close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Život našich hviezd III. Kapitola 18. Šťastní

24. března 2015 v 6:08 | Laurika |  Život našich hviezd III.
Včera som nestihla zverejniť kapitolku, takže až dnes. :) Dúfam, že sa bude páčiť. :)





Zasa som jedla. Tentokrát som mala už asi tretí chleba s maslom a džemom. Sadla som si do našej jedálne na natáčaní a čakala kým Ian dokončí svoju prácu. Potom by mal prísť sem za mnou. Po tom spoločne strávenom víkende bolo všetko také krásne a boli sme neskutočne šťastní. Nemyslela som si, že môžeme byť ešte šťastnejší, ale asi môžeme. Vyčarilo mi to na perách široký úsmev. Dojedla som svoj ďalší chleba a vtom ma niekto objal zozadu. Veľmi dobre som vedela, že je to Ian.
"Už si dopracoval?" Uškrnula som sa a preplietla si s ním prsty. Pobozkal ma na krk a do vlasov.
"Áno. Dopracoval. A teraz by som veľmi rád začal pracovať na niečom ďalšom." Vrhol na mňa svoj provokačný Damonovský úsmev. Za zadok si ma pritiahol k sebe a vášnivo pobozkal. Páni. Ten má dnes náladu. Páči sa mi to. Milujem ho keď je takýto. Stále sme sa bozkávali. Vášnivo a chtivo. Keby sme boli doma a nie v jedálni, už by som bola nahá. Ian stopercentne. Už teraz som mu vošla rukou pod tričko a hladila ho na chrbte.
"Zlatíčko, ani si nevieš prestaviť ako milujem túto tvoju hravú a flirtujúcu stránku, ale sme v jedálni. V práci!" Zasmiala som sa, keď mi perami zišiel na krk.
"Koho to zaujíma? Všetci nás tu poznajú. Vedia akí sme nenásytní. Poďme niekam preč odtiaľto a už to nebude problém." Presne som vedela kde chce ísť. S istotou som vedela povedať, že tá miestnosť bude obsahovať posteľ. Strašne ma to vzrušovalo.
"Musíme pracovať, miláčik," zavzdychala som mu do úst. Ešte raz ma vášnivo pobozkal a potom sme sa pobrali preč. Ocitli sme sa v Damonovej izbe. Bola zamknutá, ale Ian mal klúč. Ako inak. Je to v podstate jeho izba. Hneď ako sme sa v nej ocitli za nami Ian zamkol a hodil ma na posteľ. Milovala som ju. Bola úplne božská! Spomenula som si čo sa na nej dialo, keď sme tu naposledy spolu prespali. Vtedy sme začínali náš vhťah "friends with benefits". Chvíľu som na to spomínala, takže keď som začala zasa vnímať, bola som už polonahá. Ian bol dosť pozadu. Rozhodla som sa to zmeniť. Prevalila som sa na neho. Sadla som si naňho obkročmo a začala pracovať na vyzliekaní jeho trička. Popritom som jeho hruď a bruško posievala motýlimi bozkami. Mal zavreté oči a slastne pootvorené ústa. Lákali ma. Musela som ho pobozkať. Zastonal mi do úst a chytil za zadok. Znova som náš bozk prerušila a začala rozopínať zips na jeho nohaviciach. Konečne sa mi ho podarilo rozopnúť a odhodiť ich niekam do kúta izby. V ten moment som sa ocitla pod Ianom. Bola som pritlačená k posteli jeho telom. Najúžasnejší pocit na svete. Zmocnil sa mojich úst a rukou prechádzal po mojom tele. Ocitol sa pri mojich nohavičkách a jedným ťahom ich vyzliekol. Opäť som musela zastonať. Všetky tie pocity boli na mňa priveľa. Zamerala som sa na Ianove boxerky a taktiež ich vyzliekla. S posledným pohľadom upretým do mojich očí do mňa Ian vnikol. Potichu som zakričala jeho meno a zaryla mu nechty do chrbta. Dúfam, že nás nik nepočuje! Ďalej som nad tým nepremýšľala, pretože Ian sa nado mnou začal pohybovať. Nedokázala som vnímať nič iné len jeho. Tie pohyby, to telo, všetko. Bolo to neskutočne intenzívne. Možno to bolo aj tým adrenalínom. Sme predsa v práci! Asi som to privolala, pretože sa za dverami ozvali hlasy.
"Kašli na to. Nie sme tu." Zašepkala som. Ian sa uškrnul a pokračoval. Zišiel na môj krk a jemne ma tam bozkával. Držala som si ho tesne pri sebe a naplno si to užívala. Vedela som, že sú stále za dverami a zhovárajú sa o tom, kde asi sme, ale bolo mi to jedno. Vnímala som len Iana a jeho pohyby, ktoré ma pomaly ale isto unášali do nebies. Ian stále prudko prirážal a zrazu zrýchlil. Znova som zastonala. Vedela som, že to už dlhšie nevydržím. Ian zasahoval to najcitlivejšie miesto v mojom vnútri. Znova a znova. Nevydržala som to a obmotala si nohy okolo jeho drieku. Nevedela som, že je to ešte vôbec možné, ale Ian opäť zrýchlil. Po pár pohyboch som sa vypla ako luk a zaborila nechty do Ianových pliec. Vykríkla som a tak mi musel ústa zakryť rukou. Len tak jemne, aby nás nebolo počuť. Nechápem ako sa on mohol takto ovládať. Jeho tvár sa skryvila v neskutočnej extáze, keď hlboko vo mne vyvrcholil. Inak na ňom však nebolo vôbec nič poznať. Mať tak jeho sebaovládanie! Ian si ľahol vedľa mňa. Ľahla som si na jeho hruď a užívala si chvíľu pokoja. Ian však trval na tom, že by sme sa im mali ukázať. Zrejme spred tých dverí vôbec neodídu, dopekla! Tak sme sa teda obliekli a šli k dverám. Poslednýkrát sme na seba vrhli kritické pohľady. Ian mi trocha napravil rostrapatené vlasy a mohli sme ísť. Ocitli sme sa medzi dverami a všetci na nás vrhli spýtavé a neskôr pobavené pohľady. Super! Fakt skvelé!
"Čo tak na nás pozeráte? Na chvíľu sme si boli zdriemnuť. Mali sme pauzu, či nie?" opýtala som sa nervózne.
"To ste počas toho "zdriemnutia" museli toľko vzdychať a stonať? Asi ste mali zaujímavé sny," uškrnul sa Paul. Všetci vyhŕkli do hurónskeho rehotu. Červenšia som snáď ešte v živote nebola! Vyplazila som im všetkým jazyk ako päťročná a odkráčala do šatne. Po celý deň sme potom už len pracovali. Večer som domov prišla naozaj vyčerpaná. Ian sa ponúkol, že spraví večeru za čo som ho neskutočne milovala. Nevládala som ani žiť, nie to ešte robiť nejakú večeru. Zatiaľ som šla do kúpeľne. Rýchlo som si zašla do sprchy. Keď som vychádzala zaujali ma tampóny položené na poličke. Ako dlho som už nemala menzes? Začala som počítať. Skoro dva týždne? Čože? To nie je možné. Mešká mi to skoro dva týždne! So slzami v očiach som na seba pozrela do zrkadla.
"Budeme mať bábo?" zašepkala som. Nemohla som tomu uveriť. Žeby sa nám to konečne podarilo? Je možné, že s Ianom budeme rodičia? Nechcela som to prerieknúť alebo niečo také, takže som nad tým prestala rozmýšľať. Obliekla som si pyžamo a zišla dole za Ianom. S úsmevom od ucha k uchu som ho objala okolo pása.
"To ťa tá sprcha tak rozveselila? Ešte pred chvíľkou si tu odpadávala od únavy a teraz tu skackáč dobre, že nie meter dvadsať." Uškrnul sa Ian a pobozkal ma na čelo.
"Proste mám dobrú náladu. V poslednej dobe je nám tak dobre a sme šťastní. Nič viac si neprajem." Pohladila som ho po líci a pobozkala ho. Nechcela som mu to zatiaľ povedať. Nie kým to nebude stopercentné. Zajtra si kúpim testy a keď budú pozitívne, potom to spolu oslávime. Tak ako sa patrí.

Dúfam, že sa vám kapitolka páčila. :) Ďakujem za komenty. :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 vida vida | 24. března 2015 v 10:29 | Reagovat

nemůžou se sebe nabažit...v práci to muselo být neskutečně vzrušující :D :D...bojím se aby nina pak nebyla zklamaná

2 lal@ lal@ | 24. března 2015 v 14:09 | Reagovat

Vedela som to! Nina musí mať pravdu! :D verím, že je naozaj tehotná :) no a rozdávať si to uprostred dňa v práci... tak to chce riadnu odvahu a zaslúži si to uznanie :D:D a ten Paul! :D:D Tak ten to už úplne zaklincoval :D

3 terka terka | 24. března 2015 v 14:54 | Reagovat

K jejich pracovnímu vytížení ani není třeba slov :D :D :D "Zdřímli jsme si..." :D
A doufám, že tentokrát už je to mimčo opravdu na cestě...strašně se těším, až to řekne Ianovi :-)
Těším se na pokračování.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama