Čo sa deje?" opýtala som sa vystrašene.
"Asi by sme si mali dať pauzu." Pozrel na mňa Ian a moje srdce vynechalo pár úderov. Akú pauzu? O čom to, dopekla, hovorí? On sa so mnou rozchádza? Toto neprežijem. Nemôže ma opustiť.
"Akú pauzu? Ian, prosím ťa, nie. Sľúbil si mi, že to zvládneme! Že budeme spolu!" Z očí mi začali tiecť obrovské slzy.
"Nie miláčik, neplač. Ja som to tak nemyslel. Vôbec si ma nepochopila." Objal ma a pobozkal do vlasov. Potom sa odo mňa odtiahol a zotrel mi slzy. Uškrnul sa.
"Prečo sa mi smeješ?" Šťuchla som do neho lakťom.
"Myslel som dnes. Dať si pauzu dnes. Mala by si si vyjsť s kamarátmi alebo niečo. Nachvíľu si oddýchneme a potom to bude lepšie. Viem, že to chceš a potrebuješ." Nepopieram, že by som si rada nevyšla s kamarátmi. Nebol to zlý nápad, ale mala som pocit akoby sa mi Ian týmto vzdiaľoval. Už len ten jeho návrh. Bolo to zvláštne. Preto som na neho udivene pozerala.
"Je to len návrh. Budem rád ak tu so mnou ostaneš. Ale zaslúžiš si trocha oddychu a viem, že si s nimi už dlho nebola."
"Naozaj je to len o tom? Mám pocit, že sa od seba vzďaľujeme. Akoby medzi nami bola hlboká priepasť. Desí ma to."
"Práve preto si oddýchneme a bude to v poriadku. Žiadna priepasť medzi nami nie je. Je to v poriadku. Všetko je v poriadku. Sľubujem." Vtisol mi bozk na líce aj na pery. Ešte raz si ma pritiahol do náručia. Chvíľu sme tam takto spolu ležali a potom som sa vybrala za ostatnými do baru. Nemala som z toho dobrý pocit, ale oddych sme zrejme naozaj potrebovali. Dúfam, že to dopadne dobre.
Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :) Čo by ste chceli nabudúce? :)
































Nina z toho pěkně šílí, má velké obavy. Co se stane až si vyrazí ven. Příště by mohlo být AOTD