Napísala som novú kapitolku ŽNH. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)

Pre zmenu sme neboli v bare, ale u Julianne doma. Bol tu jeden slizký chlap, ktorý sa na mňa neustále lepil. Pekne mi liezol na nervy!
"Vysvetlím ti to ešte raz. Vidíš čo mám na prste?" opýtala som sa ho ukazujúc na moju obrúčku. "Volá sa to, že obrúčka. To znamená, že som vydatá. Takže si daj pohov. Prišla som sa zabaviť s kamarátmi." Preboha! Ja chcem Iana!
"A kde je ten tvoj manžel? Jeden by povedal, že by ste v sobotu večer chceli byť spolu." Pretočila som očami. On snáď nedá pokoja!
"Nepotrebujeme byť spolu dvadsaťštyri hodín denne. Sme spolu v práci aj doma."
"Aha. Ja si skôr myslím, že máte krízu. A cez krízi robia ľudia všelijaké veci." Začal ma hladkať po stehne. Normálne ma striaslo pri jeho dotyku. Zhodila som jeho ruku a trocha si odsadla. Viem, že by som sa mala postaviť a odísť, ale nemohla som. Vypila som toho celkom dosť. Nechcem riskovať, že sa postavím a namieste odpadnem.
"Nemáme žiadnu krízu a toto si viac nedovoľuj. V sekunde ho môžem zavolať a potom uvidíš." Začal sa ironicky posmievať.
"No to určite. Chcel by som to vidieť." Zákerne som sa usmiala. Vedela som, že keby tu Ian bol a ja by som mu povedala čo si tento psychopat dovoľuje, nedopadol by dobre.
"To nechceš vidieť ver mi. A ja už radšej odchádzam." Lepšie odpadnúť akoby byť s týmto debilom. Išla som za babami do kuchyne. Na niečom sa smiali a popitom popíjali. Hneď naliali aj mne. Dala som to na ex. Bolo to dobré, myslím, že bourbon alebo niečo také. Hneď som si spomenula na Damona a tým pádom aj na Iana. Pousmiala som sa ako vždy pri myšlienke na neho. Hneď som vytiahla mobil a napísala mu esemesku.
Miláčik, čo robíš? opýtala som sa a čakala na odpoveď. Zatiaľ som sa zapojila do debaty.
"Počuj, to kto je ten Marco, či ako sa volá?"
"S tým čo si bola na gauči?" uisťovala sa Julianne. Prikývla som a čakala čo odpovie. "To je taký debil. Keď je triezvy je s ním celkom sranda, ale keď si vypije..." pretočila očami a pokrútila hlavou.
"Normálne ma balil a obchytkával. Bolo to nechutné." Znova ma pri tej spomienke striaslo.
"To ti verím. Kašli na neho. Vôbec sa s ním nebav. Verím tomu, že keď je v takomto stave je schopný všetkého." Dosť ma to vydesilo. Naozaj tu chcem Iana! Pozrela som na mobil. Už odpísal!
Chystám sa spať. A ty? Bavíš sa dobre?
Je to tu super. Chýbaš mi. Príď prosím ťa. :(
Však za chvíľku prídeš domov, nie? Už je jedna hodina! Môže sa ti po ceste niečo stať. Uškrnula som sa. Samozrejme. Ochranársky ako vždy.
Práve preto sem musíš prísť. Aby sa mi nič nestalo. A mimo to je tu taký uchýl, ktorý sa so mnou chce zrejme vyspať. Musíš ma prísť zachrániť! Napísala som mu vystrašené smajlíky. Cítim sa ako pätnásť ročná. Znova som sa nad tým pousmiala. Keď som zdvihla hlavu od mobilu, všetci na mňa pobavene pozerali.
"Čo je? Čo na mňa tak pozeráte?" Zasmiala som sa pri pohľade na nich.
"My? Si sa mala vidieť keď si ťukala do toho mobilu. Uškŕňala si sa ako mesiačik na hnoji." Trocha som sa začervenala. Pri Ianovi sa vždy trocha pozabudnem. Proste sa musím usmievať.
"Písala som si s Ianom. Nebude vadiť keď príde, však nie?" opýtala som sa opatrne.
"Žartuješ? Sto rokov som ho nevidela. Teším sa. A mimo to, keď sa pri ňom tak pekne usmievaš," podpichovali ma stále.
"Prestaňte! Nemôžem za to, že má na mňa taký vplyv." Znova som sa červenala.
Tak zachrániť, hej? :D :D :D Napísal Ian. Zasa som sa usmievala ako pobláznená!
Už si tu mal byť! Skoro mal jazyk v mojich ústach! To som mu možno nemala písať. Ian je strašne žiarlivý.
Čože?! Prosím ťa, povedz mi, že je to iba žart! Začala som sa smiať. Zasa na mňa všetci pozerali ako na blázna. Noačo.
Áno je. Ale ak neprídeš už to nebude len žart.
Som na ceste! Uškrnula som sa. Môj miláčik príde za mnou! Neskutočne som sa na neho tešila. O polhodiny už niekto zvonil. Rýchlo som dopila ďalší bourbon a bežala otvoriť sprevádzaná smiechom mojich kamarátok. Otvorila som trocha naštvanému Ianovi.
"Kde je?!" Začala som sa na plné kolo smiať a objala ho okolo krku.
"Kto zlatko?" Pýtala som sa provokačne.
"Ten uchýl!"
"Ale no, miláčik." Hladila som ho po líci a stále sa usmievala. Mala som takú dobrú náladu! A teraz keď prišiel ešte viac. "Nemyslela som to vážne. Len som chcela, aby si prišiel. Chvíľu ma otravoval, ale potom som od neho odišla a hneď si prišiel ty." Keď sa konečne ako-tak upokojil pritisla som sa viac k nemu. Konečne som ho mohla pobozkať. A to poriadne. Tak veľmi mi chýbal. Neviem si to bez neho predstaviť. Ian mi samozrejme bozky hneď opätoval a začal ma hladiť po chrbte až na zadok. Bolo to také príjemné! Vzdychla som mu do úst a tým náš bozk ešte prehĺbila. Po piatich minútach vášnivého bozkávania sme sa ruka v ruke pobrali na poschodie.
"Nie v mojej izbe, prosím!" Kričala na nás vysmiata Julianne. Aj my sme sa uškrnuli a pokračovali. Keďže sme mali zákaz do Julianninej izby, šli sme do tej vedľa. Dúfam, že tam nevyrušíme nejaký párik uprostred sexu. Našťastie tam nik nebol a tak sme sa tam mohli usídliť my. Ian zamkol a potom sa naplno venoval mne.
Dúfam, že sa kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty a čo nabudúce? :)
































Krááása... haha žiarlivý Ian, dúfam, že v dalšej kapitolke by sme si mohli užiť aj žiarlivú Ninu, prosím